Mala by sa Európa čím brániť proti Rusku? USA chcú stiahnuť lietadlá, lode aj ponorky

Európa na to nie je pripravená na to, že USA stiahnu zo starého kontinentu strategické vojenské spôsobilosti.  

O týchto plánoch podľa nemeckého magazínu Der Spiegel či portálu Politico európskych spojencov informoval minulý týždeň vysokopostavený poradca Pentagonu Alexander Velez-Green. Poľská televízia TVP s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že Američania by až o polovicu mohli okresať niektoré vojenské spôsobilosti umožňujúce ďalekonosné útoky, ako sú strategické bombardéry, stíhačky, drony, ponorky a bojové lode.

Zásadná zmena

„Ak sa to potvrdí, predstavovalo by to jednu z najvýznamnejších zmien v rozmiestnení síl NATO za posledné desaťročia, na ktorú Európa jednoducho nie je pripravená. Kapacity na ďalekonosné útoky sú základom konvenčného odstrašenia. Majú ohroziť veliteľské centrá, logistické uzly a raketové systémy, na ktoré by sa protivník spoliehal v každom konflikte. Nejde len o ich samotné zníženie o polovicu, ale, keď sa to stane, zásadne by to zmenilo dôveryhodnosť obranného rozostavenia NATO na východnom krídle,“ napísal Zaborowski na sociálnej sieti LinkedIn.

Čítajte viac Ukrajinská nobelistka o ruskej vojne pre Pravdu: Poviem vám príbeh, ako malému chlapcovi pred očami uhoreli rodičia

Analytik poukázal na to, že Európa v tejto chvíli nemá americké vojenské spôsobilosti čím nahradiť. „Alternatívy sú stále roky vzdialené. ELSA (projekt, v rámci ktorého chce Európa vytvoriť kapacity pre ďalekonosné útoky), do ktorého sú zapojené Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, je stále vo vývoji a neexistuje pevný časový harmonogram dodávok pred rokom 2030. Taurus produkuje 40 – 60 rakiet ročne. Storm Shadow 50 – 100. Rusko každý mesiac vyprodukuje násobky týchto počtov. Irónia je krutá: Európa konečne akceptovala potrebu opätovného vyzbrojenia – politicky, finančne, rétoricky. Najkritickejšia medzera v spôsobilostiach sa však otvára rýchlejšie, ako sa dá zaplniť,“ zdôraznil Zaborowski.

Čítajte viac Estónsky minister zahraničia exkluzívne pre Pravdu: Putina môže invázia na Ukrajinu stáť aj život

ELSA je program, na ktorom sa zúčastnené krajiny dohodli už v roku 2024. Cieľom je vytvorenie leteckého strediska velenia a riadenia, respektíve systému včasného varovania, ktorý dnes zabezpečujú pre NATO americké lietadlá AWACS. Európa sa chce tiež zamerať na to, aby dokázala rozšíriť svoje kapacity na odpaľovanie rakiet s dlhým doletom zo vzduchu, mala vlastnú platformu pre salvové raketomety a využívala kamikadze drony s doletom viac ako 500 kilometrov.

Vo všetkých týchto vojenských kapacitách starý kontinent zaostáva, pritom celoplošná ruská invázia na Ukrajinu ukázala, aké sú dôležité. Problémom by pre Európu bolo aj nahradiť strategické bombardéry a, samozrejme, lietadlové lode.

Štátny tajomník poľského ministerstva pre ekonomický rozvoj a technológie Michał Baranowski pre TVP povedal, že schopnosť vykonávať ďalekonosné útoky predstavuje pre Európu kľúčovú funkciu v stratégii odstrašenia protivníkov. Dodal však, že o škrtoch sa ešte definitívne nerozhodlo. O pláne by sa malo ďalej diskutovať na konferencii o vytváraní síl, ktorá sa bude konať v júni. Na nej vojenskí plánovači jednotlivých krajín definujú spôsobilosti, ktoré môžu aliancii ponúknuť, a za akých podmienok. Američania vraj očakávajú, že Európania už prídu s konkrétnymi návrhmi, ako nahradiť vojenské kapacity, ktoré USA obmedzia. Na druhej strane Washington partnerov uistil, že nebude meniť systém jadrového odstrašenia.

Ako pripomenulo Politico, Trump začiatkom mája znepokojil spojencov oznámením, že stiahne z Nemecka päťtisíc vojakov. Neskôr sa ukázalo, že medzi nimi je aj štyritisíc príslušníkov amerických ozbrojených síl z Poľska. Prezident USA následne zmenil názor a oznámil, že Varšave pošle ďalších päťtisíc vojakov. Výsledok? „Nakoniec by sme teda mali mať o niekoľko amerických vojakov viac ako doteraz,“ vyhlásil na minulotýždňovej konferencii GLOBSEC v Prahe poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski.

Poľský bezpečnostný analytik Tomasz Szymański z Centra pre východné štúdie pre TVP poznamenal, že v roku 2025 USA zabezpečovali približne 44 percent celkovej vojenskej kapacity NATO, ale očakáva sa, že tento pomer sa postupne zmení na 30 percent pre USA a 70 percent pre Európu a Kanadu.

Čítajte viac Zelenskyj povolil prehliadku v Moskve. Vedeli sme, že Rusi na nás pošlú železo, hovorí ukrajinská analytička

Test súdržnosti?

<A> Debata o znížení počtu amerických vojakov a stiahnutí techniky zo starého kontinentu však pokračuje na pozadí obáv, či by bol Trump vôbec ochotný brániť spojencov v Severoatlantickej aliancii. Ale ani medzi európskymi krajinami aliancie nepanuje úplná jednota.

„Priamy útok na krajinu NATO alebo veľký bezpečnostný incident by bol testom súdržnosti transatlantickej aliancie. Myslím si, že aj verejná mienka v Európe a politici by boli rozdelení. Sú tu krajiny, ktoré si hrozbu uvedomujú a rýchlo by reagovali, keby sa niečo stalo, no iné by otáľali. Každý prípad by bol iný, ale vidíme, že máme aj populistických a najmä proruských politikov. Tí sa snažia vo vzťahoch s Moskvou postupovať opatrne. A predpokladám, že by používali ruskú propagandu ako nástroj na ospravedlnenie svojich postojov,“ uviedol pre Pravdu taliansky expert na medzinárodné vzťahy Lorenzo Nannetti.

Čítajte viac Ako Rusko vo vojnovej hre porazilo NATO. A bolo to pomerne ľahké. Kde má aliancia slabinu?

Analytik sa zúčastňuje aj bojových hier, teda simulácií, ako by mohli vyzerať konflikty. „Za normálnych okolností by nebol problém, keby vo vojne s Ruskom niekoľko krajín NATO takpovediac zostalo bokom. Dá sa povedať, že keby sa zapojili USA, Poľsko, Pobaltie a severské krajiny, stačilo by to na to, aby čelili Moskve. No, ak by Európania nemali na svojej strane Spojené štáty, a vieme, prečo by sa to mohlo stať, potom by váhanie niektorých krajín mohlo znížiť vojenskú silu potrebnú na odvrátenie samotného útoku. A, samozrejme, dôležité je aj to, ako dôveryhodne vyzerá odstrašenie Ruska, čo je nevyhnutný predpoklad, aby sme vojne v prvom rade zabránili,“ vysvetlil Nannetti.

Podľa neho sa reakcie po prípadnom útoku nedajú jednoznačne predvídať a úlohu by zohrali aj emócie. „Platí však, že keby NATO váhalo alebo by bolo nejednotné, mohlo by to ovplyvniť ruské rozhodovanie. Moskvu by takýto scenár asi povzbudil, aby bola ešte odvážnejšia. Výsledkom by mohla byť ešte väčšia vojna, ktorej by sa možno dalo vyhnúť, keby aliancia zaujala jednoznačný postoj,“ povedal Nannetti.

„V NATO je dobre známe, že prítomnosť amerických vojakov v Európe sa upraví – na tom sa už pracuje a robí sa to v koordinácii s našimi spojencami. Nehovorím, že z toho budú nadšení, ale určite si to uvedomujú,“ uviedol minulý týždeň pre médiá americký minister zahraničia Marco Rubio novinárom vo švédskom meste Helsingborg na stretnutí s aliančnými kolegami.