Klíma, politika a lacný dovoz zo sveta. Kto režíruje pád slovenského poľnohospodárstva?

Urobili všetko, ako najlepšie vedeli. Široké okolie ich pozná ako vynikajúcich pestovateľov zeleniny, ovocia, vína, vypiplali rodinné firmy doslova z ničoho, udržali nad vodou družstvá, keď iné sa rozpadli. Tohto roku im sucho a horúčavy uštedrili údery, z ktorých sa budú dlho spamätávať.  

Zaznamenali sme štyri obyčajné príbehy, ktoré zrežírovala nielen klimatická zmena, ale aj vojna na Ukrajine a v Perzskom zálive, vyúsťujúce do inej nemilosrdnej vojny o trhy. Tie príbehy by mali čítať politici z jednej aj druhej strany politického spektra, ktorí sa tak radi oháňajú slovami o potravinovej sebestačnosti. Reči sa hovoria a chlieb sa je. Družstevníci a farmári vedia, čo je lopota. Ich boj o živobytie vyzýva slovenskú politiku zúrivo bojujúcu o moc nad krajinou, aby konečne o poľnohospodárstve menej rozprávala a viac konala. V mene tých, čo poctivo gazdujú.

Nálož sucha a dumpingu

Tekvička je rodinná zeleninárska farma, ktorú vedú dve sestry Adriana Sztraková a Alena Bernadičová. Pred vyše tridsiatimi rokmi ju založili ich podnikaví rodičia Kozárovci. Dnes spoločne hospodária na 600 hektároch a do povedomia ľudí sa zapísali za studena lisovaným tekvicovým olejom, jadierkami, makom, zemiakmi, cibuľou, cesnakom. Z ich produktov vyžaruje energia pôdy aj človeka, čo sa postaral o ich zrod. Možno ste ich pravú nefalšovanú chuť okúsili, predávajú sa v jednom z reťazcov pod sloganom Z lásky k tradícii, dajú sa objednať na internete. Tábor fanúšikov Tekvičky rastie, ale farma má tohto roku čo robiť, aby prežila. Ako stovky iných podnikov balansuje nad priepasťou.

Niet plodiny, ktorú by sucho a nevídané 40 stupňové horúčavy zeleninárom nepoškodili. Majú závlahy, ale nepodarilo sa im dopestovať viac ako 15 ton zemiakov po hektári, ich dlhoročný priemer je 50 ton. Cibuľa z jarného výsevu vôbec nedala úrodu a jesennej zasa chýba šupa. Aj to je dôsledok extrémneho sucha. Tekvica vyzerá zdanlivo v poriadku, rozprestrela sa po poli, zakvitla, ale akú dá úrodu, keď opeľujúci vysmädnutý hmyz v úmornej horúčave prestal lietať?

Adriana, absolventka nitrianskej SPU, má starostlivo zdokumentované, čo sa tohto roku prihodilo na plantážach so zeleninou. Z neba spadlo najmenej o 150 milimetrov dažďa menej, boli týždne, keď nepadla z oblakov ženúcich sa nad poľami ani kvapka. Môže za to Zobor vypínajúci sa nad Nitrou, lebo zakaždým odrazí mraky s vodou kamsi mimo náš chotár, myslí si Adriana. Skonštatuje, že závlahy išli tohto roku na štvornásobný výkon, ale v horúčavách nestačila voda z nich zelenine a zemiakom na to, aby dali normálnu úrodu.

Obvykle majú pod jedným zemiakovým trsom 10 – 12 hľúz, väčšina ktorých dorastie ,,na kaliber” 60 až 70 milimetrov. Teraz sú v Tekvičke radi aj za 35 milimetrové hľuzy. Škody, ktoré spôsobila vyššia moc, treba zdokumentovať, pokiaľ farmári žiadajú Pôdohospodársku platobnú agentúru o predčasné vyplatenie priamych platieb. Adriana položí k vyhrabaným zemiakom škatuľku od cigariet. Ten obrázok výrečne dokumentuje pestovateľskú tragédiu, o ktorú sa postaralo sucho.

Pomôže preddavok dotácií, ktorý by mal prísť na účet farmárom už po 15. septembri? ,,Hm, to sú peniaze, s ktorými sme tak či tak rátali, ale výpadok na tržbách bude obrovský. Možno jeden milión eur,” odhaduje Adriana. To je suma povážlivo narúšajúca ekonomickú stabilitu farmy, ktorá živí nielen Adrianiných rodičov, ale aj jej a sestrinu rodinu plus trinástich zamestnancov.

O budúcnosti farmy rozhoduje úspech v predaji. Vlani jeden z kľúčových produktov, zemiaky, ekonomicky doslova vybuchol. Pri celosvetovo nadpriemernej úrode zaplavili slovenské obchody zemiaky z celej Európy. Západná konkurencia ich ponúkala obchodníkom po 5 centov za kilogram.

Foto:
Jozef Sedlák
Toto nebola úrodná pôda, je to ešte väčší šok: na snímke je vyschnutý rybník.

,,Taký dumpingový útok sa nedá prežiť, nehospodárime v Nemecku ani vo Francúzsku, kde sú iné dotácie ako na Slovensku,” povie Adriana. K tomu všetkému pribudol nečakaný súper. Tekvička si vybojovala kontrakt ako dodávateľ hranolčekových zemiakov pre veľký reťazec rýchleho občerstvenia. O značnú časť z neho prišla, lebo sa objavil lacnejší dodávateľ, neuveríte odkiaľ, z Číny!

Do konca roka bude treba poplatiť účty za vstupy na založenie úrody – hnojivá, osivá, obaly, lebo veľa produktov farma finalizuje. ,,Čo keby tak vláda poskytla preklenovacie úvery. Treba niečo vymyslieť ako počas covidu?” premýšľa farmárka nahlas, ako sa dostať zo slepej uličky. Sestra Alena sa spolieha na tisíce verných spotrebiteľov. Musia predať aspoň za trochu slušný peniaz aj to málo, čo sa urodilo.

Bahno v trubkách

Sady Emila Schultza poznajú široko ďaleko za hranicami okresu Nové Zámky. Na jahody, ale najmä broskyne a jablká chodí do Dvorov nad Žitavou celé Slovensko. Posledných desať rokov vidno tunajších ovocinárov na jar pravidelne v televízii, ako zapaľujú sviece či spúšťajú protimrazovú závlahu. Peter Drobňák, družstevný ovocinársky agronóm hovorí, že z ovocinárstva sa stalo najrizikovejšie podnikanie na pôde. Šľak, aby trafil klimatickú zmenu, desať mrazivých jarí po sebe, to nikdy predtým nebývalo.

Tohto roku sa chystali v ovocinárskom družstve osláviť 60. výročie založenia sadov. Ich zakladateľ Emil Schultz už nežije, v otcovom diele pokračuje syn a jeho spolupracovníci. Tešili na 90-tonovú úrodu jabĺk priemerne po hektári. Bola by to najkrajšia pocta starému pánovi Schultzovi. Nevedia, koľko z nej zostane, v polovici augusta začali predčasne oberať úrodu, lebo stromy obťažkané plodmi začali kolabovať. Predčasný zber to je akoby zdravému vojakovi amputovali nohy, len aby prežil. Nevedno, čo zostane z tohtoročnej úrody, treba zachrániť sad a obrovské investície do jeho založenia a udržiavania.

Jabloňový sad na Branovskej ceste má štyri roky. Je pod sieťami, aby úrodu nezničil ľadovec a ku každému zo stromčekov kvapká voda. Jej prídel sa v auguste, treťom suchom mesiaci bez zrážok začal znižovať. V závlahovom kanáli je čoraz menej vody. Prúdi z dvoch rybníkov vybudovaných v minulom storočí, keď vládli úplne iné zrážkové pomery. V kanáli klesla hladina o poldruha metra a mohutné čerpadlo nasaje z času na čas s vodou aj mulinu, ktorá upcháva odkvapkávače v trubkách. Ozlomkrk ich treba prečistiť, stromy vädnú pred očami.

Uprostred augusta nebolo na branovskom nebi ani mráčika. Aké bude jesenné finále?

Peter Drobňák uvažuje, čo urobia s predčasne obratými jablkami odrody Alnova, klonom šťavnatej, na Slovensku veľmi obľúbenej Pinovy. Budú suchom zhúžvané plody, ktoré saharsky horúce slnko obralo o prirodzenú rezkú šťavnatosť súce aspoň na kvas, z ktorého by vypálili jemný jablkový destilát? Alebo ich za ,,pár šupov“ predajú do Rakúska firme, ktorá vyrába šampóny a mydlá? Aký chosen vlastne bude z tohtoročnej úrody? A aká bude budúcoročná? Koľko plodonosných púčikov vytvoria oslabené stromy? Ide nielen o dnešok, ale aj o zajtrajšok.

Zem, v ktorej korenia stromy, je presušená ako roky nikdy predtým. Tam, kde nepadne voda z mikrozávlahy, niet ani stopy po vlhkosti. Údržbári hľadali stratený rozvod v zemi a v hĺbke 2,5 metra bola hlina suchá ako na povrchu. Drobňák vysvetlí, že niet sa čomu čudovať. V júni spadlo na sad len 15 milimetrov, v júli 4 milimetre a do 18. augusta len dva milimetre. V štyridsať stupňových horúčavách sa voda v mihu odparila. Vlahový deficit sa blíži od začiatku roka k 200 milimetrom!

Trocha vody, čo zostala v závlahovom systéme, rozdeľujú medzi najproduktívnejšie časti sadu. Aspoň časť úrody musí dozrieť v uspokojivom stave. Podarí sa to? Drobňák si želá pár dní pokojného krajinského dažďa, aby sa pôda premočila a stromy regenerovali. Vráti príroda ovocinárom aspoň trochu nádeje?

Pretlak smetí zo sveta

Čítajú slovenské gazdinky, koľko sušiny obsahuje rajčinový pretlak, ktorý si kúpia? Ten, ktorý vyrába Zeleninársko-potravinárske družstvo z Dvorov nad Žitavou má hodnotu 28 až 30 brixov, dovážané pretlaky často iba 18 až 24. Čím menej brixov, tým väčší šuviks, hodnotí lacnú zahraničnú konkurenciu, ktorá dodáva okolo 20 tisíc ton pretlaku na Slovensko, predseda dvorského ZPD Róbert Péter.

Foto:
Jozef Sedlák
Zeleninár Róbert Péter: Zo 180 hektárov rajčín pozberajú úrodu len z 25 hektárov.

Vlani Dvorania vyrobili 550 ton pretlaku a posledné tony sa im podarilo predať, keď začali so zberom novej úrody. Je mizerná, najnižšia za celú éru pestovania rajčín na úrodnej zeleninárskej pôde, o ktorú sa postarali naplaveniny rieky Žitavy. Tu sa pestovala slávna Žitavská paprika, ktorá ako prvý slovenský produkt získala v EÚ Chránené označenie pôvodu podčiarkujúce výnimočnú kvalitu. Jej pestovanie živorí a o nič lepšie na tom nie sú rajčinári. Pretlaky z Číny, Egypta, Iránu, Ukrajiny, Grécka, Španielska ich vytláčajú na okraj trhu, lebo sa dajú kúpiť už po 700 eur za tonu, Dvorania si svoje cenia na 900 eur. Je to skutočný pretlak, nie riedka vodnatá kaša.

Rok 2026 priniesol pre rajčiny zabijacké počasie. Od apríla poriadne nenapršalo, z obsiatych 180 hektárov, celá jedna tretina nevzišla. Zvyšné plochy dorazilo sucho, na zber zostalo 25 hektárové pole, v blízkosti ktorého sa nachádzalo jedno z piatich štrkovísk v chotári bývalého veľkého a slávneho dvorského družstva. Tieto rajčiny družstevníci zavlažili a prežili, ostatné to šťastie nemali. Zavlažovací systém na ploche troch tisíc hektárov pôdy bol po roku 1990 ako inde na Slovensku ponechaný napospas osudu.

,,Mať tak vodu ako za čias legendárneho Pali Daniša, predsedu JRD Auróra Dvory nad Žitavou, všetko by vyzeralo inak,” povzdychol si Róbert Péter. Družstevníci hospodária na 360 hektároch pôdy, rajčiny striedajú s durumkou – tvrdou pšenicou, ale idú s rajčinami aj na polia okolitých fariem, pretože ich červenú živiteľku ohrozuje ľulok čierny, burina z rovnakej čeľade rastlín ako rajčina. Musia sa tam spoliehať na nebeskú vodu, lebo zavlažovací systém bez pána, čo nemá dosť peňazí (š. p. Hydromeliorácie), doslúžil.

Tohto roku vyrobia družstevníci zlomok pretlaku oproti minuloročnej úrode. Znížili si platy, predseda berie 1000 eur brutto, ale ani najtvrdší úsporný režim nezaručuje, že prežijú. ,,Na budúcu jar zasejeme rajčiny možno posledný raz. Muselo by však pršať vtedy, keď to potrebujú rajčiny. Alebo treba urobiť na Žitave stavidlá, dostať vodu do kanálov a zdvihnúť hladinu podzemnej vody. Tak to robia Taliani. Lenže robte meliorácie na cudzích pozemkoch. Na Slovensku zastal čas, je tu toľko poodsúvaných a nevyriešených vecí, že teraz nikto nevie, kam skôr a ako von z konopí,” zamýšľa sa nad smutnou realitou Róbert Péter.

Nakoniec o bytí a nebytí nielen tohto družstva rozhodnú peniaze. Péter uvažuje, čo keby tak štát minimalizoval alebo úplne odpustil odvody z miezd, to by hneď mali na účte pár desiatok tisíc eur navyše, čo by im umožnilo nadýchnuť sa. Ide o živobytie 14 družstevníkov a ich rodín. Niečo treba urobiť, inak dávna zeleninárska tradícia odpláva dolu Žitavou.

Únos vína na juh Európy

Ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia slovenskí vinári naháňali v muštoch cukry, tešili sa, keď stĺpec v muštomere vystúpil k dvadsiatke či nebodaj vyššie. Hrozno nezriedka chaptalizovali -docukrovali, aby kvasinkám ,,poskytli dostatok paliva”, pri premene muštu na víno. Nič netypické pre chladnejšie severné oblasti. Po prvej štvrtine dvadsiateho storočia je všetko inak.

Tomáš Sládeček z rodinného vinárstva Velkeer vraví, že keď vstúpi do vinohradu na vŕšku Perešek, ktorý sa vypína nad Veľkým Kýrom, zdá sa mu, akoby klimatická zmena odvliekla vinicu o 500 kilometrov na juh. Kedysi najvyššie antické božstvo Zeus, veľký záletník, uniesol krásnu dievčinu Európu a preplával s ňou na ostrov Kréta. V horúcom stredomorskom prostredí sa rodia úplne iné moky ako na Slovensku, kde vína vždy oplývali sviežimi kyselinami. Uchovajú si ich?

Na Perešeku začali s oberačkami Sauvignonu už 13. augusta. Nezvyčajne skoro, lebo spravidla ho oberali na konci augusta. Majú pozberaný už aj modrý Dunaj, z ktorého sa chystajú vyrobiť ružové víno. Okolie vinárstva lemuje svieži pravidelne kropený trávnik so sýtozelenou stenou viniča. Len čo však vkročíme do ďalších riadkov starostlivo udržiavaného vinohradu, vidno, že viniču chýba voda. Strapce sú riedke, bobule nevyvinuté, násada malá. Vinici chýba okolo 200 milimetrov zrážok, teda 200 litrov vody na metri štvorcovom!

Foto:
Jozef Sedlák
Vinohradník Tomáš Sládeček: Strpce sú riedke, bobule malé.

Všeobecne sa očakáva slabá úroda, možno na úrovni jednej tretiny a možno iba jednej štvrtiny obvyklej. Vlani vylisovali vo Velkeere zo Sauvignonu 3000 litrov muštu, tohto roku z tej istej plochy len 800 litrov. So zberom sa museli poponáhľať, aby hrozno neprezrelo, cukornatosť dosiahla 20,5 stupňa, zlatistý mušt mal viac medových tónov ako typicky zelenej profilovej arómy.

Prostredie sa prudko mení, alebo sa už zmenilo? Odpoveď na túto otázku je zložitá, ale niečo podobné zažívajú aj v Champagni, kde sú takisto oberačky v plnom prúde, hoci ide o jednu z najchladnejších francúzskych oblastí. Vinohradníci nebojujú len o úrodu, ale zachraňujú kyseliny. Kedysi o ne nebola núdza, teraz ich treba strážiť dobrým načasovaním zberu.

Tomáš Sládeček nepochybuje, že zmena prichádza. Premenu anomálie v normalitu, stále sa nám to nechce veriť, signalizoval na Perešku už rok 2022. Vtedy dal Tramín červený úrodu len 2200 kilogramov z hektára, teraz sa vinohradník obáva, aby tento negatívny rekord neprekonal rok 2026. Stačili štyri roky a na Slovensku zrejme padnú rekordy, o ktoré vinohradníci nestoja. Prichádzajú totiž nielen o značnú časť úrody, ale začína sa meniť aj kvalita. Kam to vlastne smerujeme? Formálne je Slovensko severným okrajom pestovania viniča, ale ten už možno pestovať v Poľsku, Dánsku, južnom Anglicku.

Na Perešku sa rodí vynikajúce červené víno, je zmesou Dunaja, Cabernetu Sauvignon a Rudavy. Bude to veľký ročník červeného vína? Na to si treba ešte počkať. Tomáš Sládeček hovorí, že mimoriadne rastú nároky na flexibilitu ako vinohradníkov tak aj vinárov, no nielen z hľadiska meniacej sa klímy, ale aj ekonomických podmienok. Slovensko je zalievané miliónmi litrov vína z krajín, kde je iná štátna regulácia, ale aj podpory producentov vína. Prežije domáce víno súbeh toľkých nepriaznivých činiteľov?

Vinohradník vraví, že počnúc covidovým obdobím, ktoré mimoriadnymi opatreniami utlmilo spotrebu vína, prišli ďalšie morové ekonomické rany – konsolidácia s transakčnou daňou, zdraženie energií a do vinohradov vtrhla choroba zlaté žltnutie, zvyšujúca nároky na ochranu viniča. Mladý vinohradník si však všíma aj rastúcu nevraživosť v spoločnosti, o ktorej hovorili aj jeho kolegovia. Tento faktor X, ktorý vyúsťuje do straty viery, že na Slovensku si poradíme s výzvami doby, majú podľa nich na svedomí politici.

Sládečkovi vadí, že politici z jednej aj druhej strany politického spektra vnímajú svojich oponentov ako nezmieriteľného nepriateľa. S týmto stavom treba podľa neho skoncovať. ,,Ľudia, ktorí sú každodenne v médiách, by mali ísť vzorom a priznať si: spravili sme chyby, snažme sa ich napraviť – spoločnými silami.” Slovensko sa potrebuje upokojiť.

Vinohradník vyslovil niečo, čo si zrejme málokto v tejto chvíli vie predstaviť: ,,Prečo by pravica a ľavica nemohli vládnuť spolu? Nebolo by to pre občanov nakoniec lepšie?”

O rok sú tu voľby, bude po nich krajina ešte viac rozpoltená, alebo budú oba tábory hľadať cestu k tomu, aby spoločne sformulovali program, ktorý aj do hospodárenia na pôde prinesie viac stability?

© Autorské práva vyhradené

Témy:
klimatické zmeny
poľnohospodárstvo
ovocinárstvo
vinári

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.