Veľa orechov, hustá srsť a skorý odlet husí. Takto naši predkovia predpovedali tuhú zimu

Aká bude zima? Naši predkovia kvôli odpovediam sledovali prírodu. Hustá srsť zvierat, úroda orechov, odlet husí im napovedali, či sa majú pripraviť na mrazy a sneh. Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje, čo znamenali jesenné pranostiky a prečo prežili dodnes.  

S príchodom jesene sa popri ochladení a kratších dňoch vracajú aj tradičné otázky, aká bude nadchádzajúca zima. Kým dnes sa pri odpovedi spoliehame na meteorologické modely a dlhodobé predpovede, naši predkovia hľadali znamenia priamo v prírode. Sledovali, ako rýchlo opadáva lístie, koľko sa urodilo orechov a žaluďov, kedy odlietajú husi či akú srsť má pred zimou zver. Z týchto pozorovaní postupne vznikali pranostiky a zvyky, z ktorých viaceré poznáme dodnes.

Hoci ich nemožno považovať za spoľahlivú predpoveď počasia, sú dôležitou súčasťou ľudovej tradície. “Naši predkovia nemali k dispozícii modernú predpoveď počasia, preto sa spoliehali na pozorovanie prírody, správanie zvierat a cykly rastlín. Tieto dlhoročné skúsenosti sa uchovali v podobe pranostík”, vysvetľuje Katarína Nádaská, známa slovenská etnologička, ktorá sa venuje zvykom Slovákov v minulosti, ich rituálom, mágii i každodennému životu.

A tie zachytávajú spôsob, akým si generácie pred nami vysvetľovali zmeny v prírode a pripravovali sa na obdobie, od ktorého závisela úroda, zásoby potravín aj život. Niektoré pranostiky prežili dodnes, ďalšie sa postupne vytratili spolu so spôsobom života, ku ktorému boli viazané.

Teplá jeseň? Predkovia sa neradovali

Krásna, dlhá a teplá jeseň našich predkov vždy netešila. Podľa ľudových predstáv totiž mohla znamenať pravý opak toho, čo človek očakáva – tuhú a mrazivú zimu: “Ak je babie leto dlhé a teplé, zima bude tuhá.”

Ľudia verili v určitú rovnováhu prírody. Ak bolo nezvyčajne dlho teplo, zima si mala svoju silu „odložiť“ a udrieť neskôr. Existovala však aj pranostika “Dlhá jeseň, krátka zima”, ktorá skôr hovorila o dĺžke zimného obdobia než o sile mrazov.

Predpovede z orechov

Jedným z najjednoduchších jesenných „barometrov“ boli stromy. Ak lístie opadalo skoro a rýchlo, ľudia očakávali skôr miernu zimu. Ak sa však najmä duby a buky držali zeleného či hnedého lístia dlho do jesene, malo to znamenať, že pred nami stojí dlhá a tuhá zima: “Keď lístie nechce spadnúť, priprav kožuch” alebo “Ak na jeseň lístie nespadne, tuhá zima nastane.”

Pozornosť sa však nesústredila iba na stromy. Predkovia si všímali aj celú jesennú úrodu. Veľa žaluďov, bukvíc či šípok považovali za signál, že príroda pripravuje zvieratám dostatok potravy pred ťažkou zimou.

Orechy patrili medzi najpozorovanejšie jesenné plody. Keď sa konáre liesok a orechov prehýbali pod úrodou, hospodári v tom videli varovanie. “Keď sa urodí veľa orechov a málo zemiakov, bude tuhá zima a veľa snehu.” Podľa Nádaskej sa sledovala dokonca aj škrupina. Čím bola tvrdšia a hrubšia, tým silnejšie mrazy sa očakávali.

Červená jarabina či množstvo šípok zasa mali naznačovať zasneženú a mrazivú zimu. Medzi ľuďmi sa tradovalo, že čím „červenší“ bude les na jeseň, tým belší bude počas zimných mesiacov. Aj obyčajná cibuľa “poslúžila” na predpovede. Pri zbere sa pozorne skúmala jej šupka. Čím bola hrubšia a mala viac vrstiev, tým väčšie mrazy sa podľa ľudových predstáv blížili.

Biele husi – biely sneh

Mimoriadne dôležitými „meteorológmi“ boli zvieratá. Ak divé husi a lastovičky odlietali skoro, znamenalo to podľa predkov skorý príchod zimy. Pri husiach sa sledovala výška letu. “Divé husi trojaké počasie predpovedajú: ak letia vysoko – bude veľa snehu, ak nízko – bude málo snehu, ak sadajú na polia – bude pršať.”

Pozornosť vzbudzovali aj myši a veveričky. Ak si robili nezvyčajne veľké zásoby alebo sa približovali k ľudským obydliam, ľudia to považovali za prípravu na kruté mrazy. Vysoké mraveniská či množstvo osích hniezd mali znamenať to isté. Poľovníci a pastieri sledovali aj divú zver. Ak boli zvieratá na jeseň nezvyčajne tučné alebo im skoro narástla hustá zimná srsť, považovalo sa to tiež za predzvesť dlhej a náročnej zimy.

Martin na bielom, sivom aj žltom koni

Jedným z najznámejších dní ľudového kalendára je 11. november, sviatok svätého Martina. Pranostika “Martin na bielom koni“ je známa doteraz. Sneh na Martina bol symbolom príchodu zimy. Naši predkovia však rozlišovali dokonca viacero takýchto “koní”. Ak Martin prišiel na bielom koni, so snehom, očakávala sa nestála zima s odmäkmi. Sivý kôň – hmla, dážď a zamračené počasie – mal predpovedať miernejšiu zimu. A žltý kôň, teda suchý a slnečný deň, mal byť predzvesťou tuhej a suchej zimy.

O dva týždne neskôr prichádzal ďalší dôležitý deň 25. november, sviatok svätej Kataríny. Dodnes je rozšírená známa veta: “Katarína na ľade, Vianoce na blate”. Ľudia verili, že počasie na Katarínu bude akýmsi zrkadlovým obrazom Vianoc. Ak teda mrzlo alebo snežilo, na Vianoce malo prísť oteplenie. Ak bolo daždivo a teplo, očakávali sa biele a mrazivé sviatky.

Posledný novembrový deň, ktorý mal však v ľudovom kalendári mimoriadnu váhu, bol Ondrej, čiže 30. november. Podľa etnologičky už nešlo iba o počasie. Ondrej otváral obdobie takzvaných stridžích dní a s jeho sviatkom sa spájali aj rôzne veštby a magické rituály. Dievčatá liali olovo cez kľúč a podľa vzniknutého tvaru hádali, aké povolanie bude mať ich budúci muž. Trasením plotov či vyťahovaním kolíkov zasa zisťovali, aký bude ich nastávajúci. Pranostika “Ondrejský sneh sto dní poleží” znamenala, že sneh napadnutý na konci novembra zostane dlho na poliach.

Príroda hovorí o lete

Moderná meteorológia na predpovedanie zimy pozerá úplne inak. A bohatá úroda žaluďov, jarabiny či iných plodov podľa dnešných poznatkov odborníkov nehovorí o počasí, ktoré príde o niekoľko mesiacov. Súvisí s podmienkami, ktoré stromy a rastliny zažili počas predchádzajúcej jari a leta. Teda aj s tohtoročným extrémnym suchom…

Pranostiky sú však záznamom života generácií, ktoré nemali družice ani meteorologické modely a pri rozhodovaní sa spoliehali na dlhodobé pozorovanie svojho okolia. Je to súčasť našej tradície, ktorá ukazuje, ako úzko bol kedysi každodenný život ľudí previazaný s prírodou.

Témy:
Katarína Nádaská
pranostiky
Svätý Martin
Slovensko
tradícia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.