Koniec americkej éry v Iraku, poslední vojaci USA opúšťajú krajinu. Čo príde teraz?

V stredu sa končí lehota na stiahnutie posledných amerických jednotiek zo základní v Iraku, a to na základe dohody uzavretej s Bagdadom v roku 2024 administratívou prezidenta Joea Bidena, v ktorej plnení pokračuje aj súčasná vláda prezidenta Donalda Trumpa. Odchod amerických vojakov oslavujú ako víťazstvo Irán a jeho spojenci, ktorí majú na dianie v krajine významný vplyv, píše agentúra Reuters. Ukončenie americkej vojenskej prítomnosti môže podľa irackých bezpečnostných expertov poskytnúť voľné pole pôsobnosti Teheránu a zároveň umožniť návrat ďalších nepriateľov USA vrátane takzvaného Islamského štátu (IS).  

Spojené štáty v roku 2003 uskutočnili inváziu do Iraku, počas ktorej zvrhli režim prezidenta Saddáma Husajna. Počas následnej dlhoročnej okupácie čelila americká armáda a jej spojenci ozbrojenému povstaniu sunnitských aj šiitských milícií. Na konci roka 2011 sa USA z Iraku stiahli, avšak americké jednotky sa do krajiny vrátili o tri roky neskôr v reakcii na vzostup Islamského štátu, ktorý dobyl v Iraku a susednej Sýrii rozsiahle územia, na ktorých vyhlásil kalifát. Do boja proti IS sa zapojili aj proiránske šiitské milície, z ktorých niektoré tento rok útočili na americké základne a ďalšie objekty USA vrátane diplomatických misií.

Hoci má odchod amerických vojsk z Iraku v krajine širokú podporu, časť Iračanov považuje stiahnutie za predčasné, a to práve vzhľadom na predpokladané posilnenie postavenia proiránskych milícií. „Všetci Iračania usilujú o úplnú suverenitu, o tom nepochybuje žiadny Iračan. Myslím si však, že stiahnutie týmto spôsobom a vytvorenie vákua je to, čoho sa všetci Iračania obávajú,“ povedal agentúre Reuters Abdar Rahmán Zubájí, sunnitský kmeňový vodca vo Fallúdži, ktorá bola počas americkej okupácie jednou z bášt protiamerického povstania.

Podľa kurdského veliteľa Sirvána Bárzáního absencia amerických spravodajských informácií, logistickej podpory a dronov umožní Islamskému štátu opätovne zoskupiť svoje sily. Hoci bol IS v minulosti porazený a jeho kalifát územne zanikol, spiace bunky naďalej pôsobia v Iraku aj Sýrii. Zdroje z irackých spravodajských služieb uviedli, že jedna z buniek plánovala samovražedné útoky, ktoré mali byť vykonané súbežne so stiahnutím amerických vojakov. IS sa podľa plukovníka Chálida Bajátího snaží vyslať signál, že organizácia je naďalej v plnej sile a je schopná uskutočňovať „krvavé útoky“.

Odchod amerických jednotiek naopak privítal a podporuje Teherán. Podľa podpredsedu výboru pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu Amíra Hejáta Mokaddama bude Irak následne trvalo bezpečným miestom. Iracký bezpečnostný analytik Džásim Bahadlý, ktorý sa špecializuje na štúdium proiránskych milícií, uviedol, že americká vojenská prítomnosť dlhé roky predstavovala protiváhu iránskeho vplyvu v krajine. Agentúra AFP v minulosti uviedla, že v Iraku sa dlhodobo stretávajú záujmy USA a Iránu, pričom každá iracká vláda musí svoj prístup k obom krajinám neustále vyvažovať.

Streda bola zároveň až do minulého týždňa posledným dňom, dokedy mali podľa nariadenia irackej vlády zložiť zbrane všetky neštátne ozbrojené skupiny vrátane proiránskych milícií. Iracký premiér Alí Zajdí spájal ich odzbrojenie práve s dátumom odchodu amerických jednotiek, pretože milície podmieňovali svoje odzbrojenie ukončením americkej vojenskej prítomnosti v krajine. Minulý týždeň však Zajdí podľa stanice Deutsche Welle posunul termín ich úplného odzbrojenia a integrácie do štátnych inštitúcií na 30. jún 2027.

Témy:
Irak
Americká armáda
Irán

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.