Kam upriamiť pozornosť počas jesenných volieb? V krajoch spolupracujú aj strany, ktoré to v parlamente odmietajú

Nečakané spojenectvá, známe mená z vrcholovej politiky a kraje či mestá, kde sa rozhodne o nástupcoch dlhoročných predstaviteľov. Jesenné komunálne a regionálne voľby sľubujú viacero napínavých politických duelov. Prinášame prehľad miest, kde sa už rysujú najzaujímavejšie súboje a ktoré spojenectvá môžu napovedať aj o sile strán pred budúcoročnými parlamentnými voľbami.  

Regióny ich spájajú

Hoci opozičné strany opakovane tvrdia, že s Hnutím Slovensko odmietajú spolupracovať, regionálne voľby ukazujú opak. V krajoch či mestách ide stranícka politika často bokom a dokážu nájsť spoločnú reč aj s hnutím Igora Matoviča.

Príkladom je Žilinský kraj, kde uchádzač o funkciu z radov KDH Igor Janckulík kandidatúru stiahol v prospech úradujúcej župany, nominantky Hnutia Slovensko. Kresťanskí demokrati to považujú za zodpovedné a chcú tak zabrániť triešteniu hlasov.

„Viacerí kandidáti Hnutia Slovensko v samosprávnej politike pôsobia konštruktívnejšie ako ich stranícky líder,“ uvádza politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka.

Podobne situáciu vníma aj Hnutie Slovensko. Tvrdí, že komunálne a regionálne rokovania sú často „oveľa racionálnejšie ako vo veľkej parlamentnej politike“. „V regiónoch sa nám so zástupcami strán ako Progresívne Slovensko, KDH, SaS či Demokrati spolupracuje omnoho ľahšie,“ potvrdzuje hovorca hnutia Matúš Bystriansky.

Štvorica sa okrem toho zhodla aj na podpore úradujúceho trnavského župana Jozefa Viskupiča, v Trenčianskom kraji stavajú na Natáliu Svítkovú a v Košickom kraji na Mariána Porvažníka.

Podobný postup sa črtá i v Nitrianskom kraji. Vlastného kandidáta tam ešte začiatkom februára predstavila strana SaS. Je ním Henrich Varga, ktorý viac ako sedem rokov pôsobil ako poradca pre komunikáciu nitrianskeho primátora Mareka Hattasa. Hattas sa na jeseň bude uchádzať o znovuzvolenie s podporou všetkých opozičných strán.

„Postupujeme spoločne s partnermi zo súčasnej opozície pri vyslovení podpory jednému kandidátovi,“ reagovala PS na otázky o tom, či Vargu ako uchádzača o post župana podporí. SaS zároveň tvrdí, že rokovania s progresívcami prebehli a ich výsledok by mal byť známy v najbližších dňoch.

Zamiešať kartami by však mohla skutočnosť, že v polovici mája poslanci mestského zastupiteľstva mesta Nitra schválili uznesenie, aby bývalý poradca primátora vrátil odstupné, ktoré niektorí z nich označili za „zlatý padák“. Podľa poslancov bola totiž funkcia zrušená len pár dní predtým, ako sa Varga rozhodol pre kandidatúru.

Jednota opozície však má svoje hranice. V Košiciach PS nasadilo do boja o primátorský post Martina Mudráka, zatiaľ čo SaS a KDH zostali pri súčasnom primátorovi Jaroslavovi Polačekovi. Rozdielne rozhodnutia padli aj v Prešove, kde PS podporilo úradujúceho Františka Oľhu, kým KDH nominovalo Rastislava Mochnackého. Ani v Bratislavskom kraji zatiaľ spoločná opozičná dohoda nevznikla. KDH pre Pravdu potvrdilo, že rokovalo aj so súčasným županom Jurajom Drobom, no rozhovory sa skončili bez dohody.

Prehľad zahŕňa kandidátov s deklarovanou podporou strán.

Hlas proti exčlenovi

Podpora opozičnej štvorky sa roztrieštila aj v Banskej Bystrici, kde KDH podporí Tomáša Sobotu, kým PS si vybralo Dianu Javorčíkovú. Tá pred štyrmi rokmi skončila v súboji o primátorský post druhá po Jánovi Noskovi, ktorý je v úrade už takmer 12 rokov.

Na Horehroní sa však uskutoční azda ešte zaujímavejší boj – o predsednícke kreslo samosprávneho kraja. Súčasný predseda Ondrej Lunter totiž dostal pozoruhodne širokospektrálnu politickú podporu – od liberálov cez kresťanských demokratov až po sociálnych demokratov.

Jeho vyzývateľom je poslanec Národnej rady Roman Malatinec, ktorý ešte do minulého roka pôsobil ako člen Hlasu. Patril ku kritikom pomerov v strane, napokon z nej odišiel a pridal sa k Strane Vidieka ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nom. Smer).

Hlas sa teraz postavil na stranu jeho protikandidáta. Banskobystrický kraj tak nebude len súbojom o županské kreslo, ale aj stretom dvoch politických trajektórií, ktoré sa rozišli. Lunter sa tak stal zatiaľ jediným kandidátom na župana, za ktorého sa postavili strany parlamentnej opozície i koalície.

Most medzi stranami nevznikne

Koaličné strany vstupujú do regionálnych volieb zatiaľ opatrne a vo väčšine krajov bez definitívne uzavretých kandidátok. Smer má v tejto chvíli potvrdených len dvoch adeptov – Jaroslava Bašku v Trenčianskom kraji a Igora Chomu v Žilinskom kraji. Na naše otázky o ďalších prípadných kandidátoch či podpore strana reagovala len veľmi stručne. „Rokovania sú stále v procese,“ uviedol tlačový odbor strany.

Podobne je na tom aj Hlas, ktorý predstavil len jedného vlastného kandidáta. Je ním poslanec Národnej rady Igor Šimko a pokúsi sa zabojovať o post košického župana.

Možným uchádzačom Hlasu by mohol byť úradujúci predseda Nitrianskeho kraja Branislav Becík. Hoci to, či sa pokúsi mandát obhájiť, ešte oficiálne neohlásil, už sa o ňom hovorilo ako o „moste“ medzi Hlasom a Republikou. Post primátorky Nitry sa totiž snaží získať manželka predsedu hnutia Milana Uhríka – Zuzana Uhríková.

Jedným z možných scenárov mala byť ich vzájomná podpora – teda ak by Republika podporila Becíka, Hlas by podporil Uhríkovú. Všetko sa však zmenilo, keďže pred pár dňami Smer a Hlas postavili spoločného kandidáta na primátora, Mareka Illéša.

Republika rozhodnutie strán Smer a Hlas kritizuje. „Rozhodli sa postaviť vlastného, menej známeho kandidáta, ktorý však objektívne nemá šancu vyhrať a poraziť súčasného primátora Hattasa,“ píše hnutie v stanovisku. Zuzana Uhríková zostáva spoločnou kandidátkou Republiky a SNS s tým, že podľa hnutia ponúkajú kandidátku, ktorá „nie je prepojená s nitrianskym oligarchistickým pozadím“.

I keď v Nitre sa spolupráca medzi Hlasom a Republikou nekoná, „most“ dokázali postaviť na východe. Hlas totiž informoval, že jeho kandidáta na primátora Spišskej Novej Vsi Dávida Demečka podporujú okrem Smeru aj Republika, Sme rodina a bývalý dvojnásobný primátor Ján Voľný.

Horúca bitka o Prešov

Koaličná SNS doposiaľ predstavila kandidátov v Žiline a Prešove. V Žilinskom kraji sa vďaka tomu už teraz črtá mimoriadne rozdrobený súboj. Smer tu nasadil štátneho tajomníka a SNS posiela do boja poslanca parlamentu Adama Lučanského a podporu hnutia Republika získala Anna Belousovová. Situáciu by ešte viac mohla skomplikovať kandidatúra Hlasu, ktorý by mohol postaviť Petra Slyška.

Ešte väčšia neistota panuje v Prešovskom kraji, kde súboj o funkciu Řádek označil za jeden z najzaujímavejších. „O miesto predsedu sa hlási celá plejáda známych mien z vrcholovej politiky,“ avizuje.

Mandát sa pokúsi obhájiť súčasný župan Milan Majerský (KDH) a podporu mu vyjadrili opozičné SaS i PS. Kľúčové je podľa hnutia, aby sa v Prešovskom kraji neopakovala situácia, ktorú Slovensko už zažilo v Banskobystrickom kraji – fašista v úrade župana. Kandidatúru v Prešovskom kraji ohlásil totiž aj europoslanec Milan Mazurek (Republika), rodák zo Spišskej Belej, právoplatne odsúdený za hanobenie rasy a národa pre protirómske výroky.

„Zároveň nemôžeme dovoliť, aby sa kresla prešovského župana ujal Smer či prefarbený Hlas,“ dodáva PS. K dvojici uchádzačov sa totiž pridal i odídenec z Hlasu a dnešný minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nom. Smer). Okrem toho prišla minulý týždeň SNS s vlastným menom – predstavila Moniku Leškovú, prednostku z Vranova nad Topľou.

Hoci sa zdalo, že predseda vlády ešte začiatkom jari naznačoval podporu kandidátovi Republiky, neskôr sa voči tomu ohradil. „Keď existovali iba dvaja kandidáti v Prešovskom kraji, a to bol súčasný predseda KDH Majerský a kandidát Republiky Mazurek, tak som povedal, že voliči Smeru vedia, koho by mali v takejto situácii voliť. Ale nedali sme žiadnu oficiálnu podporu nikomu,“ uviedol Fico v diskusnej relácii STVR. A aby toho nebolo málo, nevylúčil ani kandidatúru vlastnej nominantky, europoslankyne Judity Laššákovej.

„Mrzí nás, že strany SNS a Smer sa rozhodli postaviť vlastných kandidátov, pretože tým len roztrieštili zjednotené sily proti súčasnému županovi Majerskému, za ktorým stojí celá progresívna opozícia,“ uvádza Republika. Podľa hnutia mali SNS a Smer namiesto vlastných nominácií podporiť Mazureka, ktorý oznámil kandidatúru ako prvý.

Foto:
TASR
Kandidáti na predsedu prešovského kraja – europoslanec Milan Mazurek (Republika), úradujúci župan Milan Majerský (KDH) a minister Samuel MIgaľ (nom. Smer).

Nová éra Trenčína

Kým koaličný tábor v mnohých krajoch ešte len hľadá spoločnú reč, opozícia je v prípravách na jesenné voľby výrazne ďalej. Politológ Řádek to pripisuje aj tomu, že vládne politické strany majú relatívne staršie členstvo ako opozičné a regionálna politika si pýta viac dynamických osobností. „Členovia vládnych strán sa môžu cítiť neistejší kvôli kritike vlády. Opozičné strany majú vo svojich radoch mladších a menej skúsených členov s väčším entuziazmom, ktorí chcú skúsiť politické šťastie,“ hovorí.

Jesenné voľby však nebudú zaujímavé len z pohľadu straníckych nominácií. V niektorých mestách ich výrazne ovplyvní aj odchod dlhoročných primátorov. „Veľmi zaujímavý bude komunálny súboj v Trenčíne, kde budeme mať po 16 rokoch možno veľmi tesný súboj,“ myslí si Řádek.

Po štyroch funkčných obdobiach sa totiž rozhodol nekandidovať súčasný primátor Richard Rybníček. Vyhlásil, že z komunálnej politiky odchádza úplne – nebude sa uchádzať ani o post mestského poslanca či inú volenú funkciu.

O jeho nástupcu sa už prihlásili minimálne dvaja uchádzači. Rybníček podporil svojho dlhoročného zástupcu Jána Forgáča, ktorý kandiduje ako nezávislý. Opäť sa o priazeň voličov uchádza aj mestský a nezávislý krajský poslanec Miloš Mičega, ktorý skončil za Rybníčkom vo voľbách v rokoch 2018 aj 2022 a súčasné vedenie kritizuje.

Podpora strán v Trenčíne zatiaľ nie je uzavretá. PS pre Pravdu uviedlo, že postupuje koordinovane so svojimi partnermi. SaS vo svojom stanovisku zas informovala, že rokuje so všetkými relevantnými kandidátmi.

Prehľad zahŕňa kandidátov s deklarovanou podporou strán.

Diskusie o spoločnej podpore kandidátov v regiónoch sa pritom vedú aj v súvislosti s budúcoročnými parlamentnými voľbami. To, ako sa stranám podarí koordinovať v jednotlivých mestách a krajoch, môže podľa odborníkov naznačiť aj ich silu na celoslovenskej úrovni.

„V minulosti to ukázali napríklad regionálne voľby v roku 2017, kde bolo úspešných viacero kandidátov OĽaNO, ktoré vtedy prechodne posilnilo aj v celoslovenských prieskumoch verejnej mienky, ale zakrátko sa vrátilo na svoje predchádzajúce pozície. V kontexte výsledku parlamentných volieb 2020 to bol nenápadný, ale napokon presvedčivý dôkaz voličského potenciálu tohto hnutia,“ dodáva Řádek.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Hnutie Slovensko
Igor Matovič
KDH
Progresívne Slovensko
SaS
Hlas
komunálne voľby 2026
voľby do VÚC
kandidáti

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.