Kolaps ruského zdravotníctva? Civilné nemocnice a pôrodnice sa masovo menia na vojenské lazarety

Štát pristupuje k núdzovým riešeniam – armáde odovzdáva celé civilné objekty vrátane pôrodníc a špecializovaných kliník. Bežní ruskí pacienti pre nedostatok personálu a materiálu zostávajú bez lekárskej starostlivosti, pričom prednosť pred nimi dostávajú tisíce ranených vojakov.  

Ruské civilné zdravotníctvo čelí bezprecedentnému tlaku. Vojenské nemocnice pod správou ministerstva obrany prestali zvládať masívny nápor ranených vojakov z frontu na Ukrajine.

Zistila to nezávislá redakcia Novaja Gazeta Evropa, ktorá zmapovala situáciu v ruských regiónoch. Podľa jej zistení sú kapacity vojenskej medicíny natoľko preťažené, že štát bol nútený zaviesť systém prioritnej starostlivosti pre účastníkov takzvanej „špeciálnej vojenskej operácie“ (SVO; tak v Rusku nazývajú vojnu na Ukrajine, pozn. red.) na úkor civilného obyvateľstva.

Vojenské nemocnice namiesto pôrodníc

Jedným z hlavných centier vojenskej medicíny sa stala Omská oblasť, ktorú miestni aktivisti pre obrovskú koncentráciu ranených prezývajú „omskou anomáliou“. Región leží hlboko v ruskom vnútrozemí, kam nedoletia ukrajinské drony a rakety, čo z neho robí ideálne miesto pre lazarety.

Miestne úrady tu koncom roka 2025 definitívne zatvorili mestskú gynekologickú ambulanciu, ktorej priestory odovzdali armáde na zriadenie polikliniky pre veteránov. Ešte predtým rovnaký osud postihol omskú mestskú pôrodnicu č. 5, v ktorej ročne prebehlo približne 2 500 pôrodov. Štát do jej rekonštrukcie na vojenskú nemocnicu napumpoval stovky miliónov rubľov z federálneho aj regionálneho rozpočtu a jej fasádu prestriekal do farieb ruskej trikolóry.

Podobný scenár sa zopakoval aj v iných mestách. V Moskve pre potreby armády zrušili jedinú špecializovanú nemocnicu pre pacientov so vzácnym genetickým ochorením (mukoviscidózou) a v Rostove nad Donom pretransformovali na vojenský objekt pôrodnicu č. 5.

Nedostatok liekov a problémy s disciplínou

Keďže kapacity ministerstva obrany napriek stavebnému rozmachu nestačia, ranení vojaci sú masovo umiestňovaní priamo na oddelenia bežných mestských nemocníc. Podľa svedectiev zdravotníkov z Petrohradu je situácia v civilných zariadeniach neudržateľná. Ranení vojaci podľa nich často trpia ťažkým posttraumatickým syndrómom (PTSD), odmietajú rešpektovať personál, porušujú disciplínu a na oddeleniach bežne požívajú alkohol či marihuanu.

Prečítajte si tiež:

„Mnoho vojenských pacientov museli nakoniec narýchlo premiestniť do vojenskej nemocnice v Severomorsku v Murmanskej oblasti. Oddelenia si vydýchli. Vojaci totiž okrem problematického správania doslova vyjedli takmer všetky zásoby antibiotík a spotrebného materiálu, ktoré nemocnica nutne potrebovala na liečbu bežných civilných pacientov,“ uviedla pre ruské nezávislé médium bývalá zdravotná sestra z petrohradského Výskumného ústavu urgentnej medicíny.

Hoci by malo byť liečenie vojakov v civilných zariadeniach refundované zo špeciálnych štátnych transferov, v praxi to podľa právnikov znamená skryté odčerpávanie beztak obmedzených zdrojov verejného zdravotníctva.

Civilných pacientov posielajú domov

Ruský minister zdravotníctva Michail Muraško začiatkom roka 2026 oficiálne priznal masívny personálny kolaps – v krajine aktuálne chýba viac ako 23-tisíc lekárov a vyše 63-tisíc zdravotných sestier.

Kým bežní Rusi čakajú na vyšetrenia mesiace, od roku 2023 platí zákon, podľa ktorého musia byť vojaci ošetrení okamžite a prednostne. V kombinácii s rušením regionálnych nemocníc to vedie k drastickým situáciám, keď sú civilní pacienti posielaní domov v kritickom stave.

Na sociálnych sieťach sa množia svedectvá zúfalých príbuzných. Jedna z obyvateliek Omska opísala skúsenosť so svojou vážne chorou matkou, ktorú po troch ťažkých operáciách odmietli hospitalizovať na lôžkovom oddelení. „Z primára vypadlo len: ‚Nie sú miesta! Sú tu ľudia z SVO… Sami chápete,‘“ opísala realitu bezplatného ruského zdravotníctva, ktoré sa plne podriadilo potrebám pokračujúcej vojny na Ukrajine.