Ktoré obce dýchajú najhorší vzduch? Nová štúdia ukázala, kde znečistenie najviac skracuje život (+mapa)

Miesto, kde bývate, môže rozhodovať aj o tom, ako dlho budete žiť. Nová slovenská štúdia ukázala, že znečistené ovzdušie pripravuje obyvateľov krajiny v priemere o jeden rok života. V najviac zasiahnutých obciach je rozdiel oproti lokalitám s najčistejším vzduchom ešte výraznejší – dosahuje viac ako dva roky. Kde je situácia najhoršia, čo za tým stojí a aké ochorenia znečistenie spôsobuje?  

Video

Vojany – koniec spaľovania uhlia

Dym z komínov, výfukové plyny aj priemysel si na Slovensku vyberajú oveľa väčšiu daň, než sa na prvý pohľad zdá. Nie je to len problém veľkých miest. Nová slovenská štúdia ukazuje, že najväčšie zdravotné riziká spojené so znečisteným ovzduším sa týkajú aj menších obcí. Dôvodov, prečo sú na tom niektoré regióny horšie, je viacero. Zistenia ukazujú, že za to môže spôsob vykurovania domácností, priemysel, doprava, ale aj slovenský terén.

Výskumníci z viacerých inštitúcií vrátane Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) prvýkrát detailne zmapovali vplyv znečisteného ovzdušia v jednotlivých obciach a ukázali, kde na Slovensku kvôli nemu ľudia prichádzajú o najviac rokov života. Vedci analyzovali kvalitu ovzdušia v takmer 3 000 slovenských obciach počas 17 rokov (od roku 2008 do roku 2024).

Ide o prvú analýzu svojho druhu na Slovensku a jednu z mála na svete, ktorá hodnotí vplyv znečistenia ovzdušia na dĺžku života. Vedci analyzovali 935-tisíc úmrtí a prepojili ich s údajmi o žijúcej populácii a znečistení ovzdušia jemnými prachovými časticami PM2,5. Podľa výsledkov štúdie nie sú znečistené iba veľké mestá, pri ktorých sa to očakáva pre smog z dopravy a priemyslu – problém majú aj malé obce. V tých najviac znečistených bola očakávaná dĺžka života kratšia až o takmer 2,5 roka v porovnaní s lokalitami s najčistejším ovzduším.

Epidemiologička a spoluautorka štúdie Alexandra Bažinová z LF UK pre Pravdu priblížila, že znečistenie je vysoké v oblastiach, kde obyvateľstvo vo veľkej miere vykuruje tuhými palivami. „Ide najmä o vidiecke oblasti a menšie obce, kde sa na vykurovanie stále využíva drevo alebo uhlie v starších kotloch a často aj v neefektívnych spaľovacích zariadeniach,“ uviedla Bažinová.

Nielen emisie, ale aj terén

Zo SHMÚ k tomu dopĺňajú, že situácia je výrazne horšia počas vykurovacej sezóny v zime. Okrem emisií z vykurovania, priemyslu či dopravy je problémom aj to, ako sa emisie stíhajú rozptyľovať. „Slovensko má členitý reliéf s množstvom dolín a kotlín, kde sa počas zimy často vytvárajú teplotné inverzie a slabé prúdenie vzduchu. V takýchto podmienkach sa znečisťujúce látky hromadia pri zemi a ich koncentrácie môžu výrazne narásť,“ uviedla Veronika Mináriková zo SHMÚ.

Niektoré regióny tak nemajú problém iba preto, že produkujú viac emisií, ale aj preto, že sa tam znečistený vzduch drží. „Konkrétne vo Veľkej Ide (okres Košice), kde je kvalita ovzdušia významne ovplyvňovaná veľkým priemyselným zdrojom, sa zvýšené koncentrácie niektorých znečisťujúcich látok môžu vyskytovať počas celého roka. Medzi významné zdroje znečistenia patria železiarne s pridruženými prevádzkami,“ podotkla Mináriková.

Stav ovzdušia je však výsledkom viacerých škodlivín vo vzduchu z rôznych zdrojov, ktoré sa často prelínajú. Podľa Bažinovej je najväčším znečisťovateľom v mestách doprava, preto môžeme vidieť zhoršené zdravie a vyšší výskyt rovnakých ochorení aj v oblastiach, ktoré nie sú priemyselné.

Kým pri jemných prachových časticiach a uhľovodíkových výparoch, ako je benzo(a)pyrén, je výrazným problémom najmä vykurovanie domácností tuhými palivami, za vysokými koncentráciami oxidov dusíka je práve doprava. „Okrem výfukových emisií sa na koncentráciách tuhých častíc podieľa aj oder pneumatík, bŕzd, povrchu vozoviek a vírenie usadeného materiálu na ceste,“ uviedla Mináriková s tým, že pri starších autách môže byť toto znečistenie ešte vyššie ako samotné výfukové emisie.

Prípad Jelšava

Medzi najviac zasiahnuté oblasti patrí juh stredného a východného Slovenska a menšie oblasti na Orave a Liptove. Najväčšiu stratu očakávanej dĺžky života vedci zaznamenali v okrese Rimavská Sobota v obci Rimavská Seč, kde znečistené ovzdušie skracuje život až o 2,28 roka. Nasledujú Lubeník v okrese Revúca, Šalov v okrese Levice, Plešivec v okrese Rožňava či Kráľ v okrese Rimavská Sobota. V týchto obciach je rozdiel oproti najmenej zasiahnutým oblastiam Slovenska približne dva roky.

Na opačnom konci rebríčka sú najmä horské a podhorské obce. Najlepšie výsledky dosiahla Jarabá v okrese Brezno, kde kvalita ovzdušia podľa odhadov skracuje dĺžku života približne o 0,3 roka, nasledovaná Donovalmi a Ždiarom. Terén je tam otvorenejší a vietor silnejší, čo pomáha lepšie odvádzať znečisťujúce látky. Územia tiež môžu mať menej zdrojov znečistenia, ako je priemyselná výroba, či nižšiu dopravnú záťaž.

Pozrite si mapu detailnejšie

Vedecký výskum potvrdil aj to, že okres Revúca patrí k najviac zasiahnutým z pohľadu kvality ovzdušia. Obyvatelia aj environmentálne organizácie dlhodobo upozorňujú na problém Jelšavy v tomto regióne, ktorý je spolu so susedným Lubeníkom na čele oblastí s najväčšou stratou očakávanej dĺžky života.

Problém Revúckeho regiónu však nespočíva iba v emisiách z magnezitového závodu, celkovo však ide o kombináciu priemyselných emisií, masívneho vykurovania tuhými palivami a obklopenie horami, ktorý škodlivé prachové častice udržiava pri zemi.

Problém, ktorý nevidíme

Výskum sledoval znečistenie ovzdušia prachovými časticami a spomenutým uhľovodíkom. Prachové častice menšie ako 2,5 mikrometra prenikajú hlboko do dýchacích ciest až do pľúcnych mechúrikov, vysvetľuje epidemiologička Bažinová. „Po vdýchnutí môžu poškodzovať pľúcne tkanivo, zhoršovať funkciu dýchacích ciest a ovplyvňovať aj celý kardiovaskulárny systém,“ hovorí odborníčka.

Škodlivá nie je iba samotná veľkosť prachovej častice, ale aj to, čo sa na ňu nalepí. Ide o zmes pevných a kvapalných častíc, ktoré môžu obsahovať rôzne toxické látky. „Časť z nich sa môže dostať aj do krvného obehu. Organizmus ich nedokáže jednoducho odstrániť, preto môžu vyvolávať dlhodobý zápal a poškodenie tkanív,“ vysvetlila.

Okrem zápalu v organizme spôsobujú aj oxidačný stres. „Preto ich účinky nevidíme iba pri ochoreniach pľúc, ale aj pri infarktoch, cievnych mozgových príhodách či zlyhávaní srdca,“ dodala Bažinová.

Benzo(a)pyrén, ktorý ľudia na rozdiel od prachových častíc cítia pre jeho dráždivý zápach, vzniká pri nesprávnom spaľovaní dreva alebo uhlia v domácnostiach. „Staré kotly často spaľujú palivo menej efektívne a produkujú výrazne viac škodlivín. Ak sa navyše spaľuje vlhké drevo alebo nevhodný materiál, množstvo emisií môže byť ešte vyššie. Ide o látku s preukázaným karcinogénnym účinkom, najmä vo vzťahu k rakovine pľúc,“ zdôraznila Bažinová s tým, že obe látky často pochádzajú z rovnakých zdrojov – aj zo spaľovania tuhých palív – a preto sa ich účinky môžu navzájom dopĺňať.

Uhľovodík, ktorý v zime bežne cítime aj vidíme unikať z komínov, sa viaže na DNA, pokračuje vo vysvetľovaní nebezpečných účinkov emisií Bažinová. „Môže spôsobovať genetické poškodenia, ktoré zvyšujú riziko vzniku nádorových ochorení, najmä rakoviny pľúc. Je jedným z dôvodov, prečo sa znečistenie ovzdušia považuje za významný preventabilný rizikový faktor rakoviny,“ zdôraznila.

Najviac ohrozené sú deti

Okrem toho môže znečistené ovzdušie ovplyvňovať aj vývoj detí, zvyšovať riziko predčasných pôrodov a zhoršovať ich zdravie počas celého života, už od narodenia. „Najcitlivejšie reagujú aj starší ľudia, tehotné ženy a osoby s chronickými ochoreniami – najmä s astmou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, ochoreniami srdca a ciev alebo oslabenou imunitou,“ vymenovala Bažinová.

Epidemiologička hovorí, že človek síce sám nemá veľmi ako ovplyvniť kvalitu vonkajšieho ovzdušia, no nemusí ju vedome zhoršovať svojím konaním. „Patrí sem napríklad správne vykurovanie – používanie suchého kvalitného dreva, nevykurovanie odpadom, pravidelná údržba kotlov a postupný prechod na čistejšie zdroje energie,“ vysvetlila.

„Najdôležitejšie však je, aby sme problém nevnímali iba ako individuálnu zodpovednosť ľudí, ale ako otázku verejného zdravia, ktorá si vyžaduje systémové riešenia,“ dodala Bažinová. Aj podľa Minárikovej zo SHMÚ si treba uvedomiť, že ide aj o významný ekonomický problém. „Nie každá domácnosť má možnosť okamžite vymeniť starý vykurovací zdroj,“ zdôraznila.

Okrem odporúčaní epidemiologičky je podľa nej zásadné, aby ľudia aspoň nespaľovali odpad. Do svedomia si tak musí vstúpiť každá domácnosť, aby prispela k zdravšiemu ovzdušiu. „Tieto opatrenia nielen znižujú emisie znečisťujúcich látok, ale majú aj ekonomický prínos, pretože zefektívňujú proces spaľovania a znižujú spotrebu paliva,“ doplnila expertka SHMÚ.

Zároveň by sa mali ľudia v zasiahnutých oblastiach chrániť tým, že obmedzia fyzickú aktivitu počas dní, keď je znečistenie ovzdušia najsilnejšie, čo sa dá sledovať aj prostredníctvom SHMÚ. Zabránia tým intenzívnemu vdychovaniu škodlivín.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
znečistenie ovzdušia
epidemiologička
SHMÚ
Univerzita Komenského

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.