Kúpalisko Vadaš prináša milióny, mladých napriek tomu ubúda. Primátor Štúrova vysvetľuje prečo

„Stále mám dostatok energie a skúseností, aby som viedol Štúrovo ďalej,“ hovorí Eugen Szabó, ktorý sa uchádza o post primátora už po štvrtý raz. V kampani čelí hlasom volajúcim po zmene, svoju doterajšiu prácu však obhajuje konkrétnymi projektmi a tvrdí, že mesto má pripravené ďalšie investície. V rozhovore hovorí o Vadaši, úbytku obyvateľov, nájomnom bývaní, parkovaní, miere zadlženosti mesta aj o tom, prečo chce byť zároveň poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja.  

Kandidujete už po štvrtý raz. Ako vidíte svoje šance necelý mesiac pred voľbami?

Svoje šance vidím realisticky a naplno na nich pracujem – nič nenechávam na náhodu. Vždy som vyhľadával výzvy a riadil zložité procesy, napríklad ako technický či výrobný riaditeľ v papierňach. Mesto vnímam rovnako: ako dynamický systém plný premenných.

Vďaka svojim skúsenostiam z troch volebných období a dostatku energie som pripravený naďalej pracovať v prospech nášho mesta.

Vaši protikandidáti hovoria o potrebe zmeny. Možno aj časť voličov jednoducho chce vidieť novú tvár. Ako hodnotíte kampaň, ktorá prebieha?

Túto kampaň vnímam ako výrazne odlišnú od tých predošlých. V spoločnosti cítim veľkú nervozitu, spochybňovanie argumentov a silnú túžbu po zmene bez ohľadu na výsledky. Je to celospoločenský trend, ktorý mi potvrdzujú aj kolegovia primátori z iných miest.

Presadiť vecnú diskusiu a doručiť fakty medzi ľudí je dnes oveľa náročnejšie a vyžaduje si to nepomerne viac komunikácie aj úsilia.

Keď sa pozriete späť na svoje tri volebné obdobia, čo považujete za svoj najväčší úspech?

Svoje pocity z tohto obdobia mám zmiešané. Po pandémii som očakával stabilizáciu, no namiesto nej prišli ďalšie výzvy – energetická kríza, rozvodnený Dunaj, nečakané komplikácie na kúpalisku Vadaš či tohtoročný požiar budovy kina a galérie.

Tieto krízy nám značne skomplikovali situáciu a vzali priestor, ktorý som chcel venovať pôvodným plánom.

Na druhej strane sme v týchto skúškach obstáli a dosiahli aj ďalšie významné úspechy. Za kľúčové považujem obnovu Klubu dôchodcov, rekonštrukciu školských športovísk a budovanie cyklotrás v meste aj s prepojením na susednú obec.

Rovnako ma teší výstavba novej infraštruktúry a vozovky na Bruntálskej ulici pre predaj pozemkov na rodinné domy, ako aj spustenie systému riadeného parkovania.

A čo naopak považujete za najväčší nedostatok svojho pôsobenia? Je niečo, pri čom si hovoríte, že to už mohlo byť hotové?

Určite sú veci, ktoré by som chcel mať hotové skôr. Táto pomalosť zožiera aj mňa samého. Realita legislatívy a byrokracie je však neúprosná.

Získať len obyčajné vyjadrenie cestárov dnes trvá aj trištvrte roka. Máme nový stavebný zákon, príprava stavebného povolenia sa často natiahne na viac než dva roky.

Urýchlenie za každú cenu by znamenalo riziko porušenia predpisov či procesných chýb, čo by v konečnom dôsledku ohrozilo celé financovanie projektu. Mojou prioritou je doručiť projekty, ktoré sú právne aj procesne bezchybné a odolajú akýmkoľvek kontrolám.

Kritici však môžu namietať, že občana nezaujíma, či je na vine stavebný zákon alebo úrad. Chce jednoducho výsledok. Viete pomenovať projekt, pri ktorom podľa vás mesto mohlo byť rýchlejšie?

Často vytýkaný nedostatok je zlý stav ciest. Podarilo sa nám zrekonštruovať cestu na Športovej ulici. Ďalšie dve komunikácie – Námestie pri štadióne a Záhradnícka ulica – však zostali iba pri plánoch. Vzhľadom na akútnosť problému sme mali byť rýchlejší.

Štúrovo je pre mnohých najmä kúpalisko Vadaš či Most Márie Valérie. Aká je vaša vízia ďalšieho rozvoja mesta?

Štúrovo má dve tváre a my miestni to pociťujeme na vlastnej koži. Jedna je živá a pulzujúca počas letnej sezóny vďaka turistickému ruchu a podujatiam. Druhá je pokojná, s príjemným vidieckym nádychom mimo sezóny.

Z pohľadu obyvateľa to považujem za skvelú kombináciu z pohľadu možností príjmov. Samozrejme, predĺženie letnej turistickej sezóny by bolo žiaduce.

Vadaš je mestská spoločnosť a je jedným z najväčších ekonomických aktív Štúrova. Akú časť mestských príjmov z neho máte?

Vadaš je 100-percentná mestská spoločnosť, ktorá musí obstáť v tvrdej konkurencii. Hoci rozhodovanie cez mestské zastupiteľstvo znižuje pružnosť, systém funguje výborne.

Kúpalisko sa z pôvodne nenáročného rezortu pretvorilo na jedno z najmodernejších na Slovensku s rekordnými tržbami cez osem miliónov eur v roku 2024.

Pre mestský rozpočet z toho plynú dva hlavné priame príjmy. Prvým je daň za ubytovanie, ktorá zo 130-tisíc eur v roku 2015 vzrástla na viac ako 400-tisíc eur v roku 2024. V roku 2025 to bolo približne 330-tisíc eur.

Druhým je nájomné za mestské pozemky a budovy, ktoré táto spoločnosť ďalej využije či prenájme. Celkovo tak Vadaš prináša do mestskej kasy priamy príjem na úrovni 900-tisíc až jedného milióna eur ročne.

Využívate peniaze z turizmu iba na ďalšiu renováciu kúpaliska, alebo ich môžete investovať aj do iných potrieb mesta?

Všetky financie z turizmu nesmerujú naspäť do kúpaliska – to si na svoju prevádzku zarobí samo. Tieto prostriedky využívame najmä na dofinancovanie služieb pre obyvateľov mesta.

Vykrývame z nich napríklad chýbajúce zdroje v materských školách, nakladanie s odpadom či údržbu verejných priestranstiev.

Časť z nich vraciame do turizmu prostredníctvom kultúry a komunity – financujeme z nich letné kultúrne podujatia či fungovanie oblastnej organizácie cestovného ruchu. Tieto rozvojové projekty a podujatia tak slúžia nielen návštevníkom, ale aj samotným obyvateľom Štúrova.

Potrebuje kúpalisko ďalšie investície?

Je to skvelá otázka. Máme množstvo návštevníkov, ktorí k nám chodia aj dvadsať rokov. Ich prvá otázka vždy znie: „Čo je u vás nové?“ To je pre nás obrovský záväzok.

Každý rok im musíme ukázať, že časť peňazí, ktoré u nás nechali, išla späť do obnovy a rozvoja.

Preto neustále investujeme do obnovy, rozširovania a nových služieb. Kúpalisko to zvláda vďaka jasnej zásade – zisk, ktorý naša mestská spoločnosť vyprodukuje, sa nikdy nerozdeľuje vo forme dividend, ale v plnej výške sa investuje naspäť do jeho rozvoja.

Zisk zostáva v spoločnosti a slúži výhradne na krytie investícií. V kombinácii s úverovými zdrojmi tak dokážeme financovať aj veľké projekty – napríklad nový skákací bazén, bazén Oáza či moderný systém recirkulácie a regulácie kvality vody.

Takýmto spôsobom kúpalisko neustále modernizujeme a v rovnakom duchu máme pripravené aj rozvojové plány do budúcna.

Odkiaľ k vám vlastne návštevníci najčastejšie prichádzajú?

Návštevnosť závisí od typu rekreácie. Pri viacdňových pobytoch tvoria až 80 percent hostí rodiny zo Slovenska. V predsezónnom a posezónnom období nás vyhľadávajú aj seniori a turisti z Česka, Poľska či Maďarska.

Pri jednodňových návštevníkoch zohráva kľúčovú úlohu počasie a výborná dostupnosť. Okrem ľudí z južného Slovenska k nám vďaka Mostu Márie Valérie prichádza aj silná klientela z Maďarska – najmä z blízkej Budapešti, ktorá predstavuje obrovský kúpny potenciál.

Na druhej strane však Štúrovo stráca obyvateľov. Štatistiky ukazujú, že mladí odchádzajú. Ako tento trend vnímate?

Tento trend neustále sledujeme a musím potvrdiť, že pokles obyvateľov je realitou – ročne prichádzame o 1,2 až 1,5 percenta občanov, čo predstavuje vyše stovky ľudí.

Hlavným dôvodom je odchod mladých za lepšími pracovnými príležitosťami do väčších centier, ako sú Bratislava, Trnava či Nitra.

Veľkou ranou bol pre nás rok 2010, keď ukončili výrobu miestne papierne. Hoci sa časť kapacity podarilo nahradiť novými firmami, pôvodný počet pracovných miest zďaleka nedosahujú.

Špecifickým faktorom je aj blízkosť Maďarska. Vďaka absencii jazykovej bariéry a štedrej štátnej podpore pre mladé rodiny na maďarskej strane sa mnohí Štúrovčania rozhodnú postaviť dom hneď za hranicami, napríklad v Ostrihome.

Nie je však trochu paradoxné, že mesto môže byť úspešné v turizme a zároveň strácať vlastných obyvateľov?

Je to výzva. Turizmus sám o sebe nestačí. Potrebujeme, aby bolo Štúrovo atraktívne aj pre človeka, ktorý tu chce žiť 12 mesiacov v roku, nielen pre človeka, ktorý sem príde na týždeň.

Preto musíme riešiť bývanie, pracovné príležitosti, infraštruktúru aj služby.

V čom teda Štúrovo mladým ľuďom ponúka dostatok a v čom naopak zaostáva?

V mnohých oblastiach sme na tom dobre. Sme silné regionálne centrum, máme kvalitné školstvo a dobrú infraštruktúru.

Dlh však máme v stave mestských komunikácií a najmä v dostupnosti nájomného bývania. Keď sa pred desaťročiami rozpredali mestské byty, mnohé sa časom zmenili na investičné nehnuteľnosti na prenájom pre turistov. Nezostali tak k dispozícii pre mladé rodiny.

Jediným systémovým riešením sú preto nové mestské nájomné byty.

Trhové nájmy v Štúrove sa pohybujú okolo 500 až 700 eur. Dokáže mesto ponúknuť mladým rodinám bývanie za 250 až 300 eur?

Presne tak. Bežné trhové ceny sú pre začínajúce rodiny príliš vysoké, preto musíme ponúkať dostupnú alternatívu.

V našich existujúcich mestských nájomných bytoch sa nájomné pohybuje presne na úrovni 200 až 250 eur plus energie. Považujem to za férovú a v našom regióne zaplatiteľnú sumu.

Sme si však vedomí, že existujú aj sociálne odkázané skupiny, pre ktoré môže byť aj táto čiastka hraničná.

Koľko nájomných bytov má mesto dnes a aký je po nich dopyt?

Celkovo má mesto momentálne 38 nájomných bytov. Dopyt však výrazne prevyšuje ponuku – napríklad na jeden uvoľnený byt evidujeme približne desať žiadostí. Dokážeme tak uspokojiť len asi desať percent reálneho záujmu.

Myslíme aj na ľudí v ťažkej sociálnej situácii. Už v roku 2022 sme na Dunajskej ulici odovzdali bytový dom s nižším štandardom so 14 bytovými jednotkami, kde sa nájomné pohybuje od 100 do 150 eur.

Pripravujete ďalšie byty?

Pripravili sme nový projekt. Vyčlenili sme pozemok, vypracovali projektovú dokumentáciu a získali všetky povolenia na výstavbu 54 nových bytových jednotiek.

Plánujeme využiť výhodný úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania spojený s dotáciou Ministerstva dopravy SR.

Hovorili sme o mladých a ich odchode. Ako však zabezpečujete služby pre čoraz väčší počet seniorov?

Pri porovnaní výsledkov sčítania obyvateľov z rokov 2011 a 2021 vidíme, že počet seniorov v Štúrove sa takmer zdvojnásobil. Tento vývoj kopíruje celoslovenský trend.

Seniorov v našom meste si veľmi vážim – sú mimoriadne aktívni, chodia na kultúrne podujatia, športujú a aktívne sa zaujímajú o dianie v samospráve.

Našou povinnosťou je vytvoriť im dôstojné podmienky pre život a zabezpečiť potrebné služby. Medzi naše úspechy patrí kompletná rekonštrukcia Klubu dôchodcov, kde dnes organizujú rôzne komunitné a rozvojové aktivity.

Naším najväčším zámerom v tejto oblasti je zriadenie nového Zariadenia pre seniorov s kapacitou 30 miest, ktoré poskytne komplexnú starostlivosť vrátane ubytovania.

Projektovú dokumentáciu aj stavebné povolenie už máme kompletne pripravené. Keďže zdroje z prvej výzvy Programu Slovensko sa rýchlo vyčerpali, opätovné získanie externého financovania na realizáciu tohto zariadenia bude jednou z mojich hlavných priorit v nadchádzajúcom období.

Predvlani ste v Štúrove zaviedli spoplatnené parkovanie. Prišla kritika, podľa ktorej ste našli len ďalší príjem od občanov pre mesto.

Na prvý pohľad sa človek pozerá najmä na čísla – kým v minulosti sme z parkovného mali okolo 30-tisíc eur ročne, dnes je to viac ako 150-tisíc eur.

Gro tohto príjmu však tvoria turisti navštevujúci kúpalisko, pre ktorých je vyčlenené záchytné parkovisko za tri eurá na deň. Mimo letnej sezóny je však toto parkovisko pre obyvateľov ako aj návštevníkov mesta bezplatné.

Spoplatnené miesta pri úradoch a obchodoch priniesli najmä potrebnú reguláciu. Predtým tam mnohí nechali odstavené auto celý deň a blokovali priestor. Dnes má každý istotu, že pri úrade nájde voľné miesto, hoci za krátkodobý poplatok.

Chystáte aj ďalšie etapy parkovacej politiky na sídliskách?

Určite áno, no postupujeme rozvážne. Nedali sme sa viesť len dojmami, ale dali sme si vypracovať odbornú štúdiu od skúseného partnera. Vďaka tomu sme sa vyhli drahým chybám.

Pôvodne sme uvažovali napríklad o výstavbe garážových domov pri sídliskách. Štúdia nám však jasne ukázala, že obrovské investičné náklady a dlhá návratnosť by nás donútili nastaviť pre našich obyvateľov neakceptovateľne vysoké poplatky. Od tohto zámeru sme preto upustili.

Môj názor je jasný: skôr, než zavedieme reguláciu na sídliskách, musíme ľuďom ponúknuť alternatívu. Preto najprv vybudujeme nové, dostatočné parkovacie kapacity a až potom pristúpime k samotnej regulácii.

Spomínali ste Oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR). Čo z nej má bežný Štúrovčan?

OOCR spája mesto a súkromných podnikateľov v turizme. Mesto aj podnikatelia do nej platia členské príspevky a štát k týmto vybraným prostriedkom pridáva rovnakú sumu v podobe dotácie.

Tieto spojené zdroje sa potom investujú späť do mesta – financujeme z nich propagáciu regiónu, letné kultúrne podujatia, mestské festivaly, zaobstaranie nového pódia či cykloinfraštruktúru.

Výsledkom sú kultúrne a voľnočasové možnosti, ktoré neslúžia len turistom, ale výrazne skvalitňujú život všetkým Štúrovčanom.

Ako presne funguje OOCR Štúrovo-Parkan a čo sa zmenilo oproti tomu, keby si mesto tieto aktivity financovalo samo?

Schválenie zákona o podpore cestovného ruchu považujem za vynikajúci krok – štát tým nastavil systém, v ktorom nerozdáva financie jednotlivcom, ale podporuje zmysluplné spájanie.

Princíp je jednoduchý: mesto, okolité obce a miestni podnikatelia v turizme vytvoria spoločnú organizáciu, v ktorej koordinujú rozvoj celého regiónu.

Každý člen platí členský príspevok a na základe takto zozbieraných zdrojov sa uchádzame o dotácie z Ministerstva cestovného ruchu a športu SR.

V našej OOCR Parkan sme okrem Štúrova a kúpaliska Vadaš spojili sily aj s ďalšími štyrmi obcami a významnými regionálnymi aktérmi – napríklad silnými vinárstvami v Chľabe či ďalšími atraktívnymi cieľmi v okolí.

Vďaka tomu už neprezentujeme len samostatné mesto, ale celý región Podunajska ako ucelenú a lákavú destináciu.

Hoci je systém občas zbytočne byrokraticky náročný, jeho prínos pre lokálnu ekonomiku a tvorbu kvalitných turistických produktov je jednoznačný.

Ako by ste nalákali ako marketér návštevníkov do tejto oblasti?

(Smeje sa). Je to oblasť termálnych kúpeľov a vína. Rád by som viac zviditeľnil lokálne produkty. Mojím snom je poskytnúť našim návštevníkom zážitky v podobe vlastnoručnej výroby nejakých produktov alebo zberu plodín s následnou prípravou chutných špecialít.

Poďme k peniazom. Mnoho primátorov sa sťažuje na nedostatok financií a zlé nastavenie zo strany štátu. Z čoho dokáže Štúrovo financovať svoj rozvoj?

Je to veľmi vážna otázka a realita je neskutočne náročná. Reálna hodnota podielových daní kvôli inflácii a rastúcim nákladom klesá.

Z vlastných zdrojov dokážeme na kapitálové výdavky vyčleniť v priemere len 300-tisíc eur ročne. Z toho zvládne mesto financovať menšie lokálne projekty, ako bola napríklad rekonštrukcia Klubu dôchodcov. Pri veľkých investíciách sa však bez externých zdrojov nezaobídeme.

A ako veľmi je teda Štúrovo zadlžené?

V rebríčku zadlženosti pripravenom Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v roku 2025 sme dosiahli historicky najlepšie miesto v podobe 30. priečky spomedzi 141 miest Slovenska. Celkový dlh mesta je momentálne vo výške 13,09 percent. Táto hodnota vyjadruje pomer celkového dlhu a výšky bežných príjmov. Mesto je v dobrej finančnej kondícii. Považujem za dôležité, aby sme v čo najväčšej miere využili eurofondové a štátne dotácie. Kľúčom k úspechu pri získaní dotácií je mať projekty neustále pripravené aj s právoplatnými stavebnými povoleniami.

Mnohé výzvy dnes vyžadujú mať dokonca už aj ukončené verejné obstarávanie.

To síce pre mesto predstavuje riziko vstupných nákladov na projektovanie, no pri vyhlásení výzvy to rozhoduje o tom, či grant získate.

Ak neuspejeme v prvej výzve, projekt upravíme a podávame ho znova. Popri tom kombinujeme rozvojové zámery s rozvážnym využívaním úverových zdrojov na projekty, ktoré prinášajú dlhodobú návratnosť.

Ak by ste mali pomenovať jednu vec, ktorú by ste v prípade ďalšieho volebného obdobia chceli zmeniť vo fungovaní mestského úradu, čo by to bolo?

Chcel by som ešte viac zefektívniť prípravu projektov a komunikáciu smerom k verejnosti.

Verejnosť často vidí až finálny výsledok – napríklad novú kompostáreň – no málokto si uvedomuje, že tomu predchádzalo päť rokov práce.

Od vysporiadania štátnych pozemkov cez riešenie petícií až po budovanie infraštruktúry. Práve táto systémová príprava a vytrvalosť sú kľúčom k tomu, aby mesto napredovalo a nezastavilo sa.

Rozhodli ste sa kandidovať aj za poslanca Nitrianskeho samosprávneho kraja. Čo vás k tomu vedie, keď už máte plné ruky práce s vedením mesta?

Určite to nie je preto, že by som nemal čo robiť, alebo že by som túžil po cestovaní do Nitry.

Štát čoraz viac rozhodovacích právomocí aj financií presúva z Bratislavy priamo do regiónov – no pod „regiónom“ rozumie úroveň kraja. Pre Nitru môže byť Štúrovo stále dosť ďaleko a náš okresný či regionálny hlas tam nemusí automaticky rezonovať.

Ak chceme pre Štúrovo a okolité obce vybojovať potrebné financie na cesty, školstvo či sociálne služby, musíme sedieť priamo pri stole, kde sa o týchto zdrojoch rozhoduje.

Kandidatúru do župného zastupiteľstva preto vnímam ako prirodzené rozšírenie služby pre našich občanov – chcem presadiť, aby Štúrovo nezostávalo na okraji záujmu kraja.

Nebude však kombinácia funkcie primátora a krajského poslanca znamenať, že budete mať ešte menej času na samotné Štúrovo?

Rozhodne to prinesie so sebou nové komplikácie, riešenie však vidím v správnom nastavení štýlu práce a v delegovaní a prerozdelení niektorých právomocí.

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.