Láka Američanov socializmus? Prečo sa v USA začalo dariť progresívnym politikom

Kritici ich považujú za krajnú ľavicu, radikálov, extrémistov alebo – ako šéf Bieleho domu Donald Trump – za komunistov. V Demokratickej strane v USA rastie obľuba ľavicového a progresívneho krídla. Ich predstavitelia čoraz častejšie víťazia v primárkach alebo získavajú miesta starostov, pričom porážajú aj dlhoročných skúsených politikov. Čo je dôvodom ich stúpajúcej podpory? Možno to vyhodnotiť tak, že sa americkí demokrati či dokonca celá spoločnosť posúva k socializmu?  

“Dívajú sa na toto hnutie a nazývajú nás extrémistami a radikálmi, ale myslím si, že ľudia vidia, o čo ide,” povedala podporovateľom demokratická socialistka Angie Nixonová, keď pred týždňom vyhrala stranícke primárky na Floride a stala sa kandidátkou v novembrových voľbách do Senátu.

“Ak je extrémistické veriť, že mama by nemala mať tri práce, aby si udržala strechu nad hlavou, nazvite ma extrémistkou,” dodala 42-ročná Afroameričanka.

Úspechy progresívcov

Výsledky primárok boli prekvapením, pretože sa zdalo, že všetky tromfy drží v rukách Nixonovej protikandidát Alex Vindman.

Podplukovník vo výslužbe vyznamenaný Purpurovým srdcom sa stal známym, keď v roku 2019 ako riaditeľ pre európske záležitosti Národnej bezpečnostnej rady (NSC) pred Kongresom vypovedal proti Trumpovi.

Na kampaň navyše vyzbieral až 16,3 milióna dolárov, zatiaľ čo Nixonová iba “skromných” 975-tisíc. Napriek tomu ju podporilo o 200-tisíc voličov viac.

“Jej víťazstvo šokovalo demokratický establišment,” uviedla pre britský denník Guardian Hayley Margolisová z organizácie Jewish Voice for Peace South Florida.

“Boli to ťažko vydreté hlasy, ktoré získala vďaka úprimným rozhovorom s robotníckou triedou v celom štáte Florida,” objasnila.

Aj denník Wall Street Journal si jej výhru vysvetľuje nespokojnosťou ľudí s vysokými životnými nákladmi. Jej program hovorí o dostupnejšom bývaní, zdravotnom poistení, univerzálnych škôlkach či vyšších daniach pre miliardárov.

A hoci jej demokratickí lídri oficiálne zablahoželali, v skutočnosti sú vraj sklamaní, lebo Vindman im pripadal ako lepší kandidát do súboja s republikánskou súperkou, senátorkou Ashley Moodyovou.

Obávajú sa – a politickí analytici im dávajú za pravdu – že proti nej nemá Nixonová šancu, najmä ak má problém so získaním peňazí na kampaň.

Situáciu využili aj konzervatívni komentátori, ktorí obyvateľov Floridy začali strašiť, že Nixonová je komunistka a socializmus sa už plazivo šíri do ich susedstva.

V rovnakom čase zabodovala v Kalifornii 39-ročná progresívna demokratka Aisha Wahabová. Po urputnom straníckom súboji ju zvolili do Kongresu namiesto Erica Swalwella, ktorý odstúpil po obvineniach zo sexuálneho obťažovania.

Ani Wahabovej, prvej moslimke v kalifornskom zákonodarnom zbore, sa nepodarilo zohnať toľko financií ako jej protikandidátke Melisse Hernandezovej, ale zvládla to.

Podobných príkladov, keď v USA uspeli progresívni a socialistickí demokrati, by sa v posledných rokoch našlo veľa. Najvýraznejším symbolom je moslim indického pôvodu Zohran Mamdani.

Foto:
Yuki Iwamura
SITA/AP
Zohran Mamdani po víťazstve vo voľbách starostu New Yorku v utorok 4. novembra a apríla 2025.

Vlani najprv v straníckych primárkach porazil bývalého guvernéra New Yorku Andrewa Cuoma a následne ho zvolili za starostu mesta. Jeho kampaň nestála iba na ideológii, ale predovšetkým na témach, ktoré trápili bežných ľudí – dostupné bývanie, ceny, doprava či škôlky.

Jeho obľuba pomohla i ďalším. Keď v júnových primárkach podporil troch ľavicových kandidátov do Snemovne reprezentantov, všetci zvíťazili. Veľkú pozornosť vzbudil i nečakaný úspech Melat Kirosovej.

Len 29-ročná rodáčka z Etiópie a členka organizácie Demokratickí socialisti Ameriky (DSA) porazila v júli v straníckych primárkach Dianu DeGetteovú, ktorá v Kongrese pôsobí už takmer tridsať rokov.

Revolta mladých voličov

Prečo je ľavicové krídlo demokratov také populárne? Podľa Bernieho Sandersa, nezávislého senátora a aktivistu, ktorý sa označuje za demokratického socialistu, je odpoveď jednoduchá. Progresívni politici vraj hovoria o skutočných problémoch pracujúcich rodín a ponúkajú reálne riešenia.

“Američania vedia, že súčasný ekonomický systém je zmanipulovaný. Veľmi bohatí bohatnú, zatiaľ čo pracujúce rodiny sa trápia,” napísal Sanders v komentári pre denník Guardian.

Pripomenul, že až 60 percent Američanov žije “od výplaty do výplaty” a nerovnosť v bohatstve je najväčšia v histórii.

“Horné jedno percento teraz vlastní viac ako spodných 93 percent ľudí, a jeden muž, Elon Musk, má viac ako spodných 50 percent amerických domácností,” porovnal s tým, že pracujúce rodiny v USA túžia po zmene.

Odborníci sú však opatrnejší. Nick Beauchamp, docent politológie na Northeastern University v Bostone, za vývojom vidí aj odpor mladých.

“Je to určite generačné a určite proti politikom. Tieto dve veci sa navzájom dopĺňajú, pretože protivládne postoje boli medzi mladými ľuďmi vždy silnejšie,” citoval ho portál Northeastern Global News.

Skutočnosť mu dáva za pravdu, lebo demokrati, ktorí s ľavicovými súpermi prehrali, boli v politike často dlhé roky, kým ich súperi prinášali závan mladosti a zmeny. To, že progresívnych demokratov podporujú predovšetkým mladí voliči, potvrdzujú i prieskumy.

Podľa zistení agentúry Pew Research Center z januára tohto roku má pozitívny názor na “demokratických socialistov” 32 percent voličov demokratov, pričom najväčšiu podporu vyjadrili respondenti do 29 rokov. Medzi opýtanými vo veku nad 50 rokov ich obľuba výrazne klesá.

Nemožno hovoriť o trende

Ako Beauchamp zdôraznil, pribúdajúce výhry progresívnych demokratov ešte nezaručujú, že ich voliči zdieľajú rovnakú ideológiu a prijali ich víziu.

Prieskum agentúry Ipsos pre Reuters z júla napríklad odhalil, že iba 49 percent Američanov rozumie tomu, čo “demokratický socializmus” vlastne znamená.

Expert je presvedčený, že víťazní kandidáti jednoducho ťažili zo širokej frustrácie v spoločnosti a nespokojnosti s demokratickými “matadormi”.

Podľa Beauchampa je preto predčasné hovoriť o tom, či progresívni demokrati budú pokračovať vo víťaznom ťažení.

Sandersovo vyjadrenie, že krajina môže byť na “pokraji politickej revolúcie”, pokladajú odborníci skôr za jeho zbožné želanie.

Hoci pripúšťajú – ako Lucas Holtz z amerického think-tanku Third Way – že vnútri Demokratickej strany bojujú “dva konkurečné projekty”, ktoré formujú budúcnosť strany, ako vysvetlil pre server Northeastern Global News.

Experti tiež varujú pred zovšeobecňovaním úspechu DSA. Ich kandidátka Francesca Hongová, 37-ročná politička kórejského pôvodu, napríklad v auguste tesne a prekvapivo prehrala demokratické primárky na guvernérku Wisconsinu s umiernenejším Davidom Crowleym.

Podľa politických analytikov to dokazuje, že pri úspechu demokratických socialistov zatiaľ nemožno hovoriť o celonárodnom trende a ich voliči možno ani nie sú za “socializmus”, iba sú nahnevaní na súčasné pomery a Trumpovu vládu.

Je isté, že DSA už nemožno považovať za bezvýznamnú okrajovú skupinu, ale či v rámci Demokratickej strany naozaj ide o významný posun doľava, sa ešte len ukáže. Veľa napovedia už novembrové voľby do Kongresu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
USA
Demokratická strana
Demokratickí socialisti Ameriky
demokratický socializmus
socializmus
americká politika

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.