Smer je najväčšou prekážkou nášho ekonomického rastu (komentár Martina Behula)
obchodnyregister
2026.06.18.
Najhoršie na tom nie je, že vláda si trúfla tak dlho ignorovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Keď si už povinnosť konečne splnila, vykašľala sa na jeho zmysel.
No vidíte, ani to nebolelo. Viac by k mimoriadnej schôdzi Národnej rady, na ktorej vláda požiadala o vyslovenie dôvery, nebolo ani treba dodávať. „O nič nejde, je to obyčajná formalita,“ uškŕňal sa včera Robert Fico. Svojím spôsobom má pravdu. Ak má vláda v parlamente pevnú väčšinu, každé hlasovanie by malo byť len formalitou.
Problém je v tom, že premiér túto formalitu sedem mesiacov odkladal, pritom sa to dalo urobiť za deň. Doslova. Včera Ústavný súd rozhodol, vláda ešte večer mimoriadne zasadla, návrh schválila a dnes o desiatej sa začala mimoriadna schôdza parlamentu. Národná rada mu dôveru síce vyslovila až večer, ale Fico si povinnosť splnil. Tak načo toľko otáľania?
Prečítajte si tiež:
Fico chcel čakať rok
Ústavný súd včera vydal nález, že ak sú naplnené podmienky podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, vláda má podať žiadosť o vyslovenie dôvery bezodkladne. „Tým sa rozumie okamžité aktívne konanie vlády Slovenskej republiky smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda Slovenskej republiky povinná sa riadiť, bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti,“ konštatuje plénum.
Robert Fico včera tvrdil, že medzi ním a Ústavným súdom nie je žiadny spor, vláda mala len iný výklad zákona. Nuž, ako kandidát vied v oblasti práva a neúspešný kandidát na ústavného sudcu by si premiér azda mohol vedieť správne interpretovať ústavný zákon aj bez pomoci Ústavného súdu. Napokon, sám zaň v roku 2011 ako poslanec hlasoval.
Prečítajte si tiež:
Aj oveľa menej právne povedomému človeku musí byť jasné, že ak zákon predpokladá, že najprísnejšou sankciou za vysoký dlh je povinnosť vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery, kabinet to musí urobiť čím najskôr po skončení dvojročnej výnimky, nie až pri schvaľovaní rozpočtu, ako sa podľa vlastných slov domnieval Fico.
Výnimka, ktorou zákon o rozpočtovej zodpovednosti chráni nové vlády, uplynula 22. novembra 2025. V tom čase bol rozpočet na tento rok schválený už mesiac. Na príležitosť požiadať o vyslovenie dôvery by tak premiér musel čakať aspoň rok. Ani ten najväčší Ficov fanúšik nemôže uveriť, že to myslel vážne, alebo že to povedal v dobrej viere.
Ako vínne mušky
Premiér vedel, že to bude musieť urobiť, no naťahoval čas a skúšal, ako dlho mu to bude prechádzať. Aj podanie Progresívneho Slovenska zneužil na to, aby ešte niekoľko mesiacov sedel so založenými rukami a vyhováral sa, že potrebuje rozhodnutie súdu. To, že naň zareagoval tak promptne, je možno prekvapením, no ďalší odklad by už vyzeral hlúpo.
Konflikt s Ústavným súdom by bol pre Fica zbytočný. Nič by mu nepriniesol, iba reputačné škody. Odkladať žiadosť o vyslovenie dôvery by zas mohlo byť politicky rizikové. Ktovie, čo bude na jeseň. V novembri Fico tvrdil, že hlasovanie o vyslovení dôvery okolo neho prejde „ako vínna muška“, lebo má 79 poslancov. No, neprešiel ani rok a už ich má iba 78.
Prečítajte si tiež:
Najhoršie na tom nie je, že vláda si trúfla tak dlho ignorovať ústavný zákon, ale to, že keď si už povinnosť konečne splnila, vykašľala sa na jeho zmysel a cieľ. Ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vyslovovaniu dôvery vláde malo podľa ústavného zákona predchádzať prerokovanie vládneho návrhu opatrení na zníženie dlhu.
„Hlasovanie o dôvere je preto prevzatím politickej zodpovednosti Národnej rady SR za stav verejných financií. Ak parlament vláde dôveru vysloví, dáva tým súhlas nielen s doterajším postupom, ale aj s plánom ďalších opatrení na riešenie nadmerného zadlženia,“ tvrdí rozpočtová rada.
Vláda hľadá vinníkov
No vláda namiesto hľadania opatrení už zasa hľadala vinníkov. Napríklad minister financií Ladislav Kamenický ani nevedel, že nie je na odvolávaní vlády a rozčuľoval sa, že odvolávať by bolo treba opozíciu, lebo tá môže za vysoký dlh. Hlasovanie o dôvere vláde však nie je účel, ale prostriedok. Fiškálne opatrenie ultima ratio, ktoré má vládu donútiť k zodpovednosti.
Robert Fico sa navyše chystá ignorovať aj ďalšiu sankciu – povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. „Keď máme trochu zdravého rozumu a rešpektu k tejto krajine, ak máme trochu rešpektu k ľuďom, dôchodcom, zamestnancom a ku všetkým, nemôžete predložiť vyrovnaný rozpočet,“ vyhlasoval pred mesiacom.
Prečítajte si tiež:
Odvolával sa na nové európske pravidlá o výdavkoch na obranu a výnimku v zákone, podľa ktorej sa na vládu táto povinnosť nevzťahuje, ak výdavky spojené s plnením medzinárodných zmlúv presiahli tri percentá HDP. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť však dôvod na takýto postup neexistuje. „Nemala by byť využívaná ako všeobecný nástroj na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy,“ napísala o únikovej klauzule.
O tom však Ústavný súd nerozhodoval, a tak tu môže byť Fico neoblomný. Urobí všetko preto, aby nemusel predložiť vyrovnaný rozpočet. Napokon, vlani ho Národná rada schválila expresne už v októbri práve preto, aby to stihla ešte pred koncom dvojročnej ochrannej lehoty. A keby ho aj vláda preložila podľa zákona, ani to nič neznamená.
Od Smeru nemôžeme čakať prosperitu
„Akému účelu má slúžiť povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet a akému účelu teda slúži táto povinnosť, keď má naozaj povahu formálneho záväzku, ktorý si treba odfajknúť? Keď všetci dopredu vieme, že nejaký poslanec k tomu predloží pozmeňovací návrh,“ pýtal sa ústavný právnik Radoslav Procházka.
Prečítajte si tiež:
„Aj zo psychologického hľadiska vo vzťahu k fungovaniu štátu a k pravidlám nie je dobré, že máme pravidlo, o ktorom dopredu vieme, že ho nebudeme ani ochotní, ani schopní plniť,“ dodáva. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti je v tejto podobe tak prakticky nevykonateľný. Ficova vláda však ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií aj inak. Smer je najväčšou prekážkou nášho ekonomického rastu.
Podľa štúdie, ktorú nedávno zverejnila Európska komisia, zlepšenie kvality právneho štátu podporuje ekonomický rast a trvalo zvyšuje HDP na obyvateľa. V horizonte 15 rokov môže ísť až o 30-percentný nárast, teda rýchlejší rast ekonomiky asi o dva percentuálne body ročne. Od vlády, ktorá nerešpektuje ústavné zákony, nemôžeme čakať prosperitu. A to, že je to vraj sociálna demokracia, s tým tentoraz nemá veľa spoločné.