Transparentná investícia alebo politické lákadlo? Prešovská nemocnica čelí stopke, kým v poplatkoch u lekárov vládne Eldorádo

Nemocnica v Prešove za miliardu eur vyvolala v parlamente búrku. Opozícia hovorí o netransparentnosti, koalícia odmieta folklór s odvolávaním.  

Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) odmietol interpretovať tieto komplikácie ako zlyhanie ministra obrany Roberta Kaliňáka a označil snahy opozície o jeho odvolanie za neodôvodnené. Podľa neho sú podobné problémy pri takýchto rozsiahlych projektoch bežné. Vyjadril presvedčenie, že vďaka osobnému angažovaniu predsedu vlády aj ministra obrany sa časové manko podarí dohnať a stavba bude pokračovať v rámci naplánovaných intencií.

Opozičný poslanec a člen zdravotníckeho výboru Peter Stachura (KDH) vyjadril voči postupu ministerstva kritiku. Hoci KDH podporuje samotný vznik nemocnice na východnom Slovensku, problém vidí v netransparentnosti a neustálom navyšovaní finančných prostriedkov. Poukázal na to, že očakávaná cena za nadzemné podlažia vzrástla z pôvodných 360 miliónov eur na vysúťažených 450 miliónov eur. Po zrušení zmluvy s maďarským konzorciom firiem sa mala suma zvýšiť o ďalších 90 miliónov eur. Podľa jeho slov sa priame zákazky bez štandardnej súťaže dávajú konkrétnym firmám, čo považuje v demokratickej krajine za nepredstaviteľné. Dodal, že s dovybavením o informačné systémy či prístrojovú techniku a po zarátaní utajenej podzemnej vojenskej časti sa celkové náklady môžu priblížiť k jednej miliarde eur. Stachura zároveň spochybnil potrebu urýchľovania stavby do roku 2027, v čom vidí politickú motiváciu predvolebného strihania pásky na úkor kvality.

Vladimír Baláž reagoval obhajobou postupu rezortu a vyjadril ministrovi Kaliňákovi plnú dôveru. Potvrdil, že podzemná trojposchodová časť podlieha utajeniu z dôvodov špecifík obranného staviteľstva a požiadaviek NATO. Zdôraznil, že celková predpokladaná cena zákazky na úrovni približne 540 miliónov eur zatiaľ nebola prekročená, najmä ak sa zohľadní každoročná inflácia. Zvyšok prác podľa neho prejde druhým verejným obstarávaním, kde očakáva zníženie ceny.

Otázniky nad stavebným dozorom a zmluvnou zodpovednosťou

Ďalším bodom sporu sa stalo fungovanie stavebného dozoru. Peter Stachura uviedol, že ministerstvo obrany zrušilo pôvodné verejné obstarávanie na stavebný dozor v predpokladanej hodnote 9 miliónov eur, ktoré vyhrala firma s tretinovou cenou 3,2 milióna eur. Dozor následne začali vykonávať ľudia naviazaní priamo na ministerstvo. Opozícia v tom vidí podozrenie z účelového postupu s cieľom zmeniť investora. Stachura tiež upozornil na riziko spojené s novým konzorciom firiem, ktoré pri priamom zadaní údajne odmieta prevziať právnu zodpovednosť za chyby spôsobené predchádzajúcim zhotoviteľom.

Vladimír Baláž vysvetlil, že zabezpečenie vlastného stavebného dozoru prostredníctvom zamestnancov a osôb v pracovnom pomere je legitímny postup, aký sa využíva napríklad aj pri výstavbe nemocnice v Martine. Apeloval na opozíciu, aby sa z odvolávania ministrov nerobil politický folklór, pretože sa tým stráca sila argumentov. Priznal však, že dostavba do augusta 2027, respektíve spustenie skúšobnej prevádzky v roku 2028, predstavuje mimoriadne napätý termín, pri ktorom musí byť prvoradá bezpečnosť pacientov. Navrhol tiež šetriť financie tým, že časť funkčného vybavenia a postelí zo starej prešovskej nemocnice sa po pasportizácii majetku presťahuje do nových priestorov.

V závere tejto témy sa obaja diskutujúci zhodli na potrebe lepšej koordinácie štátu pri nákupoch. Peter Stachura navrhol, aby štátne koncové nemocnice nakupovali informačné systémy a prístroje centrálne a jednotne, čo by prinieslo výraznú úsporu. Vladimír Baláž potvrdil, že dáta z cenotvorby v Prešove sa plánujú využiť aj pri projektoch v Banskej Bystrici a Martine. K otázke jednotného informačného systému sa vyjadril zdržanlivejšie, no potvrdil nutnosť zabezpečiť kompatibilitu a napojenie na národný systém ezdravie.

Odklad regulácie estetických zákrokov v salónoch krásy

Diskusia sa dotkla aj legislatívy z dielne ministerstva zdravotníctva, ktorá mala priniesť prísnejšiu reguláciu invazívnych estetických zákrokov. Pôvodný zámer počítal s tým, že takéto úkony sa budú môcť vykonávať výhradne v zdravotníckych zariadeniach pod dohľadom kvalifikovaných lekárov, a nie v bežných kozmetických salónoch. Návrh bol však nateraz stiahnutý z rokovania.

Vladimír Baláž ozrejmil, že išlo o novelu zákona o ochrane verejného zdravia, ktorá primárne riešila transpozíciu európskych smerníc. Problematika kozmetických salónov sa do nej pričlenila na podnet dermatovenerologickej spoločnosti. Priznal, že v téme sa stretávajú silné finančné a obchodné záujmy lekárov na jednej strane a kozmetičiek na strane druhej. Kritizoval skutočnosť, že s poslancami v Národnej rade nikto zmeny vopred nekonzultoval a o probléme sa dozvedel na poslednú chvíľu. Podporil riešenie, aby sa čistá novela o verejnom zdraví schválila a pravidlá pre estetickú medicínu sa doriešili samostatným zákonom na jeseň po širšej diskusii, napríklad o tom, kto môže obsluhovať lasery štvrtej generácie.

Peter Stachura označil situáciu za úsmevnú, keďže mediálnu pozornosť upútala len táto marginálna časť inak komplexného zákona, ktorý obsahuje pozitívne zmeny, ako povinné hlásenie nemocničných nákaz či hlukovú reguláciu pri rekonštrukciách. Zámer ministerstva chrániť občanov pred neodbornými zásahmi do pokožky či znamienok považuje za správny. Odklad legislatívy podľa neho inicioval poslanecký návrh na vyňatie tejto časti. Vyjadril presvedčenie, že cieľom každej novej úpravy musí byť garancia, že v kozmetických salónoch nedôjde k poškodeniu zdravia zákazníkov.

Chaos v poplatkoch u lekárov a hľadanie nového modelu

Posledným okruhom diskusie boli poplatky v ambulanciách. Opozícia kritizuje ministerstvo zdravotníctva, že ani ku koncu volebného obdobia neprinieslo systémové riešenie, čo spôsobuje chaos a nekontrolovaný výber peňazí od pacientov.

Peter Stachura zdôraznil, že je nefér, ak zmluvní lekári, ktorí majú dostávať adekvátne platby od zdravotných poisťovní, prenášajú finančnú záťaž na pacienta prostredníctvom nelegálnych poplatkov za klimatizáciu, vstup do budovy či televízor. KDH preto do parlamentu predložilo návrh na vytvorenie takzvaného pozitívneho zoznamu poplatkov. Vláda by ním jasne zadefinovala maximálne ceny za úkony nesúvisiace priamo so zdravotnou starostlivosťou, ako sú potvrdenia na vodičský či zbrojný preukaz, prípadne nadštandard na izbách. Všetky ostatné poplatky by boli zakázané. Ako riešenie pre urýchlenie vyšetrení navrhol zavedenie doplnkových ordinačných hodín. Stachura zároveň pomenoval problém nerovnomerného financovania, kde niektoré lukratívne ambulancie zarábajú dostatok a slabšie dotované ambulancie využívajú poplatky na samotné prežitie. Riešením by malo byť zapojenie poisťovní do regulácie týchto rozdielov.

Vladimír Baláž iniciatívu KDH na otvorenie diskusie ocenil, hoci poznamenal, že takúto legislatívu musí predložiť exekutíva po riadnom pripomienkovom konaní. Súčasný stav v ambulantnom sektore označil namiesto voľného trhu za „Eldorádo“. Informoval, že momentálne prebiehajú pilotné projekty novej klasifikácie výkonov, ktoré presne stanovia reálne finančné potreby ambulancií pre ich prežitie. Pri budúcom nastavení poplatkov považuje za kľúčové určiť ročný ochranný finančný limit pre pacienta a zaviesť mechanizmy na ochranu sociálne slabších skupín obyvateľstva. Rezort zdravotníctva podľa jeho slov prisľúbil predložiť komplexné riešenie tejto problematiky počas jesenných mesiacov.