Jedlo za pár eur, komplikácie za tisíce. Čo slovenské nemocnice dávajú pacientom na tanier

Fotografie nemocničných tanierov s rajčinou, suchým rožkom a jediným plátkom syra sa na internete objavujú pravidelne. Pre mnohých pacientov je jedlo v nemocnici len ďalšou nepríjemnosťou, ktorú počas hospitalizácie musia pretrpieť. Problém však nemusí byť iba v tom, ako jedlo vyzerá či chutí. Ak pacient dlhodobo zje len málo alebo stravu úplne odmieta, môže to skomplikovať jeho liečbu.  

Už pri prijatí do nemocnice je podľa prezidenta Slovenskej spoločnosti parenterálnej a enterálnej výživy a primára I. internej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine Juraja Krivuša podvyživená takmer štvrtina pacientov. Ďalších viac ako 40 percent je rizikových.

Nemocničná strava podľa odborníka nie je iba otázkou chuti či toho, či pacientovi jedlo „sadne“. Ako teda vyzerá stravovanie pacientov v slovenských nemocniciach, koľko nemocnice za jedlo platia a čo sa deje, keď pacient svoju porciu opakovane nedoje?

Strava je najslabšia

To, že téma nemocničného jedla pacientov trápi, naznačujú aj dáta zdravotnej poisťovne Dôvera. V jej prieskume pacienti známkujú nemocničné služby ako v škole a práve strava patrí medzi najslabšie hodnotené oblasti. Okrem nej hodnotia napríklad starostlivosť lekárov a sestier, ubytovanie, upratovanie či informovanosť o ďalšom postupe liečby.

Kým správanie lekárov a sestier dostalo v minulom roku priemernú známku okolo 1,2, strava získala 1,84. Hoci sa jej hodnotenie zlepšilo z 2,11 v roku 2021, stále výrazne zaostáva za ostatnými hodnotenými oblasťami.

Hodnotenie jedla je súčasťou kategórie hotelových služieb, v ktorej sa medzi najlepšie hodnotenými umiestnili Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci, zdravotné zariadenie TETIS v Dunajskej Lužnej a ORL Humenné. Na opačnom konci skončili Psychiatrická nemocnica vo Veľkom Záluží, nemocnica Hospitale v Šahách a Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku.

Prieskum však neukazuje, prečo pacienti stravu hodnotia horšie – Dôvera nezbiera konkrétne pripomienky k jej chuti, porciám či kvalite surovín. Na to, čo sa teda na nemocničných tanieroch skutočne deje, treba hľadať odpoveď inde.

Problém nie je len chuť

Podľa Krivuša je oveľa väčším problémom ako chuť a vzhľad nutričná hodnota jedla. Nemocničná strava podľa neho často nemá dostatok energie a bielkovín, hoci chorý organizmus ich môže potrebovať viac než zdravý človek.

„Energetický výdaj sa v závislosti od tiaže ochorenia zvyšuje,“ upozorňuje. Ak pacient prijíma nedostatočné množstvo a kvalitu jedla, môže to viesť k rozpadu svalovej hmoty, oslabeniu imunity, vyššiemu výskytu infekčných komplikácií, nehojeniu rán či vzniku preležanín.

Problémom však nemusí byť len samotné zloženie jedla. Pacient môže mať po vyšetrení či odbere krvi, ktoré si vyžadovali hladovanie, alebo po zákroku problém zjesť celú porciu. „Následne je už jedlo buď odnesené späť do kuchyne, alebo obschnuté a pacient ho nezje,“ opisuje skúsenosť z praxe primár.

„Pacient nemusí a často ani nedokáže zjesť všetko za každú cenu,“ hovorí nutričná terapeutka Katarína Chomová z Nuriadapt. Ak nezvládne celú porciu, prioritou by podľa nej mala byť bielkovinová zložka, ako mäso, ryba, vajce, tvaroh či jogurt, a zelenina. Pri špeciálnej diéte, napríklad šetriacej, žlčníkovej či diabetickej, však môže vynechávanie alebo nahrádzanie jednotlivých zložiek bez konzultácie narušiť liečebný režim.

Dôsledky nedostatočného príjmu podľa Krivuša môžu byť vážne. Komplikácie spojené s podvýživou môžu predĺžiť hospitalizáciu o dva až tri dni, zvýšiť úmrtnosť a navýšiť náklady na liečbu. Zásadným problémom je podľa neho aj zastaraný diétny systém a absencia povinného nutričného skríningu.

Koľko stojí deň?

Ministerstvo zdravotníctva uvádza, že nemocnice nemajú stanovenú minimálnu čiastku, ktorú musia na stravu jedného hospitalizovaného pacienta vynaložiť. „Výška nákladov na stravu je súčasťou celkového hospodárenia zdravotníckeho zariadenia a odvíja sa od viacerých faktorov,“ uvádza rezort.

Medzi tie zaraďuje typ nemocnice, počet pacientov, skladbu diét, lokálne ceny surovín či spôsob, akým má nemocnica stravovanie zabezpečené. Nemocnica však podľa ministerstva musí pacientovi zabezpečiť stravu, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému stavu a požiadavkám na racionálnu a diétnu výživu.

Konkrétne číslo uvádza Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach (UNLP). Stravná jednotka pre jedného pacienta tam predstavuje 3,62 eura na deň. Nemocnica zároveň pripravuje približne 30 diét denne, pričom lekári majú k dispozícii približne 100 rôznych diét, z ktorých môžu vyberať podľa zdravotného stavu pacienta.

Jedálne lístky sa v UNLP menia približne raz za mesiac a prispôsobujú sa aj sezóne. Pri bežnej diéte môžu pacienti dostať na raňajky pečivo s maslom a rôznymi nátierkami, šunku či syr, na obed polievku a prevažne mäsité hlavné jedlo a na večeru jednoduchšie mäsité, polomäsité alebo bezmäsité jedlá. Niekoľkokrát do týždňa je súčasťou stravy aj ovocie.

Na „menučká“ pre pacientov sme sa pýtali aj ďalšie štátne nemocnice. Pred publikovaním článku však odpovede nezaslali.

Podľa Krivuša sa pritom šetrenie na jedle môže napokon predražiť, ak pacient pre nedostatočnú výživu zostane v nemocnici dlhšie alebo sa u neho objavia komplikácie. Primár odkazuje aj na dáta zo štúdie EFFORT a ďalšie medzinárodné analýzy.

„Včasná a adekvátna nutričná podpora naopak dokáže ušetriť aj viac ako 5-tisíc eur na jedného pacienta na JIS a skrátiť pobyt na lôžku,“ uvádza. Hladovanie pacienta je podľa primára najdrahším luxusom, ktorý si slovenské zdravotníctvo nemôže dovoliť.

Čo priniesť pacientovi?

Primár vysvetľuje, že bežná strava prestáva byť dostačujúca vtedy, keď pacient nedokáže tri až päť dní pokryť svoje energetické a bielkovinové potreby. Pokiaľ je problém v tom, že pacientovi nechutí, môže výživu podľa Chomovej doplniť aj potravinami z domu. Mali by však byť nutrične hodnotné, ľahko stráviteľné a zároveň prispôsobené diéte. Vhodné môžu byť napríklad jogurty, kefír, tvaroh, neúdené tvrdé syry či kvalitná šunka s vysokým podielom mäsa. Z ovocia napríklad banán alebo ovocné pyré bez pridaného cukru.

Pri prinášaní jedla z domu však podľa nutričnej terapeutky treba myslieť aj na hygienu. Potraviny podliehajúce skaze by mali byť označené menom pacienta a uložené v chladničke určenej na tento účel.

„Vždy je kľúčové, aby prípadné prinesené potraviny korešpondovali s aktuálne nastaveným diétnym režimom,“ upozorňuje. Ak si pacient alebo rodina nie sú istí, čo je vhodné, mali by sa poradiť s ošetrujúcim personálom.

V samotnej UNLP pritom na prípravu a výdaj jedál denne dohliadajú nutričné terapeutky. Kontrolujú ich prípravu, ochutnávajú jedlá a sledujú aj ich výdaj na oddeleniach. Podľa nemocnice je dôležitá nielen chuť, ale aj spôsob servírovania. Zároveň pacientom vysvetľujú, prečo dostávajú konkrétny diétny režim.

Za tanierom pre pacienta navyše nemusí stáť len nemocničná kuchyňa. Stravovanie môže byť podľa ministerstva zabezpečené aj externe, napríklad prostredníctvom súkromnej firmy. Takýto dodávateľ však musí spĺňať zákonné požiadavky na hygienu, bezpečnosť potravín, skladovanie, prepravu aj výživovú hodnotu jedál.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemocničná strava
nutričná podpora
slovenské zdravotníctvo
štátne nemocnice
zdravá výživa

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.