
Bernard Slobodník pripustil, že úplatok 50-tisíc nemusel súvisieť s kauzou Váhostav.
Klamete, vyčítala si vzájomne v súdnej sieni dvojica obžalovaných. Na jednej strane Tibor Gašpar, niekdajší policajný prezident, na druhej Bernard Slobodník, bývalý šéf Národnej finančnej jednotky NAKA, ktorý v kauze od začiatku vystupuje ako spolupracujúci obvinený. Podľa obžaloby mali byť obaja súčasťou zločineckej skupiny v špičkách polície v čase, keď túto časť bezpečnostných zložiek štátu viedol Gašpar. Ten je dnes aktívny politik a podpredseda parlamentu za vládnu stranu Smer.
Skutok spojený s Váhostavom má trhliny
V utorok došlo na súde ku konfrontácii ich tvrdení z predchádzajúcich dní. Slobodník tri dni vypovedal pred senátom Špecializovaného trestného súdu o tom, ako na objednávku on a ďalší vynášali informácie zo živých káuz, plnili pokyny Tibora Gašpara aj nitrianskeho podnikateľa blízkeho Smeru Norberta Bödöra, teda človeka mimo policajných štruktúr. Opísal aj okolnosti prijatia viacerých úplatkov. Gašpara a Bödöra označil za hlavy zločineckej skupiny z obžaloby, s ktorými sa on a iní členovia údajnej skupiny stretávali na “poradách” na šiestom poschodí budovy Transpetrolu.
Už v pondelok však výpoveď Slobodníkovho exkolegu a niekdajšieho podriadeného Romana Stahla naštrbila dôveryhodnosť Slobodníkových slov. Exvyšetrovateľ odmietol, že by on a znalec Marián Kočner (ide iba o menovca známejšieho Kočnera z kauzy vraždy novinára – pozn. red.) dostali po 15-tisíc z úplatku 50-tisíc, o ktorom Slobodník vypovedal, že ho dostal od Norberta Bödöra za kauzu Váhostav. Stahl vypovedal, že znalec Kočner sa na posudku v kauze vôbec nepodieľal. To potvrdil aj súd, keď zabezpečil dôkaz, že Kočner začal pre znaleckú spoločnosť za posudkom pracovať až v júni 2017, vypracovanie posudku je však spojené s rokom 2015.
Gašpar stretnutia v Transpetrole poprel
Tibor Gašpar odmietol, že by ako policajný prezident odovzdal políciu a jej riadenie niekomu inému, tvrdil, že nikdy nedával podriadeným žiadne úlohy nad rámec zákona. Odmietol tiež stretnutia na šiestom poschodí štátneho Transpetrolu, toto miesto bolo podľa neho do kauzy dosadené účelovo z dôvodu, že ho strážila súkromná bezpečnostná služba Bödörovcov.
V budove sa vraj s Bödörom, Slobodníkom či ďalšími nikdy nestretol. Potvrdil však, že v Pivnici Radošiná spájanej roky s podnikateľom Bödörom sa stretávali na bežných predvianočných stretnutiach. Objavovali sa tam aj vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a vysokí funkcionári polície a finančnej správy. Gašpar stretnutia opisoval ako spoločenskú udalosť, kde k ničomu nezákonnému nedochádzalo. Odmietol, že by sa tam rozdávali úplatky v podobe “vianočných odmien” od Bödöra.
Stretnutia v Transpetrole poprel v utorok vo svojej výpovedi aj bývalý riaditeľ NAKA Peter Hraško, tie v Radošinej potvrdil. Na rozdiel od Tibora Gašpara však povedal, že nešlo „o žiadne vianočné posedenie”, mali podľa neho charakter „pracovnej porady”. Poprel, že by bol súčasťou akýchkoľvek nezákonných aktivít.
Hraško podobne ako Tibor Gašpar hovoril, že informáciami z káuz sa zaoberal len v rámci svojich pracovných povinností. Gašpar vypovedal, že o kauzách ako Váhostav, alebo iných, spojených napríklad s Igorom Matovičom (vtedy OĽaNO) či exprezidentom Andrejom Kiskom dostával informácie vždy len v súvislosti s prácou alebo novinárskymi otázkami, ktoré na prezídium prichádzali. Slobodník vypovedal, že od Gašpara s Bödörom cítil tlak, aby sa na politikov hľadali kompromitujúce informácie.
Niekdajší policajný prezident odmietol tiež, že by funkcionárov vo vedení NAKA a jej zložiek vyberali spoločne so vzdialeným príbuzným Bödörom, a tak zosnovali zločineckú skupinu. Na súde opisoval interné predpisy a smernice o vyšetrovaní a jeho postupoch, aby vyvrátil slová Slobodníka o tom, ako zasahovali do živých káuz.
Zvrat v súvislosti s kauzou a údajným úplatkom pre znalca za posudok, na ktorom sa ani nepodieľal, nazval Gašpar „škandálom”, Slobodníka opakovane označil ako klamára.
Klamete, reagoval Slobodník na Gašpara
Všetci prítomní spoluobžalovaní prešli Gašparovu výpoveď bez otázok a „bez pripomienok”, o slovo sa však prihlásil práve Slobodník, ktorý sa hlasno a emotívne ohradil. Reagoval približne štvrťhodinu.
„Vyslovene klamete, že ste ani raz neboli v budove Transpetrolu – boli ste tam nespočetnekrát,” obrátil sa na Gašpara a dodal, že o schôdzkach v prípravnom konaní nevypovedal len on, ale napríklad aj Ľudovít Makó, ktorý vo viacerých kauzách vystupuje ako „kajúcnik” a svedčí proti ostatným. Či a ako bude vypovedať v kauze Očistec na súde, zatiaľ nevieme.
Slobodník sa Gašpara priamo pýtal, kde teda tie porady ku Kiskovi a Matovičovi robili, keď nie v Transpetrole.
„Klamstvo na klamstvo,” povedal tiež Slobodník o výpovedi Gašpara a dodal, že je „pekne odborne” naformulovaná. V oficiálnych dokumentoch by však pokyny zo 6. poschodia hľadal hocikto márne. „Hádam mi nechcete povedať, že v dokumentácii je napísané, že Slobodník nariadil, alebo Gašpar a Bödör nariadil.”
Slobodník pripustil, že pri kauze Váhostav sa zmýlil
Slobodník však zároveň pripustil pre obžalobu zásadný omyl, a to, že pri úplatku 50-tisíc v kauze Váhostav nemusí jeho výpoveď sedieť.
„Akceptujem, že tam nebol znalec Kočner, ale iná súdnoznalecká firma, ja som si to takto pamätal,” vyhlásil. Aj v utorok však trval na tom, že od Norberta Bödöra dostal v sídle SBS-ky Bonul úplatok 50-tisíc eur, ktoré rozdelil medzi seba, vyšetrovateľa Stahla a znalca Kočnera, ktorí mali dostať po 15-tisíc. Na súde však povedal, že to mohlo byť skutočne v inej kauze než Váhostav.
Spoluobžalovaný Stahl v tejto súvislosti pochybovačne reagoval, že Slobodník predsa na súde „šťavnato opisoval”, že to bolo od Bödöra „za Váhostav”.
Komunikácia medzi Slobodníkom a Gašparom miestami skĺzavala aj do osobnej roviny.
Slobodník hovoril o Gašparovej arogancii, Gašpar zase o tom, ako výpoveď bývalého podriadeného počúval tri dni „so zaťatými zubami”.
Slobodník opisoval, ako si s Gašparom navzájom gratulovali, navštevovali sa, alebo chodili na spoločné dovolenky. „Mám vám sem doniesť fotografie z Turecka, Grécka?” pýtal sa.
Gašpar reagoval, že sa mu Slobodník „do rodiny votrel” aj do „tej skupiny”.
Prokurátor: Zatiaľ nešpekulujme
Slobodník sa zatiaľ odmieta vyjadriť pre médiá. „Môj klient vypovedá takú verziu, akú si on pamätá,” reagoval advokát Bernarda Slobodníka Ján Dulovič na situáciu, keď bývalý policajný funkcionár pripustil, že úplatok 50-tisíc mohol súvisieť s inou kauzou ako Váhostav. Nevidí v tom však spochybnenie výpovede Slobodníka en bloc (ako celku – pozn. red.).
Podobne ako samotný Slobodník na súde sa pýtal, čo by mal jeho klient z toho, keby si skutky v obžalobe vymyslel. Dnes sedí medzi obžalovanými a v čase, keď začal spolupracovať s políciou a prokuratúrou, mu podľa Duloviča hrozili za skutky, ku ktorým sa priznával, vyššie tresty ako v súčasnosti.
Advokát Gašpara a Bödöra Marek Para počas pojednávania aj následne pre médiá tvrdil, že motiváciou mali byť rôzne benefity, napríklad prepustenie Slobodníka zo zadržania. V súčasnosti podľa Paru motivuje Slobodníka to, že v prípade dokázania klamstva by prišiel o výhody súvisiace s postavením spolupracujúceho obvineného.
„Aké benefity? Keď sa pozrieme na iného kajúcnika Ľudovíta Makóa, ten bol aj na základe benefitov vyčlenený na samostatné konanie, a môj klient tu dnes sedí,” reaguje na slová o benefitoch Dulovič.
Obhajca si chce počkať, kým bude vypovedať Ľudovít Makó ako kľúčový svedok.
Zásadnú zmenu v skutku súvisiacom s kauzou Váhostav, ktorú Slobodník pripustil, zatiaľ detailnejšie nekomentoval ani prokurátor Matej Izakovič. Ten posledné dva pojednávacie dni zastupoval svojho kolegu Bohdana Čeľovského. Podľa Izakoviča je predčasné špekulovať o stiahnutí obžaloby v bode týkajúcom sa kauzy Váhostav pre spochybnenie výpovede Slobodníka v súvislosti s úplatkom pre znalca Mariána Kočnera. K skutku budú podľa neho „vykonané aj ďalšie dôkazy”.
Chcú dokazovať zaujatosť vyšetrovateľov
Väčšina obžalovaných stále podrobne nevypovedala a predtým, ako tak urobí, požaduje spresnenie obžaloby, alebo zabezpečenie niektorých dôkazov.
Senát v utorok prerušil pojednávanie popoludní, no skôr ako v predchádzajúcich dňoch. Pre dokazovanie potrebuje zabezpečiť správy z internej skupiny Apači v aplikácii WhatsApp, kde spolu neformálne komunikovali policajti okolo Jána Čurillu. Súd tiež stále čaká na predloženie príkazov, na základe ktorých odpočúval Úrad inšpekčnej služby kancelárie Čurillu a ďalších policajtov. Inšpekcia ich zatiaľ nepredložila.
Advokát Marek Para chce, aby sa na súde prehrávali nahrávky súvisiace s kauzou Očistec zabezpečené Slovenskou informačnou službou. Súd ho požiadal, aby upresnil, ktoré časti nahrávok majú zaznieť. Spomenuté dôkazy majú podľa Paru dokázať zaujatosť orgánov činných v trestnom konaní. O zaujatosti vyšetrovateľov aj prokurátorov v prípravnom konaní hovorí väčšina obžalovaných v Očistci opakovane.