Kaštieľ v Rusovciach prekvapil reštaurátorov: Pod zemou našli rímsku cestu aj tony nálezov

Rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach sa viditeľne posúva. Kým v marci sa stavebný ruch sústredil najmä do interiéru, aktuálne je citeľný aj vonku a práce prebiehajú na oboch frontoch. Reštaurátori zároveň zachraňujú vzácne drevené obklady, obrazy a ďalšie historické prvky.  

Rozsiahla obnova národnej kultúrnej pamiatky sa posúva viditeľne ďalej. Práce prebiehajú na viacerých častiach areálu – neogotickom sídle, priľahlom čeľadníku a historickom parku. Obnova národnej kultúrnej pamiatky pod vedením Úradu vlády SR má stáť asi 110 miliónov eur a dokončená má byť do konca roka 2029.

V samotnom kaštieli pokračujú rozsiahle stavebné zásahy. Spevňujú sa základy a konštrukcie, sanované je zavlhnuté murivo, opravujú sa poškodené stropy a obnovujú rozvody vody, elektriny, kúrenia či vzduchotechniky. Práce prebiehajú pod dohľadom pamiatkarov, keďže cieľom je zachovať historickú podobu jednej z najvýznamnejších pamiatok v Bratislave.

„Súčasťou rekonštrukcie je spevňovanie konštrukcií, sanácia zavlhnutého muriva aj citlivé reštaurovanie historických prvkov. Stavbári spevňujú základy kaštieľa, opravujú poškodené stropy a obnovujú rozvody vody, elektriny, kúrenia či vzduchotechniky. Reštaurátori postupne rozoberajú a odvážajú do ateliérov vzácne drevené obklady, obrazy a ďalšie prvky interiéru, aby im prinavrátili pôvodnú krásu a zachovali ich pre ďalšie generácie,” priblížil Michal Feik, riaditeľ odboru komunikácie Bratislavského samosprávneho kraja.

Podľa hlavného reštaurátora z firmy Revaro Ševčíka sa v Rytierskej sále musela demontovať väčšina drevených kaziet zo stropu. Premiestnili ich do reštaurátorskej dielne, kde sa obnovujú. Celkovo sa však podľa jeho slov podarilo zachovať 90 percent pôvodných prvkoch a zvyšných desať percent nahradili novými s identickým historickým vizuálom. „Aktuálne máme v našom tíme hotových 50 až 60 stien a stropov. Nie všetky opravujeme celé, čiastočne ich ich vypĺňame a natierame, retušujeme” vysvetlil.

Najviac Ševčíkov tím prekvapil rozsah poškodenia drevených kaziet. „Na prvý pohľad to nebolo zjavné, mysleli sme si, že drevo je v dobrom, zachovalom stave. No postupne sme zistili, že je napadnutné drevokaznou hubou drevomorkou v obrovskom rozsahu,” uviedol. K slovám reštaurátora sa pridal aj Štefan Baksa, stavbyvedúci projektu za zhotoviteľov HOCHTIEF, HORNEX a Adifex. Baksa je členom firmy HORNEX. Uviedol, že spodné vrstvy dreva boli kontaminované v celom kaštieli, nielen v Rytierskej sále.

Zásadným problémom kaštieľa bola statika. „Jej stav bol katastrofálny, podľa Baksu mali prepadnuté stropy cez niekoľko podlaží. Boli zdegradované, trámy boli prehnité od podzemia až po tretie podlažie, hrozilo ďalšie zrútenie,” vysvetlil Baksa s tým, že miestami ich stabilizovali injekčnou betonážou alebo nahradili ľahším betónom. Pridali aj parozábranu.

Rytierska sála slúžila v podstate ako obývačka – bola reprezentatívnym priestorom pre hostí, čo vysvetľuje aj jej enormná výška 11 metrov, či rozsiahle zdobenie. Hneď po jej stranách sa nachádza veľká a malá jedáleň. V menšej jedálni taktiež demontovali štukové stropy v miestach, kde boli trámy v nedostačujúcom stave. Následne ich vrátia na pôvodné miesto.

Priamo oproti vstupu, pod Rytierskou sálou, je Sála Terra. V nej je strop zachovaný najviac, z toho dôvodu sa ani nepremiestňoval. „Reštaurátori vedení Zuzanou Greinerovou tak priamo na mieste tmelia poškodené časti, brúsia ich a nanovo natierajú presne podľa historických podkladov. Musí to vydržať ďalších 250 rokov,” zažartovala Greinerová s tým, že odmontované drevené artefakty prídu presne na svoje miesto na strope, keď s ním skončia.

Po obnove má slúžiť na prijímanie zahraničných návštev a organizovanie štátnych podujatí. Verejnosti zostanú prístupné kultúrne a komunitné priestory v čeľadníku aj časť obnoveného parku. „Naše hlavné mesto bude mať takéto nádherné a reprezentatívne miesto, ktoré môže hravo konkurovať podobným historickým sídlam v európskych metropolách,” uviedol Feik.

Obnovu kaštieľa spomalili Rimania

Rekonštrukcia zároveň odhalila archeologické nálezy a poznatky o dlhej histórii areálu. Najvýraznejším nálezom však zostáva rímsky akvadukt, ktorý bol objavený už pri výstavbe podzemného parkoviska. Ide o kamenný vodovod zo staršej doby rímskej, zachovaný v dĺžke viac ako 38 metrov. Nachádzal sa asi 80 cm pod dnešným povrchom, jeho dno tvoria rímske tehly – teguly.

Archeológovia odhadli, že na jeho stavbu bolo použitých približne 51 ton kameňa a viac ako 80 tegúl. Na niektorých tehlách sa zachovali dokonca značky výrobcu a odtlačky psa. Nie je jasné, akú stavbu akvadukt zásoboval. Jednou z hypotéz sú rímske kúpele, ktoré mohli využívať vojaci. Nález zároveň ukazuje na intenzívnejšie rímske osídlenie Rusoviec, než by naznačoval samotný kaštieľ. Nález mal však dosah na prebieh rekonštrukcie.

Pôvodne plánované podzemné priestory mal vzniknúť v mieste nálezu. Pamiatkari preto požiadali o jeho premiestnenie a projekt sa musel upraviť tak, aby bol akvadukt chránený.

Pri rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach odkryli archeológovia časť rímskeho osídlenia, ktorú označujú ako vicus. Našli približne dvetisíc rokov starú cestu, stavby s kamennými základmi, viaceré studne aj pivnice zaplnené archeologickým materiálom. Jedna z nich je mimoriadna – podľa prvých zistení by mohla obsahovať prakticky celý inventár rímskej kuchyne. Počet nálezov z výskumu ide do stoviek až tisícov.

Záchranný archeologický výskum v areáli kaštieľa realizuje Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Nadväzuje na výskum z predchádzajúcich sezón a postupne odhaľuje podobu osídlenia, ktoré sa nachádzalo v zázemí antickej Gerulaty. Výskum vedie doc. Dr. phil. Erik Hrnčiarik spolu s Dr. Tomášom Kolonom. Na výskume participovali aj poslucháči univerzity, ktorí takto prepájajú svoje teoretické vedomosti s praxou.

„Nadviazali sme na výskum z predošlých sezón a tento rok sme v areáli kaštieľa skúmali takmer nepretržite od februára. Postupne sa nám tak darí odkrývať ďalšie časti rímskeho osídlenia a spájať jednotlivé nálezové situácie tak, že vytvárame ucelenejší obraz o živote v antike,“ približuje Erik Hrnčiarik.

Rusovce a jazdecká légia

Výskum sa v tejto sezóne sústredil najmä na plochy, ktoré priamo súvisia s pokračujúcou rekonštrukciou areálu. Archeológovia pracovali predovšetkým na miestach budúcich garáží, verejných toaliet a záložného zdroja. Práve pod týmito plánovanými objektmi sa podarilo zachytiť významnú časť rímskeho osídlenia.

Archeológovia ju označujú ako vicus. Odkryli približne dvetisíc rokov starú rímsku cestu, stavby s kamennými základmi, viaceré studne a pivničné priestory. Nálezy tak postupne ukazujú nielen jednotlivé objekty, ale aj to, ako mohla byť táto časť sídla v rímskom období usporiadaná.

Prekvapenie priniesli aj stavebné práce začiatkom roka. Pri kopaní ryhy pre vedenie vysokého napätia bol objavený už druhý rímsky akvadukt v areáli kaštieľa. „V súčasnosti rokujeme so zhotoviteľom rekonštrukcie o možnostiach jeho zachovania a prezentácie. Radi by sme našli riešenie, ktoré bude možné zladiť so stavebnými prácami a zároveň umožní návštevníkom vidieť časť rímskej minulosti Rusoviec priamo na mieste jej objavenia,“ uviedol Hrnčiarik.

Komunikáciu s investorom, teda úradom vlády, si pochvaľuje. „Pred začatím prác máme asi rok priestor na archeologický výskum, aby nám neušli detaily,” dodal.

Hrnčiarik napríklad zdôraznil drobný nález sošky mužského pohlavného údu. „Na Slovensku sme iný zatiaľ nenašli. Ide o raritnú časť náhrdelníka. Prívesok sa vešal deťom na krk ako ochrana pred urieknutím pohľadom,” vysvetlil vzácny nález archeológ.

Podľa archeológov je objav viaduktov, cesty aj osady zásadný pre pochopenie, aký význam mali Rusovce v dobe Rímskej ríše. „Dokonca boli zakreslené v rímskej mape, čiže boli dôležité a aj tábor v nich bol významný, vzhľadom na prítomnosť jazdeckej légie,” vysvetlili.

Spolu s cestou, studňami, pivnicami a pôdorysmi stavieb s kamennými základmi tieto predmety postupne skladajú obraz každodenného života ľudí, ktorí tu žili približne pred dvetisíc rokmi. Dôležitým poznatkom bolo aj objavenie vojenských predmetov – spony na opasky vojakov, strelivo, či kosti koní. Práve to expertov doviedlo k tomu, že na mieste bol rímsky jazdecký tábor.

„Rímsku cestu datujeme od konca prvého storočia do asi 4. stor. pred n.l., no zaujímavé je, že okrem bežných predmetov sme našli aj množstvo konských kostí – to nás doviedlo k tomu, že v tábore bolo chovaných 800 až 1 000 koní. Ide o enormné množstvo,” vysvetlil za tím Hrnčiarik s tým, že cesta išla od dnešnej Maďarskej ulice.

Archeológovia predpokladajú, že niektoré zo stavieb osady zanikli pri požiaroch a materiál zo zničených domov sa následne dostal do ich pivničných priestorov.

„V jednej z pivníc sa nám zdá, že máme prakticky celý inventár kuchyne. Je tam veľké množstvo keramiky a ďalších predmetov, ktoré pravdepodobne patrili k jednej domácnosti. Po spracovaní nálezov budeme vedieť oveľa presnejšie povedať, čo všetko sa v tomto objekte nachádzalo a ako ho jeho obyvatelia využívali,“ dodal Tomáš Kolon.

Keramika až z Francúzska

Rozsah nálezov je značný, pričom sa ich objavovanie aj spracovanie starajú najmä zamestnanci Trnavskej univerzity. „Okrem toho, že sme odkryli rímsku cestu, našli sme aj osadu. Väčšie časti, ako domy sa síce nepodarilo zachovať, no popri ceste sme našli množstvo predmetov bežnej potreby,” vysvetlilo architektonické duo.

Medzi nimi je keramika dovezená zo vzdialených oblastí Rímskej ríše, napríklad z územia dnešného južného Francúzska či Nemecka. Nálezy tak dokladajú kontakty obyvateľov tejto časti Gerulaty so vzdialenými regiónmi impéria a pomáhajú lepšie pochopiť obchodné väzby či zásobovanie sídla. Pestrý je aj súbor ďalších predmetov. Archeológovia našli spony, početné prstene, mince, kostené ihlice či kozmetické a lekárske nástroje. Objavili sa dokonca aj pozostatky reflexných lukov.

Vieme určiť, aký olej používali Rimania v tejto osade do lámp, aké jedlo pripravovali v konkrétnych nádobách. Našli sme aj prsteň s Merkúrom, čo naznačuje, že tu žili obchodníci. Okrem toho asi 120 tisíc rímskych mincí. Máme materiál, ktorý budeme spracúvať 10 až 15 rokov,” uzavrel Erik Hrnčiarik s tým, že ide skutočne o tony keramiky.

Reštaurovanie aj v zahraničí

Práca archeológov sa vyzdvihnutím predmetu zo zeme nekončí. Nálezy sa v súčasnosti čistia, konzervujú, reštaurujú a odborne spracúvajú. Časť z nich priamo u nás na Trnavskej univerzite, časť v laboratóriách doma a v zahraničí.

Počas výskumu boli zároveň odobraté vzorky na špecializované analýzy. Časť z nich poputuje do laboratórií v Prahe a Brne, ďalšie budú analyzované v Taliansku. Výsledky môžu priniesť ďalšie informácie o datovaní jednotlivých nálezových situácií, využití odkrytých objektov aj každodennom živote ich obyvateľov.

Výskum sa skončením terénnych prác nekončí. Archeológov čaká spracovanie rozsiahleho súboru materiálu, jeho vyhodnotenie, konzervovanie a reštaurovanie.

Časť najzaujímavejších predmetov sa po odbornom spracovaní vráti do Rusoviec a bude vystavená v priestoroch zrekonštruovaného Čeľadníka. Návštevníci si tak budú môcť pozrieť nálezy priamo z rímskeho osídlenia.

Kaštieľ prestal chátrať po viac ako 30 rokoch, komplexná obnova sa začala v júni 2024. Jeho prvotná rekonštrukcia sa zastavila v roku 1989. „Pokus o obnovu v 80. rokoch sprevádzali zmeny projektov a nedostatok financií,” priblížil Feik. Následne sa ešte v roku 1991 pokúsila zachrániť kaštieľ Slovenská národná galéria, práce sa však nepodarilo dotiahnuť a zostal desaťročia bez povšimnutia.

„Svoju dnešnú podobu v štýle anglickej neogotiky získal kaštieľ v rokoch 1841 – 1844 za grófa Emanuela Zichyho-Ferrarisa. Po druhej svetovej vojne bol rozkrádaný a poškodzovaný. Od roku 1950 do konca 70. rokov slúžil Slovenskému ľudovému umeleckému kolektívu,” pripomenul Feik.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Úrad vlády SR
Bratislavský samosprávny kraj
archeologické nálezy
kaštieľ v Rusovciach

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.