Štát mení pravidlá dane z nehnuteľností. Vysvetľujeme, koho sa novela môže dotknúť

Štát chce zmeniť pravidlá pri zdaňovaní nehnuteľností. Vyplýva to z návrhu zákona o miestnych daniach, ktorý pripravilo ministerstvo financií. Samotný návrh síce automaticky neznamená vyššie dane, obciam však dáva väčšie právomoci rozhodovať o tom, koľko budú vlastníci niektorých stavieb platiť. Vysvetľujeme, čo vlastne rezort navrhuje zmeniť a koho sa zmena môže dotknúť.  

Ministerstvo financií pripravilo novelu zákona o miestnych daniach, ktorá mení spôsob určovania príplatku za podlažie. Ide o jednu zo zložiek dane z nehnuteľností, ktorá sa uplatňuje pri viacpodlažných budovách. Dokument je aktuálne v štádiu pripomienkového konania.

V súčasnosti zákon stanovuje maximálny príplatok 0,33 eura za meter štvorcový zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie. Po novom by tento pevný limit vo väčšine prípadov zanikol a o výške príplatku by rozhodovali samotné obce vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach.

To však neznamená, že sa daň automaticky zvýši. Novela iba vytvára nové pravidlá, podľa ktorých môžu samosprávy príplatok upraviť. Ak obec svoje nariadenie nezmení, daňovníci nepocítia žiadnu zmenu.

Čo sa má zmeniť?

Ministerstvo argumentuje, že dnešný systém zvýhodňuje majiteľov vysokých budov. Daň zo stavieb sa totiž počíta zo zastavanej plochy najväčšieho nadzemného podlažia a za každé ďalšie podlažie sa pripočíta pevne obmedzený príplatok. Čím má budova viac podlaží, tým nižšia je podľa ministerstva efektívna daň v prepočte na meter štvorcový.

Výsledkom je, že niektoré výškové administratívne či priemyselné budovy môžu byť podľa rezortu financií zdaňované relatívne výhodnejšie než iné typy stavieb. Novela preto ponecháva samotný princíp výpočtu dane, ale mení pravidlá pre príplatok za podlažie. Obce budú môcť rozhodnúť, či príplatok ponechajú na súčasnej úrovni, zvýšia ho alebo ho v niektorých prípadoch dokonca znížia. Sadzbu zároveň budú môcť rozlišovať podľa druhu stavby alebo podľa jednotlivých katastrálnych území či častí obce.

To znamená, že rovnaký príplatok nebude musieť platiť pre všetky budovy. Iný môže byť napríklad pre administratívne budovy, priemyselné haly či rekreačné objekty. Obec bude môcť zohľadniť aj to, v ktorej časti svojho územia sa stavba nachádza.

Ministerstvo návrh odôvodňuje najmä požiadavkami samospráv, ktoré počas výjazdových rokovaní vlády žiadali väčšiu autonómiu pri nastavovaní miestnych daní.

Kto môže zaplatiť viac?

Najväčší dosah môže mať zmena na vlastníkov viacpodlažných stavieb. Patria medzi nich podnikatelia, firmy, vlastníci administratívnych budov, skladov, priemyselných objektov, ale aj vlastníci niektorých rekreačných stavieb.

Naopak, návrh sa netýka dane z pozemkov ani dane z bytov a nebytových priestorov. Pri stavbách na bývanie zostáva podľa ministerstva zachovaný súčasný maximálny príplatok 0,33 eura za meter štvorcový, takže rodinných domov sa navrhovaná zmena dotknúť nemá.

Ministerstvo zároveň upozorňuje, že nie všetky obce dnes využívajú ani súčasný maximálny príplatok. V mnohých je nižší alebo sa prakticky neuplatňuje. Aj preto nemožno povedať, že novela automaticky prinesie vyššie dane.

Kým kľúčové slovo budú mať po novom samosprávy, ministerstvo nevie odhadnúť, aký bude celkový finančný dosah novely. Tvrdí, že nie je možné predvídať rozhodnutia jednotlivých obcí ani presne vyčísliť, koľkých budov sa zmena dotkne. K dispozícii totiž nie sú ani údaje o podlažnosti stavieb na celoštátnej úrovni.

Ročne ide o stámilióny

Rezort financií tvrdí, že cieľom novely nie je plošné zvýšenie dane z nehnuteľností, ale posilnenie právomocí samospráv. Tie podľa ministerstva dlhodobo žiadajú väčšiu voľnosť pri nastavovaní miestnych daní. Z dát ministerstva vyplýva, že ročne sa na daniach z nehnuteľností na Slovensku vyberie vyše 600 miliónov eur.

Foto:
Ministerstvo financií
Vývoj príjmov samosprávy z dane z nehnuteľností

Najväčší podiel z toho tvorí daň zo stavieb – okolo 400 miliónov eur ročne. Viac ako 100 miliónov eur obce vyberajú na dani z pozemkov, 55 až 57 miliónov eur ročne Slováci zaplatia na dani z bytov a nebytových priestorov.

Zaujímavosťou je, že podobný návrh ministerstvo financií predkladalo už pred troma rokmi, keď rezort viedol Michal Horváth z úradníckej vlády Ľudovíta Ódora (vtedy nezávislý, dnes PS). Vtedy ministerstvo financií tiež argumentovalo, že zmenou chce zvýšiť efektivitu zdaňovania stavieb. „Efektívnejším a spravodlivejším spôsobom zdanenia je zdanenie čistej podlahovej plochy celej stavby jednotnou sadzbou dane,“ argumentoval rezort financií.

Úpravou chcel rezort zároveň zlepšiť predpoklady na zavedenie hodnotového zdaňovania nehnuteľností, pretože podlahová plocha stavby je jedným zo základných atribútov na určenie hodnoty stavby. Novela sa však po parlamentných voľbách nedostala do ďalšieho štádia a rezort sa k tomuto nápadu vracia až teraz.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
ministerstvo financií
novela zákona
miestne dane
samosprávy
daň z nehnuteľnosti

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.