Klimatológovia SHMÚ: Zabudnite na subtrópy, čaká nás niečo iné. Prečo Slovensku dramaticky chýba voda?

Slovensko zažilo mimoriadne horúci jún, padli teplotné rekordy od začiatku meraní v roku 1872. Za prvý polrok 2026 napršalo vo viacerých oblastiach krajiny aj minimálne množstvo zrážok. Premieňa klimatická zmena postupne Slovensko na subtropickú oblasť? Ako žiť a hospodáriť v novej klimatickej ére, premýšľame v rozhovore s klimatológmi SHMU Líviou Labudovou a Pavlom Faškom.  

Na konci desiatych rokov v roku 2019 namerali na niektorých staniciach SHMU v júni teplotu o 6 stupňov vyššiu, ako bol priemer medzi rokmi 1961 až 1990 a o 5 stupňov viac ako medzi rokmi 1981 až 2010. Zdolal jún 2026 tento rekord, a keby aj nie, čo prinieslo doterajšie počasie Slovensku?

FAŠKO: Uvidíme, čo ukážu výsledky meraní všetkých meteostaníc. Zatiaľ vieme, že v prvej polovici júna nebolo až tak teplo. Našli sa dni s veľmi nízkymi minimálnymi teplotami vzduchu, ktoré priemerné teploty ťahali skôr nadol. Vlna horúčav, ktorá prišla v poslednej dekáde júna však bola mimoriadna, takže priemerná júnová mesačná teplota vzduchu v roku 2026 môže byť veľmi podobná tej v roku 2019. Od roku 2019 sme na Slovensku zažili podobné situácie, aj vlani bol jún veľmi horúci. Akoby nastávalo prelomové obdobie, lebo až dovtedy v júni také horúčavy nebývali. Mohlo byť horúco, ale horúce počasie trvalo iba obmedzený čas. Teraz sme zažili situácie typické pre leto vo vrcholnom štádiu – koniec júla a prvú dekádu augusta. Bolo za tým výrazne menej oblačnosti a menej veľkopriestorových trvalejších zrážok. Preto bolo veľmi teplo a priemerná mesačná teplota v júni sa očakáva veľmi vysoká. Celkove letné mesiace hodnotené v rámci roka patria medzi mesiace, kde sa dôsledky klimatickej zmeny a otepľovania prejavujú najvýraznejšie.

LABUDOVÁ: Veľa záleží, od ktorého obdobia budeme hodnotiť júnové odchýlky. Svetová meteorologická organizácia odporúča nový klimatický normál – vždy 30 rokov. Poslednou 30-ročnicou je obdobie 1991 až 2020, ktoré už bolo poznačené zmenami klímy. Za jún 2026 očakávame pomerne veľké regionálne rozdiely. Niektoré regióny majú odchýlku nižšiu, iné vyššiu. Územný priemer bude vychádzať z regionálnych nerovností.

Slovensko má pretiahnutý tvar od západu na východ, iný reliéf je na juhu krajiny, iný na severe . Ako sa to prejavuje v teplotách?

FAŠKO: Vidno tu závislosť od nadmorskej výšky. Kedysi sa zmena teploty viac prejavovala smerom na sever. Vlny horúčav prichádzali spravidla z juhu zo západného Balkánu, Maďarska a prvé zasiahli južné oblasti Slovenska. Už viacej rokov však vlny horúčav začínajú v juhozápadnej a západnej Európe a na Slovensko prenikajú cez Rakúsko a ČR. Najskôr zasiahnu Záhorie a potom ostatné územia Slovenska. Potvrdil to aj tohtoročný jún. Odchýlky od dlhodobého priemeru priemernej dennej teploty neboli na východe SR také vysoké ako na západe. Ich vyhodnotenie ukáže, aký tohtoročný jún vlastne bol. Veľa napovie analýza posledného júnového víkendu, keď boli atakované 40 stupňové teploty.

Súvisí júnový priebeh počasia s tým, akú zimu a jar prežilo Slovensko? Sedemdesiatnici aj šesťdesiatnici pamätajú zimy plné snehu, ľadu a menej častý bol aj výskyt jarných mrazov. Čo je za touto zmenou?

LABUDOVÁ: Letné teploty úzko súvisia s tým, ako sa vyvíja vlahová bilancia. Od januára t. r. sme s kolegami upozorňovali, že sa akumuluje výrazný deficit zrážok, ktorý sa začal tvoriť od začiatku decembra. Počas jari dvakrát klesol, ale išlo viac-menej len o regionálne zmiernenie. Aj v máji a júni prišli len lokálne zrážky, čo nemalo efekt na celé územie. Ako sa od marca postupne otepľovalo, rástli nároky na vodu .V teplom počasí sa veľa vody vyparilo, čo sa pretavilo do rastúceho pôdneho sucha. Keď je pôda suchá, ohrieva sa rýchlejšie, tým viac sa zvyšuje teplota vzduchu. Aktuálne horúčavy sú aj výsledkom suchých podmienok.

Jarné mrazy a júnové horúčavy majú teda priamy súvis s nedostatkom vlahy v pôde. Čo sa vtedy deje v prostredí, ktoré nás obklopuje?

LABUDOVÁ: Keď máme vlhký vzduch a pôdu, tak sa územie radiačne ochladzuje pomalšie, ako keď sú vzduch a pôda suché. Vtedy v priebehu jasnej noci je väčšia šanca, že teplota viac klesne. Kvôli suchým podmienkam sme mali pomerne veľké amplitúdy – cez deň pomerne vysoké teploty, ale nad ránom bol prízemný mráz na mnohých lokalitách Slovenska. Vode trvá dlhšie, kým sa ohreje, ale aj kým sa ochladí. To vplýva na ochladzovanie resp. prehrievanie suchého povrchu. Pôda sa v júni rýchlejšie prehrievala, lebo jej chýbala vlaha. Tým vznikli podmienky na extrémne vysoké teploty.

V súvislosti s rozmáhajúcim sa suchom a horúčavami počuť názor, že Slovensko sa subtropizuje. Darí sa čoraz viac figám, hurmikaki, stolové hrozno dozrieva v Turci aj v okolí Žiliny. Naozaj sa subtropizujeme ?

FAŠKO: V prípade Slovenska je to prehnaný termín, lebo tu nemáme subtropickú zimu. Skôr by som povedal, že sa približujeme klimatickým podmienkam, ktoré sú typické v južných zemepisných šírkach Európy, ale vo vnútrozemí. Nie tam, kde pevninu obmývajú moria. V pobrežných oblastiach vládne úplne iná zima ako na kontinentálnom Slovensku, kde, aj keď veľmi obmedzene, sa vyskytujú silnejšie mrazy. Tie bránia použitiu termínu, že sa subtropizujeme.

LABUDOVÁ: Pojem subtropizácia zaváňa túžbou po senzácii. Určite sa však posúvame do klimatických zón typických pre južnejšie oblasti, napríklad v rámci Balkánu sa približujeme podmienkami Srbsku. Tento posun sa nedá spochybniť.

Ak sa v minulosti na Slovensku začala žatva na Petra-Pavla (29. júna), považovala sa za priskorú a na úrodu chudobnú. Tohto roku však prvé klasy zožali už 10. júna. Potvrdzuje to onen presun do južnejších zón typických pre západný Balkán?

LABUDOVÁ: V rámci národnej reportovacej siete dopadov sucha na poľnohospodárstvo a lesníctvo týždenne zbierame údaje, ktoré potvrdzujú výrazne prejavy sucha a to už od apríla. Najrozšírenejšia slovenská obilnina pšenica má menej odnoží, porasty nútene predčasne vyklasili, zrná sa nenaliali, ako mali. Rastliny sa snažili rýchlo dostať na koniec svojho vegetačného cyklu. Očakávame, že bude regionálne veľmi rozdielna žatva. V regiónoch, kde zapršalo v správnom čase, ešte niečo zachránia, ale vo všeobecnosti, najmä na juhozápade a juhovýchode Slovenska bude chudobnejšia žatva, lebo rastliny boli vo výraznom strese. Poľnohospodári sa obávajú, či po prvej kosbe krmovín vôbec dorastie druhá. Tráva usychá na pasienkoch a je to problém takmer všetkých horských a podhorských oblastí, kde pasú stáda oviec a dobytka. Nastáva extrémna situácia, ktorú dokumentuje aj vývoj v lesoch. V okolí Púchova sa ujalo len 60 percent z jarnej výsadby sadeníc, pri drevinách ako borovica a jedľa dokonca len 30-40 percent, v okolí Banskej Bystrice bola ujateľnosť v rozmedzí 50-60 percent. Aj to dokumentuje, že podmienky na Slovensku sa menia.

Sme v polčase roku 2026. Aké je jeho zrážkové skóre?

LABUDOVÁ: Veľmi zlé. V rámci monitoringu sucha sledujeme, koľko zrážok chýba za posledné tri mesiace oproti normálu rokov 1991-2020. Na mape sucha vidno, že s výnimkou Tatier je väčšina Slovenska červená. Na západe a juhozápade Slovensku chýba 75-100 milimetrov zrážok, teda 75 až 100 litrov vody na meter štvorcový. V centrálnej časti Podunajskej nížiny na rozhraní okresov Šaľa a Nové Zámky dosahuje deficit 100 – 125 milimetrov zrážok. V Malých Karpatoch v hrebeňových polohách spadlo oproti normálu dokonca o 150 milimetrov menej. Vo východnej polovici Prešovského a Košického –kraja chýba od 75 do 150 milimetrov zrážok. Na Orave a Kysuciach je takisto deficit zrážok od 50 do 100 milimetrov. Tamojšie ekosystémy sú zvyknuté na výrazne bohatšie zrážky. Sucho neznamená bezzrážkové obdobie, sucho je aj vtedy, keď naprší málo. Voda chýba regiónom, kde sú ihličnaté lesy, ktoré veľmi potrebujú zrážky. Síce tam pršalo, ale nie toľko, aby lesy boli v optimálnom stave. Stromy sa nedokážu tak rýchlo adaptovať na otepľovanie a výrazný deficit zrážok. Intenzita zmien, ktoré v poslednej dekáde pozorujeme, je na vegetáciu prirýchla.

FAŠKO: Nedostatok zrážok je dlhodobý, to je problém. Sucho netrvá niekoľko týždňov, ale mesiacov. A na to nie sú ekosystémy nastavené.

Ako na zmeny v počasí reagujeme my, ľudia?

FAŠKO: Citlivo, najviac zraniteľní sú starší ľudia. Máme rôzne technické prostriedky, ktoré nám umožňujú zmenené podmienky prežiť. Iné je to u rastlín a zvierat, ktoré sa riadia inštinktom. Hlboko zakódované vzorce správania nemusia stačiť na prežitie súčasných extrémnych situácií. Mali by sme sa teraz sústreďovať nielen na to, že chránime seba, ale musíme pomáhať aj rastlinám a zvieratám, lebo tie si nevedia vždy poradiť. Všetci poznáme výstavu Agrokomplex. Urobili dobre, keď ju z horúceho augusta presunuli na september, aby zvieratá a napokon aj návštevníci v halách netrpeli.

LABUDOVÁ: Reakcia na klimaticku zmenu je generačne odlišná. Ľudia strednej a staršej generácie vnímajú, že aktuálne letá nie sú teplotami a zrážkami podobné letám z ich mladosti, na aké boli zvyknutí a adaptovaní. Pokolenie, ktorá sa narodilo po roku 1990 do podmienok výrazne ovplyvnených zmenou klímy, nevie porovnať starý a nový klimatický normál. Možno aj preto nevnímajú zmeny tak citlivo ako ich rodičia a starí rodičia.

FAŠKO: Novým fenoménom je, že v severnejších regiónoch Slovenska pestujeme to, čo sa predtým pestovalo v južnejších klimatických oblastiach, nielen ovocie, ale aj kukuricu, donedávna cukrovú repu. Plodinám sa tam darí, lebo aj pri klesajúcich zrážkach dostávajú viac vody ako na Podunajskej nížine. Relatívny dostatok zrážok, miernejšie teploty urobili z Turca a Liptova úrodné oblasti. Ale tohto roku aj tu trpia suchom.

Platia ešte pranostiky: Studený máj, v stodole raj alebo Medardova kvapka 40 dní kvapká? Nezrodia sa časom nejaké nové?

LABUDOVÁ: Nie je to prvý rok, čo Medardova kvapka prestala kvapkať. Nuž a či budeme schopní sformulovať nejaké nové pranostiky, to je otázka, lebo momentálne má počasie obrovskú dynamiku. Medziročne je v jeho charaktere veľa premenlivosti, preto je ťažké definovať pranostiky opierajúce sa o ustálené prejavy počasia na našom území. Pripravujeme štúdiu, kde analyzujeme situáciu z minulého roku na Slovensku, v Česku, Nemecku a Poľsku. Vlaňajšie pomery vystihol pojem green drought – zelené sucho. Mali sme výrazný deficit pôdnej vlahy, čo sa prejavilo sa aj na prietokoch vodných tokov, ale vegetácia nebola v takom zlom stave ako teraz, čo súvisí s viacerými faktormi. Stále totiž platí príslovie, že rok s rokom si nie je bratom. Áno, máme dva roky za sebou suchú zimu, po ktorej nasledovala suchá jar, ale vlaňajšia jar mala úplne iný charakter než tento rok a tým pádom aj dopady sú diametrálne odlišné.

FAŠKO: V minulom roku bolo viac zásob vlahy, už v polovici marca boli výdatné zrážky. Tento rok za tri jarné mesiace napríklad na Východoslovenskej nížine vo Vysokej nad Uhom zaznamenali iba 21 milimetrov zrážok, v Trebišove 31 milimetrov, na Podunajskej nížine v Žihárci 45 milimetrov, v Bratislave na letisku 44 milimetrov, v Grinave 37 milimetrov. Na Záhorí v Senici za marec, apríl, máj napršalo len 40 milimetrov zrážok. To sú také nízke úhrny zrážok, ktoré sú pre rastliny vo vývoji úplne nedostatočné. K tomu sa pridala nízka relatívna vlhkosť vzduchu, vietor a predlžujúce sa obdobie so slnečným svitom. Všetko bolo proti tomu, čo je výhodné pre rozvíjajúce sa rastliny.

Čo z toho, čo sme v posledných rokoch zažili, sa stáva typickým, ustaľujúcim sa?

FAŠKO: Už sme hovorili o tom, že žatva sa začína skôr ako v minulosti. Nejde o pár dní, ale o zhruba o dva ba aj tri týždne. Zmenu dokumentujú aj signalizačné správy Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Upozornili, že proti druhej generácii obaľovačov jablčných, slivkových bolo treba striekať na konci júna. Pred 40 rokmi to bývalo na Annu (26. júna). Z toho vidno, že fenologický vývoj je iný ako v minulosti. Aj spektrum škodcov sa zmenilo.

LABUDOVÁ: Zimy sú miernejšie, prezimuje viac škodcov a obdobie, kedy môžu byť aktívni, je dlhšie. Kým v minulosti sa vyrojili dve generácie hmyzu, teraz sa vyroja tri. Aj preto spôsobuje napríklad lykožrút veľké škody na lesných ekosystémch. Kedysi sa hovorilo, som zdravý ako buk, lebo buk nemal rozšíreného prirodzeného škodcu. V dôsledku oteplenia a celkove miernych zím sa do bučín, ale aj dubín šíria z juhu škodcovia, ktorí ich prv neohrozovali. Prirovnanie zdravý ako buk pomaly prestáva platiť.

Nesúvisia spomínané javy so zmenami cirkulácie vzduchu nad celou planétou a tým aj nad Slovenskom?

FAŠKO: Teraz sa veľmi často spomína klimatický jav El Niňo, ktorý sa vyskytuje v rovníkovej časti Tichého oceánu a môže mať významný vplyv na globálny vývoj počasia. Povrchová vrstva morskej vody je nadpriemerne teplá už niekoľko rokov po sebe a vidíme, že počasie sa mení na celom svete. V južnej Ázii registrujú, že zrážky v monzúnovom období nie sú, ako bývali a inokedy ich je príliš veľa. Prenos vlahy v Európe súvisí s cirkuláciou vzduchu. Obvyklé prúdenie od západu na východ nie je také, ako v minulosti. A to sa potvrdzuje aj teraz. V júni by u nás malo byť veľa oblačnosti, pravidelne by malo pršať. Už sa to nestáva, lebo prísun vlhkého vzduchu od západu z Atlantickej oblasti je blokovaný tlakovou výšou. Azorská tlaková výš je v severnejšej polohe, ako by mala byť. Dosť pravidelne leží nad britskými ostrovovmi, čo je v lete veľmi zvláštne. To potom navodzuje situácie, že chladnejší a vlhkejší vzduch sa dostáva ešte severnejšie ako v minulosti, a naopak na britské ostrovy sa dostáva horúci vzduch zo severnej Afriky. Preto tam padli rekordy júnovej teploty vzduchu. Slovensko je odkázané na zrážky prichádzajúce od západu a severozápadu. Teraz veľmi často neprichádzajú. Preto Kysuce, Orava majú dnes úplne iné vlahové podmienky. Napríklad v Oravskej Lesnej napršalo síce za posledných 7 mesiacov 333 milimetrov, ale normál je 627 milimetrov. Voda sa stáva vzácnou.

A čo južné obilnice Slovenska? O ich produktívnosti rozhoduje nielen pôda, ale aj dostatok zrážok. Bude ich dosť?

LABUDOVÁ: Tieto oblasti budú odkázané aj na závlahový systém. Závlahy sú jedným z adaptačných opatrení, ako prežiť meniace sa podmienky. Kým v minulosti slúžili na maximalizáciu výnosov, teraz začínajú byť nevyhnutnosťou, aby vôbec nejaké úrody boli. Obnova závlahovej sústavy je jedna z vecí, na ktorej Slovensko bude musieť zapracovať, ak bude chcieť byť potravinovo sebestačné.

Ak máme viac pôdy zavlažovať, musíme mať dostatočné zdroje vody. Budeme ich mať dosť?

LABUDOVÁ: Budeme musieť efektívnejšie zadržiavať vodu v krajine v čase, keď jej bude dostatok, aby sme ju mohli využívať v dobe nedostatku. V minulosti sa vybudovali menšie rybníky a vodné nádrže. Dnes sú zväčša zanesené, ich retenčná kapacita je podstatne nižšia, ako bola v čase vzniku. Nemôžeme sa spoliehať len na podzemné vody či budovanie veľkých vodných nádrží. Pôjde skôr o budovanie rôznych regionálnych retenčných nádrží alebo rybníkov priamo v lokalitách, kde budeme vodu potrebovať, aby sme ju neprepravovali na veľké vzdialenosti. Keby sme chceli zásobovať všetko obyvateľstvo Slovenska pitnou vodou zo Žitného ostrova, museli by sme vodu dopravovať na veľmi veľké vzdialenosti, čo je veľmi ťažké a nákladné. Kľúčové je zachytávať vodu v krajine či už pre pitné účely alebo závlahy.

Výstavba nádrží je nielen drahá, ale je aj vecou spoločenskej dohody? Dosiahneme ju?

LABUDOVÁ: Otázka znie, či sa dá žiť bez vody? Zhoršujúce sa klimatické podmienky nastolia túto otázku veľmi rezolútne. Začnime tým najjednoduchším, vyčistením existujúcich nádrží, ktoré sa pre závlahy vybudovali v minulosti. Je to ľahšie a lacnejšie, ako urobiť nové. Keď bude naozaj akútny nedostatok vody, potom sa ľahšie nájde konsenzus aj na budovanie nových menších nádrží.

Ako hodnotíte z klimatologického hľadiska zásahy do krajiny v posledných desaťročiach?

FAŠKO: Uplynulý spôsob rozvoja považujem za hazardovanie so zdrojmi, najmä pokiaľ ide o pôdu. Mali by sme veľmi dobre zvážiť, či budeme súhlasiť s tým, kde sa čo a ako vybuduje. S každou novou výstavbou pribúdajú neprirodzené povrchy urýchľujúce otepľovanie, ktoré toto leto všetci citlivo vnímame.

LABUDOVÁ: Čím väčší podiel nepriepustných povrchov, tým viac vody sa odvádza z územia a tým väčší deficit vytvárame pre dopĺňanie zdrojov podzemnej vody. Voda odtečie do čistiarní a potom do povrchových tokov. Rýchlo ju odvedieme preč a neostane u nás. Treba, aby miestne a regionálne samosprávy, ale aj jednotlivci mysleli na vodozádržné opatrenia. Nebetónujme a nedláždime, kde nemusíme. Zvyšujme dobrým hospodárením humusovú zložku pôdy, aby pôsobila ako špongia a zadržala dažďovú vodu v sebe. A nemíňajme vodu znytočne, už máme územia, kde sú vyhlásené mimoriadne opatrenia.

Mnohí považujú nielen vodozádržné ale aj iné opatrenia k zlepšeniu životného prostredia za neproduktívne výdaje. Neprinesú totiž okamžitý ekonomický efekt.

LABUDOVÁ: Je to otázka všeobecného nastavenia spoločnosti a jej priorít. Nie všetko by malo byť orientované len na zisk. Je spôsob, ako hospodárime a žijeme, dlhodobo udržateľný? Aj tohtoročné počasie naliehavo pripomína, že sa musíme preorientovať na model prežitia. Aby sme mali čo najlepšie podmienky aj do budúcna, aby sme tu dokázali prežiť.

FAŠKO: Síce sa veľa hovorí o udržateľnosti života, ale ruku na srdce – viac sa sústreďujeme na ekonomické parametre. Začnime z drobných vecí. Keď si postavíme dom, tak si okolie domu nevydláždime, a ešte nás to vyjde lacnejšie.

LABUDOVÁ: Zatiaľ nejaké signály na zlepšenie vlahovej bilancie nie sú. Nevieme povedať, aké bude leto, ale jedna búrka nevylepší negatívnu vlahovú bilanciu. Aby sa začali dopĺňať podzemné vody, potrebujeme dlhodobý postupný dážď, ktorý sa bude vsakovať. Príde či nepríde?. S istotou vieme povedať, že prostredie sa mení a preto sa musíme zmeniť aj my.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Pavel Faško
Lívia Labudová
klima
klimatické zmeny
sucho

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.