Kto vlastne vyhral vojnu v Iráne? Je to Trumpova porážka, tvrdia experti
obchodnyregister
2026.06.18.
Iránsky režim zostal pri moci, sankcie proti nemu zrušili a na obnovu zničenej krajiny má dostať 300 miliárd dolárov. Donald Trump nedosiahol nič z toho, čo chcel, keď vojnu začínal.
„Nechcel som zažiť hospodársku katastrofu. Keby to tak išlo ďalej, mohlo sa to stať,“ uviedol Trump pred novinármi vo francúzskej obci Évian-les-Bains, kde sa konal trojdňový summit skupiny G7 (siedmich najvyspelejších krajín sveta).
Práve po jeho skončení, pred večerou na zámku Versailles, kam ho pozval francúzsky prezident Emmanuel Macron, šéf Bieleho domu podpísal spomenuté memorandum.
Nenaplnené ciele
Rámcová dohoda pozostáva zo 14 bodov a začala platiť okamžite. Iránsky prezident ju ocenil ako historickú. „Mier sa dosiahne vzájomnou úctou,“ napísal na sociálnej sieti X. Teherán uzavretie memoranda oslavoval ako víťazstvo.
„Všetko, čo sme sa snažili dosiahnuť vojenskými akciami, sme niekoľkonásobne prevýšili rokovaniami,“ pochválil sa v štátnej televízii predseda iránskeho parlamentu a hlavný vyjednávač islamskej republiky Mohammad Bágher Ghalíbáf.
Aj podľa odborníkov má Irán dôvod oslavovať. Islamský režim sa udržal pri moci, hoci Trump na začiatku vojny Iráncov vyzýval, aby ho zvrhli. Vzdušné útoky krajine síce spôsobili veľké škody, ale podľa memoranda má za to dostať „odškodnenie“ minimálne 300 miliárd dolárov.
Čítajte viac Trump po dohode s Iránom: Nemáte za čo. Ropa prúdi, svet je bezpečnejší a USA silnejšie
Šéf Bieleho domu neuspel ani v kľúčových bodoch, ktorými zdôvodňoval vojnové ťaženie – Irán sa nevzdal jadrového programu, iba sa zaviazal, že nebude získavať a vyvíjať jadrové zbrane.
To však sľúbil už v dohode z júla 2015, ktorú vyrokoval bývalý americký prezident Barack Obama. Trump ju kritizoval a počas svojho prvého funkčného obdobia od nej v máji 2018 odstúpil.
Teherán následne pracoval na obohacovaní uránu, čím znova vyvolal obavy Izraela a USA, pretože sa približoval k výrobe jadrových zbraní. Očakávalo sa, že súčasný šéf Bieleho domu zariadi, aby Irán s jadrovým programom definitívne skončil.
Trump to chcel Američanom prezentovať ako veľký úspech pred voľbami do Kongresu, ktoré sa budú konať v novembri. Teraz sa však ukazuje, že v tejto oblasti nedosiahol o nič viac ako Obama.
Čítajte viac Toto je dohoda, ktorá (zatiaľ) zmierila Irán s USA. Pozriete si všetkých 14 bodov paktu
Teheránu sa podľa expertov podaril vynikajúci strategický ťah, keď hneď po izraelsko-americkom útoku zablokoval Hormuzský prieliv, dôležitú spojnicu medzi Perzským zálivom a oceánom, kadiaľ pred vojnou prechádzalo v priemere až 135 lodí denne a pätina svetových dodávok ropy.
Výsledkom bolo výrazné zdraženie „čierneho zlata“ i ďalších produktov vo svete, čo spôsobilo energetickú krízu.
Trumpa to donútilo, aby takmer celé úsilie venoval znovuotvoreniu prielivu, čo sa stalo i jeho hlavnou podmienkou pri vyjednávaní.
Teherán pritom vyhlasuje, že prieliv síce uvoľní, no doprava v ňom nebude bezplatná, ako to bolo pred vojnou a ako to požaduje Trump. Iránci tvrdia, že za plavbu cez úžinu budú lodným spoločnostiam účtovať „mýto“.
Čítajte viac Prečítajte si, na čom sa dohodli. USA a Irán už nechceli bojovať. Experti: Najväčším porazeným je Izrael Američania podcenili protivníka
Ak sa k tomu pripočíta, že USA zrušia sankcie, takže Irán bude môcť voľne obchodovať, odborníci majú jasno, kto z konfliktu vyšiel ako víťaz.
Britský denník Guardian to v analýze zhodnotil tak, že Trump do vojny vstúpil s maximalistickými cieľmi odstrániť iránsky jadrový program, jeho balistické rakety aj podporu militantných islamských skupín – Hamasu v Pásme Gazy a Hizballáhu v Libanone. Odchádza však len s „iránskym slovom, že nevyrobí bombu“.
„USA rýchlo zistili, že prekonať protivníka, ktorý strávil štyri desaťročia zdokonaľovaním svojej doktríny a zručností v oblasti asymetrického vedenia vojny, nebola vojna, na ktorú sa pripravovali,“ citoval Guardian Barbaru Leafovú z Inštitútu pre Blízky východ, ktorá v minulosti pôsobila ako námestníčka amerického ministra zahraničných vecí. Washington podľa nej začal boje s „katastrofálne nerealistickým odhadom odolnosti režimu“.
Odchádzajúci americký senátor Bill Cassidy dohodu označil za „najhorší omyl zahraničnej politiky za posledné desaťročia“. „Reagan sa obracia v hrobe,“ reagoval na sociálnych sieťach.
Ako dodal, Američanom sa nepodarilo obmedziť jadrové ambície Iránu a ten navyše zistil, aká účinná je blokáda Hormuzského prielivu, čo môže v budúcnosti znova využiť.
„Irán konflikt jasne vyhral,“ povedal pre nemecký denník Bild aj bezpečnostný expert Peter R. Neumann z King’s College v Londýne. Zrušené sankcie podľa neho pre Teherán znamenajú miliardové zisky.
V podobnom duchu sa pre Bild vyjadril i politológ Barry Posen z Technologického inštitútu v Massachusetts. „Vojnu možno považovať za zisk pre Irán a stratu pre USA,“ poznamenal.
S memorandom nesúhlasí ani Izrael, ktorý sa nezúčastnil na mierových rokovaniach, a preto sa ani necíti viazaný dohodou. Prekáža mu, že sa nedosiahla porážka Hizballáhu.
Predstavitelia židovského štátu už avizovali, že napriek dohode vojakov z Libanonu nestiahnu. Včera tam aj opäť zaútočili, pričom zabili troch ľudí.