Krajina zhnedla, slovenské polia sa zmenili na prach. Vláda zachraňuje farmárov miliónmi a sľubuje obrovskú priehradu

Klimatická zmena v podobe extrémneho sucha ničí slovenské poľnohospodárstvo. Vláda včera na mimoriadnom zasadnutí pred otvorením 51. ročníka výstavy Agrokomplex prijala päť mimoriadnych opatrení.  

Majú hodnotu 160 miliónov eur a mali by odvetviu pomôcť prekonať nielen akútne nebezpečenstvo v podobe devastácie úrody jesenných plodín. Zriadila Národnú komisiu pre vodu a sucho, ktorá bude komplexne riešiť zadržiavanie vody v krajine.

To, že Slovensko sa ocitlo v nebezpečnej situácii, si uvedomujú vari všetci obyvatelia. Premiér Robert Fico (Smer) hrozbu ilustroval dvoma satelitnými snímkami, ktoré zobrazovali Slovensko vlani a tohto roku v lete. Celá krajina zhnedla, pričom úplne spálené sú najúrodnejšie slovenské nížiny – Podunajská a Východoslovenská. Sucho však v tejto chvíli ničí úrodu plošne už na celom území.

Niektorí poľnohospodári hovoria, že k hladovým dolinám pribudnú hladové roviny, kde sa neurodila kukurica. V Novozámockom okrese nedorástla ani do metrovej výšky a otázka je, ako prežijú stáda dobytka, ale aj oviec, ktoré chovatelia v najohrozenejších oblastiach už nepasú, ale prikrmujú. Takmer vyschli niektoré rieky, prestali fungovať malé vodné elektrárne, ktorých zdrže teraz slúžia na zásobovanie vodou pre zvieratá. Tak to robia napríklad na juhu okresu Rimavská Sobota.

Problémom však nebudú len nevídane slabé úrody krmovín, ale aj cukrovej repy, zemiakov, poškodené sú aj sady, ktoré dávali nádej na veľmi dobrú úrodu jabĺk. V kúdoloch prachu sa pripravuje pôda, už by sa mala siať repka, po nej oziminy, ale pôda je presušená na prach.

Za tejto situácie vláda siahla nielen k tomu, že na priame prekonanie škôd uvoľnila zo štátneho rozpočtu 30 miliónov eur, ale požičala si peniaze aj z budúceho rozpočtového obdobia Európskej únie (EÚ) na roky 2028 až 2034, keď v roku 2027 dodá oslabenej ekonomike poľnohospodárskych podnikov 77,7 milióna eur. Tento výnimočný krok je v súlade s pravidlami v EÚ, treba sa však nádejať, že Slovensko o rok nezažije taký klimaticky drsný rok, ako je rok 2026.

Dobrou správou pre poľnohospodárov je, že kabinet im pomôže pri založení budúcoročnej úrody dotáciou na nákup hnojív a zdražených energií. Na tento účel Európska komisia už minula celú svoju 450-miliónovú rezervu. Hnojivá prudko podraželi jednak v dôsledku sankcií proti Rusku a Bielorusku, ako aj pre vojnu v Hormuzskom prielive.

Pomoc, ktorú vláda posiela, má hodnotu takmer 20 miliónov eur, z čoho bruselský príspevok tvorí 6,5 milióna eur. Ficov kabinet k nej pridáva maximálny úniou povolený 200-percentný príplatok. Je tu teda snaha, aby sa Slovensko v rozbúrených klimatických, ale aj politických a hospodárskych časoch sa mohlo oprieť najmä o svoju vlastnú produkciu potravín.

Nebyť odkázaný na dovoz

Pokiaľ ide o produkciu obilia, Slovensko je sebestačné. Očakáva sa úroda na úrovni nižšieho päťročného priemeru. Na humánnu výživu má krajina dostatok potravinárskeho obilia. Je dobrej kvality a môže sa realizovať aj vývoz. Napríklad Nemcom sa urodilo o tri milióny ton obilia menej, ani Francúzi nevyskakujú od radosti, hlavným problémom však nebude ani tak potravinárske obilie ako kŕmne a najmä kukurica.

Slovensko má hlboko poddimenzovanú živočíšnu výrobu, za posledných 35 rokov klesli stavy hovädzieho dobytka o viac ako milión zvierat a ošípaných dokonca o celé dva milióny. Rovnako na obe nohy kríva aj chov hydiny na mäso, ešte ako-tak sa drží produkcia vajec. Z hľadiska potravinovej bezpečnosti sa kľúčovou stáva otázka, ako rozhýbať práve živočíšnu výrobu a spolu s ňou vlastnú produkciu ovocia a zeleniny. Pri jablkách, na ktorých pestovanie máme spolu s Rakúskom a so severným Talianskom najlepšie podmienky v Európe, však pokrývame domácu spotrebu len z jednej tretiny.

Nečudo, že za tejto situácie prezident Peter Pellegrini pri otvorení výstavy Agrokomplex vyzval na posilnenie potravinovej bezpečnosti krajiny. Zdôraznil, že je nemenej dôležitá ako bezpečnosť energetická či obrana krajiny. Pripomenul, že každý štát je tým silnejší, čím menej je odkázaný na pomoc v kľúčových oblastiach života svojich obyvateľov. Pomoc zvonka totiž prichádza až po tom, čo sa pomáhajúca krajina postará sama o seba.

Prezident ocenil, že vláda si toto riziko uvedomuje a deklaruje pripravenosť konať. Nabádal, aby sa vypracovala komplexná ochrana proti následkom sucha a lepšie ako doteraz sa narábalo s vodou, najväčším prírodným darom Slovenska. Fico reagoval, že vláda zriadila Národnú komisiu pre vodu a sucho.

Kabinet prehodnotí aj výstavbu vodných nádrží. V tejto súvislosti hovoril o potrebe novej veľkej vodnej nádrže na východnom Slovensku, ako aj o tom, že vo svetle prebiehajúcej klimatickej zmeny bude treba realizovať aj projekt vodnej nádrže Tichý Potok. „Chcem, aby výsledkom práce národnej komisie bolo, že rozhodneme o výstavbe ďalšej obrovskej vodnej nádrže na východnom Slovensku,“ priblížil premiér.

PPP projekt alebo vodné družstvá

Citlivou témou sa na Slovensku stala obnova zdevastovaného závlahového systému, keď sa rozpútala diskusia okolo premiérom ohláseného PPP projektu v odhadovanej hodnote 500 miliónov eur. Ten okamžite napadla opozícia, ktorá v ňom vidí príležitosť na to, aby sa zahraničný investor zmocnil vodných zdrojov Slovenska.

Fico reagoval, že z jedného zrnka pravdy sa upiekol trojkilogramový chlieb lží. Ubezpečoval, že ak by sa podľa neho aj realizoval PPP projekt, išlo by o obnovu potrubí, čerpacích staníc, ale vody, ktorej vývoz zakazuje ústava, by sa to nedotklo. Okrem toho by investor po 20 až 30 rokoch užívania musel systém odovzdať v stave, akom ho uviedol do používania.

Budúcnosť závlah je otázka, kde sa celkom oprávnene cítia hlavnými dotknutými účastníkmi poľnohospodári. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast v tejto súvislosti na tlačovke s novinármi povedal, že do obnovy závlah by sa mali vložiť vodné družstvá. Túto myšlienku považuje za hodnú zreteľa aj premiér, inými slovami povedané, diskusia okolo budúcnosti závlah sa vlastne len otvára a hlavné slovo v nej by mali mať odborníci a, samozrejme, poľnohospodári.

Fakt je, že tohto roku zostalo okolo 40 aktívnych využívateľov závlah, ktorí dodávajú vodu na polia odhadom na ploche okolo 40- až 50-tisíc hektárov. Presvedčí sa o tom každý, kto v týchto dňoch prejde závlahami najviac pretkané územie Podunajskej nížiny. Zavlažuje sa sporadicky, najintenzívnejšie v okolí Senca, kde sa skoncentrovalo pestovanie zemiakov, cibule, mrkvy, inde ešte zavlažujú osivovú kukuricu, prípadne sady.

Ak si však má Slovensko uchovať súčasných 300 mliečnych fariem, nezaobíde sa to bez zavlažovania kukurice, lucerny a ďalších krmovín. Ako však upozornila rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) Klaudia Halászová, samotné závlahy tvoria len 20 percent problému, ktorý by mala riešiť Národná komisia pre vodu a sucho. Najdôležitejšie je, ako zadržať vodu v krajine, veď Slovensko je strechou Európy, z ktorej rieky odvádzajú vody do Čierneho alebo Baltského mora.

Voda nepozná kataster

SPU sa podieľala na vypracovaní čerstvo predstavenej Vízie Slovensko 2040. V súvislosti s klimatickou zmenou, ktorá sa prejavuje extrémnym suchom, ale aj prívalovými dažďami či veternými smršťami, rektorka SPU zdôraznila, že dôležité pri vypracovaní programu, ako čeliť suchu, je, aby odborníci dohliadali aj na rozhodnutia politikov. Nedostatok vody je problém, ktorý dobehol Slovensko vo veľmi širokom kontexte.

Halászová upozornila, že riešeniu problematiky sucha a vody chýba komplexnosť, zaoberajú sa ňou najmenej dva rezorty – životného prostredia a pôdohospodárstva, pričom, ako výstižne podotkla, voda nemá kataster, nemá hranice a treba ju takto aj vnímať a najmä hľadať praktické riešenia.

Tie hneď tak rýchlo neprídu, hoci minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) oznámil, že národná komisia začne pracovať už na budúci týždeň. Nepochybne treba urobiť poriadnu analýzu, ako sa veci majú, a k tomu zodpovedné riešenia vrátane využitia bohatých zahraničných skúseností. Halászová konštatovala, že potrvá viac rokov, kým sa veci naozaj dajú do poriadku.

Slovensko čelí úplne novej klimatickej situácii, odlišnej od tej, ktorá sa odohrávala medzi rokmi 1961 a 1991, keď bolo chladnejšie i viac zrážok. Vtedy sa odvodnilo územie s rozlohou takmer 400-tisíc hektárov a vybudovali závlahy na vyše 300-tisíc hektárov.

Nedávno sme sa stretli s poľnohospodármi z Bešeňova v okrese Nové Zámky, ktorí hospodária v povodí Žitavy. ,,Najprv sme tu nevedeli na jar zasiať preto, lebo pôdy boli zamokrené. Potom napriamili tok Žitavy aj Nitry. Prišlo niekoľko úrodných rokov, ale v ostatnom období je sucho naším prekliatím,” zhrnul mnohoročnú skúsenosť Ján Szabatkai, ktorý viedol bešeňovské družstvo.

Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá čelí suchu. Dotýka sa celej strednej Európy, ale bolestne zasiahlo aj Nemecko a Francúzsko. Európska komisia, ktorá už vyčerpala celý rezervný fond, teraz čelí nielen tlaku vyše desiatky krajín, ktoré sa dožadujú zachovania predchádzajúceho kurzu kohézie, teda vyrovnávania regionálnych rozdielov, ale aj zachovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aktuálnou témou je formujúci sa šík krajín, ktorý tlačí na Európsku komisiu, aby, povedané slovami ministra Takáča, našla peniaze aj na odškodnenie poľnohospodárov za sucho, keď Brusel dokázal nájsť 90 miliárd eur na pomoc bojujúcej Ukrajine. Ide predsa o potravinovú bezpečnosť.

O budúcnosti slovenského poľnohospodárstva v mnohom rozhodne nová Spoločná poľnohospodárska politika (SPP). Eurokomisár Christopher Hansen neskrýva zámer obmedziť dotácie pre veľké poľnohospodárske podniky, ktoré sú kostrou slovenského poľnohospodárstva. O definitívnej podobe SPP ešte stále nie je rozhodnuté, premiér však naznačil, že Slovensko je pripravené blokovať schválenie európskeho rozpočtu, ak sa nebude prihliadať na historické špecifiká slovenského poľnohospodárstva.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
sucho
vláda
Agrokomplex

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.