Kristián Baran: Blava? To je siedmy div sveta. Rodený východniar bol na Šírave len päťkrát

Kristián Baran síce prišiel na rozhovor o 30 minút neskôr, ako sme sa dohodli, no bol taký milý a srdečný, že meškanie mu bolo okamžite odpustené. Úprimne priznal, že hoci je z východu, na Šírave bol aj vrátane nakrúcania Kavej 2 asi len päťkrát.  

Možno o to viac si užíval svoju úlohu kapitána lode Labe, ktorý je jedným z nápadníkov Veroniky v podaní Janky Kovalčikovej. Tá je Kristiánovou rodáčkou z Prešova, no obaja východniari sa zoznámili – ako inak – v Bratislave. Takže sme sa bavili o východniarskom aj západniarskom humore.

Kristián, zastavili ste sa vôbec odvtedy, čo ste vyhrali Let’s Dance?

Pravdupovediac, ani nie, stále pracujem každý deň. Po vlaňajšom ročníku som mal po finále tanečnej súťaže voľno jeden deň, teraz som mal voľno dva dni.

Máte aj leto také nabité, že stále natáčate, alebo stihnete aj nejaký výlet či oddych?

Prázdniny takmer nepoznám, už asi tri roky som ich neochutnal. Nedávno som mal šesť dní voľno, ale to som musel riešiť nejaké technikálie s autom. Boli sme na Šírave, bolo to polopracovné, polodovolenkové.

Najnovšie vás uvidíme v pokračovaní filmu Kavej. Tušíte, ako sa z internetového hitu stala jedna z najúspešnejších slovenských komédií?

Hlavne kvôli ľuďom, čo tam hrajú – hrajú perfektne, každému sedí postava, ktorú hrá. Štáb bol skvelý, od režiséra Lukáša Zednikoviča až po technické zložky. So všetkými sa veľmi dobre pracovalo, je to partia dobrých ľudí, profesionálov so zmyslom pre humor.

Foto:
Continental Film
Kristián Baran, Jana Kovalčiková, Anna Jakab Rakovská a ďalší kolegovia vo filme Kavej.

Ako ste sa vy dostali do tejto partie? Stačilo, že ste z východu?

Asi tam zahralo, že som z východu, ale na sto percent to neviem.

Koncom roku 2020, keď ešte Kavej existovala len v podobe krátkych scénok na internete, sme robili rozhovor s Jankou Kovalčikovou. Vtedy ľudia prirovnávali Kavej k filmu Milky Zimkovej Pásla kone na betóne. Poznáte ten film?

Pamätám si ho veľmi matne, videl som ho raz či dvakrát na gauči v polospánku medzi reklamami.

Dá sa ten film porovnať s Kavej?

Myslím si, že tento film má všetko z dnešného sveta. Kavej je priamoúmerné dnešnej realite. Nájde sa v tom každý. Ja tu hrám mladého kapitána lode, ktorý pochodil svet, no rozhodol sa vrátiť na Šíravu a veliť lodi Labe.

Máte aj v reáli kapitánske skúšky?

Vôbec nie, ale môj pedagóg Peter Šimun nás veľakrát volal na loď, lebo on tie kapitánske skúšky mal a bol niekoľkostokrát na lodi a my sme sa ako partia nikdy nevedeli dať dokopy (smiech). Ale inak s loďou nemám až také bohaté skúsenosti, bolo to možno druhý raz, čo som bol na lodi.

A ako často ste chodievali na Šíravu?

Aj keď je Šírava neďaleko môjho rodného mesta, bol som tam dokopy – aj s nakrúcaním – možno päťkrát. Teraz sme tam boli tri dni.

Foto:
Continental Film
Kristián Baran vo filme Kavej 2.

Smejú sa východniari a západniari rovnakým veciam?

To práve neviem, bavíme sa spolu pred bratislavskou premiérou a Kavej som videl na Šírave, tam boli reakcie adekvátne. Tam sa ľudia asi veľmi smiali. Som zvedavý, či bude bratislavské publikum iné.

Keď odhliadneme od filmu, aká je vaša skúsenosť východniara, ktorý študoval v Bratislave? Stalo sa, že ste nepochopili nejaký bratislavský vtip alebo Bratislavčania nepochopili východniarsky vtip?

Niektoré veci sme museli dovysvetliť kolegom, čo nie sú z východu. Bolo to niečo veľmi situačné, asi si teraz nespomeniem na konkrétny príklad. Ale pamätám sa, ako som komusi, ležiac na ležadle, niečo vysvetľoval – ale bolo tak teplo a pálilo mi na hlavu, že si už detaily nevybavím (smiech).

Nová Kavej sa odohráva päť rokov po predchádzajúcom filme, má obsahovať láskavý humor a situácie, ktoré sú podozrivo blízke realite. Aké napríklad?

Čo ja viem, možno nerozhodnosť, keď si Janka ako filmová Veronika nevie vybrať medzi nápadníkmi, viacerí tam hľadajú sami seba a to, čo vlastne chcú. Každý človek sa môže nájsť v niektorom z mnohých charakterov, vzniká tam chaos okolo hlavnej postavy v podaní Janky. To je super, tak ako je rôznorodý svet, každý je iný, aj v našom filme je to tak. Krásne vidieť aj Jankino-Veronikino hľadanie samej seba.

Filmové postavy Klára a Štanci musia žiť pod jednou strechou s diktátorskou svokrou. Viete si predstaviť niečo také?

Vôbec nie. Svokra môže byť, ale diktátorstvo by som nezniesol.

A čo nápad s hľadaním chlapa pre Veroniku na Šírave? Dejú sa takéto veci aj v realite?

Čo ja viem? U žien možno takáto ,,výpomoc” funguje, alebo nie? Je jedno, či sa človek hľadá na východe, na západe, kdekoľvek. Keď je človek stratený, musí sa nájsť. Keď mu to vyjde, tak super, ale môže to trvať aj nejaký čas.

Ste priamo z Prešova?

Áno.

Foto:
Continental Film
Kristián Baran aj Jana Kovalčiková mohli svoje tanečné schopnosti zo šou Let´s Dance zužitkovať aj vo filmovej komédii Kavej.

Z Prešova je aj spomínaná Janka Kovalčiková. Má Prešov nejaký svoj špecifický humor?

Skôr špecifických ľudí, plných temperamentu a humoru. Inak paradoxne s Jankou sme sa spoznali v Slovenskom národnom divadle. Vtedy ona vôbec nevnímala, že existujem, brala ma ako podradného študenta.

Prečo podradného?

(Smiech). No mala toho veľa, tak som si to vysvetľoval, bol som veľmi smutný. Ale neskôr sme sa zoznámili, asi až na Let’s Dance.

Sadli si vaše druhy humoru?

Hm, skôr je medzi nami vzťah ako medzi bratom a sestrou.

V Prešove ste mali aj Prešovské národné divadlo, žije tu teda veľa lokálpatriotov, ako je scenáristka komédie Kavej Miška Zakuťanská?

Kultúrne je toho v Prešove možno menej a asi preto majú ľudia na východe potrebu obohacovať scénu – preto vzniklo aj Prešovské národné divadlo ako nezávislé profesionálne divadlo zamerané na súčasnú autorskú tvorbu. Teraz máme nezávislé divadelné zoskupenie Slzy Janka Borodáča – s víziou tvoriť, čo ľudí baví. Ale neviem, či by som hovoril o lokálpatriotizme. Skôr cítime lásku a potrebu rozvíjať kultúru na východe.

Janka Kovalčiková mi kedysi povedala, že vďaka Kaveji sa už ľudia neboja rozprávať po východniarsky. Ako rozprávate vy v Bratislave?

Snažím sa spisovne, aby nebolo celkom rozoznateľné, odkiaľ som. Už som si tak zvykol na spisovnú slovenčinu, že sa nezasekávam, aj keď určite mi nejaké slovíčko ujde.

Veď na tom nie je nič zlé. Keď prídete domov, hovoríte v nárečí?

Áno. Neznam, čo by som vám povedal. Normalne hutorime po našim, bez dlžnoch. U nás neexistujú dĺžne.

Hej, veď aj Janka Kovalčiková má v mene krátke i, ktoré jej vždy v Bratislave ľudia prepisujú na dlhé. Mňa ešte kedysi veľmi pobavila Jankina scéna nazvaná Sama v Blave, kde Veronika v kaviarni prezradila ,,dočista hrôzostrašné heslo na Wifi – Bratislava neni Blava”. Viete o tom, že ľudia, čo nie sú z Bratislavy, hovoria slovo Blava, ale Bratislavčan nikdy nepovie slovo Blava?

To je podľa mňa siedmy div sveta. Ja som už počul Bratislavčanov hovoriť Blava. Asi je to vymyslené, rovnako ako údajný odveký súboj medzi Prešovom a Košicami, pritom to tak vôbec nie je. Ale stretol som sa s tým, že všetci z východu hovoria Bratislave Blava. Aspoň zo začiatku. Aj ja som to určite hovoril. Teraz už hovorím iba BA.

Foto:
Ľuboš Pilc
Pravda
Herec Kristián Baran na návšteve redakcie Pravdy.

Museli ste si na Bratislavu zvykať, keď ste sem prišli?

Určite hej. Prišiel som sem do školy, bol som na intráku, na byte, na intráku, na byte – v prvých rokoch som spoznával Bratislavu len medzi školou a intrákom. V škole som bol od rána do večera či skôr do noci, po Bratislave som veľmi nechodil. Až neskôr. Musel som si zvykať, no zároveň som sa tak sústredil na školu, že som mal pocit, že ju poznám. Ale len čo som mal ísť trebárs do Avionu, bol som stratený a cítil som sa, ako keby som bol vo Veľkej Británii. Musel som si hľadať v telefóne každý autobus, nevedel som, kde mám nastúpiť.

A kamarátov ste mali odkiaľ?

Prišiel som sem na vlastnú päsť, nikoho som tu nemal, len jedného bývalého spolužiaka Romana. Toho som stretol na prijímačkách, šli sme spolu na intrák. Všetkých som musel spoznať postupne. A potom som zistil, že je tu 70 percent ľudí z východu.

Prečo by ľudia mali vidieť Kavej?

Lebo je to plné humoru, veľmi dobre napísané, výborne zahrané a zrežírované, dobre natočené a postrihané. A na rozdiel od všetkých drám, ktoré stále zažívame, myslím, že tento film divákovi veľmi dobre padne, nechá sa uniesť humorom a odľahčenou atmosférou.

Foto:
Markíza
Adriana Brnčalová a Kristián Baran v seriáli Sľub.

Bolo to osvieženie oproti seriálu Sľub?

Osvieženie to bolo, aj preto, že som točil počas dovolenky, takže som vlastne dovolenku nemal. Bolo to super, mal som pocit, akoby som bol pri mori – našom slovenskom, Šírave, a konečne, prvýkrát som točil film. Bolo to zaujímavé.

Vďačíte Sľubu aj za Kavej či iné filmy?

Možno aj toto s tým súviselo, ale skôr by som to pripísal tomu, že som z východu.

Pozerajú vaši kamaráti rovesníci Sľub?

Niektorí videli niečo, iní ho paradoxne pozerajú. To by som nečakal. Je pre mňa zvláštne, že by sa na mňa môj veľmi dobrý kamarát pozeral v seriáli. Ale aspoň prvé diely si kamaráti pozreli a povedali mi spätnú väzbu.

Aj vás kritizovali?

Áno, napríklad za dĺžne (smeje sa).

Foto:
TV Markíza
Adriána Brnčalová a Kristián Baran v seriáli Sľub.

Neprekvapilo vás, že mladí ľudia pozerajú seriál, čo sa odohráva za socializmu?

Veľmi ma to prekvapilo a teším sa z toho, lebo veľa vecí tam môže poučiť a ukázať, ako to v tom období bolo. Aj tu sa môžu diváci nájsť v rôznych postavách. A je to z prostredia mladých, takže by sa to možno dalo s trochou zveličenia pripodobniť k Eufórii, ale z iného prostredia.

Čo vás prekvapilo? Napríklad ciferníkové vytáčacie telefóny?

Všetko som poznal, vyrastal som v takom prostredí, nič ma neprekvapilo. Skôr som zažil až euforický moment, keď som vstúpil do jedného z tých priestorov.

Nedávno ma pobavila Anna Šišková, ktorá vraj celkom zabudla, že kedysi doma mávali mechanickú červenú metlu. Aj vy ste ju mali?

Takúto vecičku sme konkrétne nemali, tam som sa čudoval, ako by tá metla vôbec mohla fungovať.

A rodičia sú vaši verní fanúšikovia?

Áno, všetko sledujú aj niekoľkokrát, sú strašne zlatí.

Aj na pokračovanie Kavej pôjdu?

Už ho videli na Šírave.

Témy:
Kavej
Janka Kovalčiková
Kristián Baran
film
sľub

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.