Kopal tunely pod Berlínskym múrom, na Západ dostal stovky emigrantov. Prečo na tom zarábal?
obchodnyregister
2026.05.26.
Hasso Herschel, ktorý zomrel pred pár dňami vo veku 91 rokov, je najúspešnejším organizátorom ilegálnych útekov z bývalej NDR.
„Sestra mi vždy hovorila: “Vďaka tebe som mohla žiť svoj život tak, ako som chcela.“ Veľa ľudí mi aj telefonuje, vraviac: „Pred štyridsiatimi rokmi ste pomohli mojej manželke utiecť. Budem vám navždy vďačný.“ Keď vám toľko ľudí hovorí, že ste im pozitívne zmenili život, možno je to taký druh vďačnosti a uznania, s akým sa stretávajú lekári,” uviedol Herschel pre americký portál MPR News.
Útek za slobodou
Na svet prišiel v marci 1935 v Drážďanoch. Po skončení druhej svetovej vojny, keď si veľmoci rozdelili porazené Nemecko, zostal s rodinou vo východnej časti, ktorá patrila do sovietskej sféry vplyvu. Na jej území vznikla neskôr NDR.
Herschel si neslobodu v totalitnom režime spočiatku neuvedomoval. Venoval sa plávaniu, dokonca vyhral majstrovstvá NDR v mládežníckej kategórii. Potom však začal kritizovať podmienky v štáte a dostal sa do problémov.
Ako 16-ročného ho na základe udania prvý raz vypočúvala polícia, počas ľudového povstania v júni 1953 ho za účasť na demonštrácii proti diktatúre zatkli a tri týždne držali vo väzbe.
Čítajte viac Berlínsky múr mal vydržať sto rokov
Za trest ho vylúčili zo strednej školy, takže sa musel zamestnať na železnici. Aj keď mu dovolili zmaturovať na večernej škole, na univerzitu ho už nepustili, preto odišiel do Berlína.
Mesto po vojne rozdelili na východnú (socialistickú) a západnú (kapitalistickú) časť, ale v tom čase sa medzi okupačnými sektormi dalo ešte voľne pohybovať.
Tisíce občanov NDR tak cestovali do západného Berlína za rodinou, za prácou či do školy. Využil to i Herschel, ktorý tam začal študovať psychológiu a denne pendloval z jednej časti mesta do druhej.
Aby si zarobil, pašoval na Západ nedostatkový tovar (napríklad fotoaparáty), čo sa mu vypomstilo. V roku 1955 ho zatkli a odsúdili za „hospodárske zločiny“. V pracovnom tábore strávil štyri a pol roka.
Keď potom vedenie NDR postavilo Berlínsky múr a východonemeckí pohraničníci strieľali na každého, kto sa ho pokúsil prekročiť, Herschel stratil všetky ilúzie.
„Poslednou kvapkou bolo, keď vláda obrátila zbrane proti vlastným občanom. Vtedy som si uvedomil, že je čas ísť,“ prezradil serveru MPR News. Hranicu do západného Berlína prešiel v októbri 1961 vďaka falošnému švajčiarskemu pasu.
Hoci mal radosť, že sa mu podarilo emigrovať, trápilo ho, že v NDR zostala jeho mladšia sestra Anita i s rodinou. Chcel jej pomôcť, a tak sa rozhodol vykopať tunel pod Berlínskym múrom. O jeho prvom pokuse sa veľmi nehovorí, lebo sa skončil fiaskom.
Keď totiž 7. augusta 1962 vystrčil hlavu z úzkeho otvoru v drevenici na východnej strane, kde ho vonku čakali ľudia pripravení na útek, všetko sa zvrtlo.
Čítajte viac Berlínsky múr zachránil východné Nemecko pred krachom
„Čo tu robíte? Zmiznite!“ osopila sa naňho žena, čo tam bývala. „Myslel som, že chcete utiecť?!“ nechápavo odvetil Herschel. „Nie. Preboha, načo by sme utekali?“ začudovala sa žena.
Výkriky prilákali východonemecké hliadky a akcia sa vyzradila. Herschel a jeho kamarát, ktorý mu pomáhal, rýchlo prebehli 60 metrov na druhú stranu tunela, no ľudí čakajúcich vonku pochytala komunistická Štátna polícia (Stasi).
Foto: LANDESARCHIV BERLIN
Kopanie tunela
Herschel to však nevzdal. Staval i ďalší tunel, s ktorým začal už v máji 1962. Pomáhali mu dvaja Taliani, no chýbali im peniaze na materiál, a tak dostali originálny nápad.
Oslovili americkú televíziu NBC a ponúkli jej možnosť nakrútiť skutočný útek za slobodou, ak finančne prispeje na stavbu tunela. NBC súhlasila a za autorské práva na film im zaplatila 50-tisíc západonemeckých mariek.
Vďaka tomu mohlo až 30 dobrovoľníkov – väčšinou študentov, ktorí emigrovali z NDR – pracovať na hĺbení tunela. „Nemal som vôbec čas premýšľať o strachu,“ zaspomínal si neskôr Herschel pre mesačník Cicero.
„Vo dne v noci sme sa krčili a niekedy sme hrabali aj holými rukami. Boli dni, keď sme v tom podloží z ílu a kamenia postúpili len o 30 centimetrov,“ priznal.
Čítajte viac Sen o slobode roztrhali psy
Do stredu chodby položili koľajnice a vo vyhĺbenom priechode rozvešali lampy. „Ležali sme na chrbte a rýľom rýpali do pôdy,“ opísal Herschel.
Vykopanú hlinu nakladali na drevené vozíky, ktoré pomocou lán ťahali ku vchodu. Strop podopreli drevenými trámami a vetracím potrubím vháňali do šachty čerstvý vzduch. Ručnou pumpou odtiaľ vyčerpali až 30-tisíc litrov vody.
Pracovali na dve zmeny, pričom vždy robili štyria až piati. Aj tak im však trvalo štyri a pol mesiaca, kým sa im v šesťmetrovej hĺbke podarilo preraziť tunel dlhý asi 135 metrov.
Čítajte viac Bez múru by NDR zmizla z mapy sveta
Mal výšku 120 a šírku 60 centimetrov. Z podzemných priestorov opustenej fabriky na Bernauer Straße vo francúzskom sektore viedol do pivnice na Schönholzer Straße vo východnom Berlíne.
„Bolo to majstrovské dielo,“ zhodnotil pre agentúru DPA Dietmar Arnold, predseda múzejného združenia Berliner Unterwelten, ktorého členom bol i Herschel.
Jeho druhý pokus vošiel do histórie ako Tunel 29, lebo práve toľko ľudí sa ním počas dvoch dní – 14. a 15. septembra 1962 – dostalo na Západ. Medzi nimi i Herschelova sestra, jej manžel a ich ročná dcéra. Celý útek zaznamenali reportéri NBC.
Pomáhal za peniaze
Hoci niektorí dobrovoľníci, ktorí pomáhali kopať tunel, ale aj ďalší ľudia kritizovali „komercionalizáciu“ celej akcie, organizátori obvinenia odmietli s tým, že stavbu musel niekto zaplatiť. Pohltila až 20-tisíc mariek, zvyšok peňazí z NBC si rozdelil Herschel s Talianmi.
Čítajte viac Koniec socializmu. Pred 30 rokmi padol Berlínsky múr
Niet pochýb, že pomáhať ľuďom pri útekoch za železnú oponu si vyžadovalo veľa času, námahy a znamenalo to obrovské riziko.
Pravdou však je i to, že si z toho Herschel postupne urobil živnosť a za prepašovanie človeka na Západ si pýtal 6– až 14-tisíc západonemeckých mariek. Ide zhruba o sumu, ktorá by dnes zodpovedala asi 12– až 39-tisíc eurám.
O tom, ako si vďaka tomu zarobil, svedčí aj to, že v západnom Berlíne neskôr vlastnil niekoľko gastroprevádzok, kým napokon neskrachoval. Nemožno mu však uprieť ani to, že sa snažil. Nerobil podrazy, bol spoľahlivý. Vymýšľal rôzne spôsoby, ako ľudí dostať na Západ.
Podplácal diplomatov, ktorých na hraniciach nekontrolovali, aby utečencov previezli v kufri auta, v útrobách vozidiel vytváral skrýše, ľudí v aute pašoval i sám.
Vo februári 1971 sa pokúsil vybudovať tretí tunel, ale Stasi ho objavila. (V rokoch 1961 až 1985 postavili v Berlíne asi 70 tunelov, no len 19 z nich využili na útek – prešlo nimi vyše 300 občanov NDR.)
Herschel, ktorého prezývali Krtko, s organizovaním ilegálnych prechodov cez hranice prestal po 10 rokoch. O jeho legendárnom Tuneli 29 nakrútili neskôr dokumentárny aj hraný film, v roku 2012 mu udelili vyznamenanie Spolkový kríž za zásluhy. Skonal 21. mája.