Otázka, či by mal Šimečka uvoľniť predsednícku stoličku, visí vo vzduchu, no odpoveď na ňu nie je vôbec jednoduchá.
Hoci sa v kuloároch skloňujú mená ako Ivan Korčok či Ľudovít Ódor, politológ vidí zásadný problém v ich vnímaní verejnosťou. Obaja sú vnímaní ako technokrati a odborníci, no nálepky „elitárov“ sa zrejme už nikdy nezbavia. Pre stranu, ktorá potrebuje osloviť širšie masy a nielen mestského voliča, by to mohol byť strop, ktorý neprekonajú, pripomenul politológ na sociálnej sieti.
„Amazonky“ a riziko agresivity
Ďalším prúdom v PS sú takzvané „Amazonky“ – výrazné ženské tváre hnutia v parlamente, teda Beáta Jurík, Zuzana Mesterová, Zora Jaurová, Lucia Plaváková či Tamara Stohlová.
Podľa Řádeka je však ich štýl komunikácie pre konzervatívnejšieho alebo stredového voliča príliš bojovný. Namiesto rastu preferencií by takýto posun mohol spôsobiť ich zakonzervovanie, čím by si progresívci sami „privreli dvere“ k novým voličským skupinám.
Najväčšie očakávania vzbudzuje potenciálny veľkolepý návrat bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej. Hoci by jej príchod do straníckej politiky pôsobil ako politické zemetrasenie, Řádek varuje pred prílišným optimizmom.
„Reprezentatívna funkcia hlavy štátu je diametrálne odlišná od každodennej výkonnej či straníckej politiky. To, čo fungovalo v paláci, nemusí v drsnom politickom ringu obstáť,“ uviedol.
Výmena lídra v citlivom období je vždy hazard. Řádek naznačuje, že PS momentálne trpí nedostatkom reálnych alternatív, ktoré by dokázali priniesť potrebný politický výtlak bez toho, aby hnutie stratilo svoju identitu alebo odradilo umiernených voličov. Michal Šimečka tak napriek kauze zostáva v pozícii, kde jeho odchod môže narobiť viac škody ako úžitku.
Od volebného striebra po „strop“ nad 20 percentami
Cesta Progresívneho Slovenska (PS) bola od parlamentných volieb v roku 2023 dynamická. Po volebnom zisku necelých 18 % v septembri 2023 hnutie začalo plynule rásť a v prieskumoch sa čoskoro stalo rovnocenným súperom vládneho Smeru. Zlomovým bodom bol november 2024, kedy do PS oficiálne vstúpil Ivan Korčok. Jeho príchod zafungoval ako silný katalyzátor – hnutie definitívne prerazilo „strop“ a v prieskumoch sa stabilizovalo na úrovni 21 až 23 %. Korčok do strany priniesol váhu skúseného diplomata a pomohol PS zbaviť sa imidžu výlučne bratislavskej strany, čím hnutie v očiach voličov premenil na plnohodnotnú alternatívu k súčasnej moci.
Súčasná kauza Projekt Fórum však tento rastový trend prvýkrát vážne ohrozuje. Podozrenia z netransparentného narábania s dotáciami a sporné splácanie pôžičiek vrhajú na PS tieň „starého typu politiky“, voči ktorému sa progresívci vždy ostro vyhraňovali. Kým ešte v marci 2026 ukazovali modely agentúr Ipsos a NMS vyrovnaný súboj o prvé miesto, dnešná politická realita a tlak na výmenu lídra môžu podľa analytikov spôsobiť odliv stredových voličov, ktorých do strany pritiahol práve umiernený tón Ivana Korčoka.