Mali prepúšťať, budú naberať. Štát dá na platy o miliardu viac, peniaze si požičia

Štát roky sľuboval, že bude na svojich zamestnancoch šetriť, teraz im na platoch pridá miliardu eur. Napriek sľubom o škrtoch zároveň naberie ďalších asi dva a pol tisíc ľudí.  

Zamestnávatelia sú nespokojní a hovoria o predvolebnej kampani za verejné peniaze. Odborári však upozorňujú, že mnohí zamestnanci štátu majú tabuľkové platy, ktoré nedosahujú ani minimálnu mzdu.

Verejná správa má podľa návrhu rozpočtu budúci rok zamestnávať okolo 452-tisíc ľudí, o vyše 2 500 ľudí viac, než počítal tohtoročný rozpočet. Ešte v roku 2024 ich bolo viac ako 440-tisíc. Len za tri roky tak pribudne takmer 12-tisíc zamestnancov.

Najviac nových ľudí má pribudnúť v armáde, ktorá prijme 1 300 profesionálnych vojakov. Posilniť sa má aj polícia, hasiči a školy, kde pribúdajú žiaci. S koncom plánu obnovy naopak z ministerstiev odíde 1 505 ľudí, ktorí na ňom pracovali.

Rýchlejšie ako počet ľudí rastú výdavky na ich platy a odvody. Z 13,4 miliardy eur spred dvoch rokov stúpnu budúci rok na 15,6 miliardy. Tohtoročný rozpočet pritom počítal so sumou 14,5 miliardy, medziročne je to teda nárast o 1,07 miliardy eur. Priemerný hrubý plat vo verejnej správe sa za ten čas zvýši z 1 843 eur na 2 088 eur.

Tempo sa nezastaví ani po voľbách. Počet zamestnancov by síce mal zostať približne rovnaký, výdavky na ich platy a odvody však podľa odhadov ministerstva financií stúpnu v roku 2029 na 16,4 miliardy eur. Priemerný plat by vtedy dosiahol 2 199 eur.

Vláda pritom počas svojho mandátu avizovala výrazné zoštíhlenie štátneho aparátu. Premiér Robert Fico (Smer) dokonca ešte v roku 2024 hovoril o 30-percentnom znížení počtu zamestnancov v ústrednej štátnej správe bez toho, aby utrpel jej výkon. „Namiesto celkových úspor sa počíta s ďalším rastom zamestnanosti vo verejnej správe a teda aj so zvýšením osobných výdavkov. Smerovanie je teda opačné než deklarovaná ambícia šetriť na fungovaní štátu. Takto konsolidácia rozhodne vyzerať nemá,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová.

Ak štát žiada od firiem a ľudí, aby znášali vyššie zaťaženie, musí podľa nej ukázať, že vie sám hospodáriť efektívnejšie. „Rozumieme potrebe posilniť konkrétne profesie v školstve či bezpečnosti. To však vládu nezbavuje povinnosti odstrániť duplicity, zjednodušiť agendy a dosiahnuť merateľné úspory v administratíve,“ dodala.

Kampaň za štátne peniaze?

Vyššie platy a noví ľudia v službách štátu sú súčasťou rozpočtu, ktorý je predvolebný a zďaleka nie vyrovnaný. Štát na budúci rok počíta s príjmami 63,3 miliardy eur, no vydať chce 70,8 miliardy. Rozdiel 7,4 miliardy eur, teda 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), pokryje novým dlhom.

Vyrovnaný rozpočet pritom vláda mala predložiť. Ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), verejný dlh je v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, kde to ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti od kabinetu priamo vyžaduje. Vláda sa tomu vyhla výnimkou. Uznesením konštatovala, že výdavky na odstraňovanie následkov živelných pohrôm a na plnenie medzinárodných zmlúv, najmä na obranu, presiahli tri percentá HDP. Vyčíslila ich na 4,4 miliardy eur, teda 3,21 percenta HDP. V takom prípade sa sankcie neuplatnia. RRZ však takýto výklad spochybňuje, pretože podľa nej chýbajú čísla, ktoré by ho podložili.

Spor teraz rieši Ústavný súd. Kedy však rozhodne, zatiaľ nie je jasné. Ak by dal za pravdu kritikom, vláda by musela okrem vyrovnaného rozpočtu predložiť aj plán ozdravenia verejných financií a požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Poslanci by síce mohli vyrovnaný rozpočet pri hlasovaní prepísať na deficitný, samotné hlasovanie o dôvere by však mohlo ohroziť stabilitu kabinetu. Na nestabilnú politickú situáciu napokon podľa odborárov upozornil aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer), keď sociálnych partnerov žiadal, aby rozpočet prešiel parlamentom čo najskôr.

Zamestnávatelia v tejto súvislosti tiež upozorňujú, že štedrosť na dlh dlho nevydrží. „Rozpočet si dal za úlohu zachovať sociálny štandard. To sa však vláde podarí len na budúci rok, pretože Slovensko sa zadlží o sedem miliárd eur. Zhorší tak sociálny štandard občanom na niekoľko rokov,“ tvrdí prezident AZZZ Rastislav Machunka.

Rast počtu štátnych zamestnancov a ich platov považuje Machunka za jedno z predvolebných opatrení. Upozorňuje však na to, že peniaze na výplaty v štáte musia najprv zarobiť firmy, ktoré platia dane, a ich zamestnanci, ktorí odvádzajú odvody. Ak vláda pred voľbami pridáva na platoch a naberá ľudí, robí podľa neho kampaň za verejné peniaze, ktorú by strany mali financovať zo svojho. „Zásadným spôsobom nás to vyrušuje,“ dodáva.

Platy v štátnej správe sú podľa neho už dnes zhruba o 15 percent vyššie ako v súkromnej sfére. „Nejde o mzdy, ktoré sa týkajú kuchárok v školských zariadeniach. Ide napríklad o priemernú mzdu na ministerstve športu, ktoré malo byť dávno zrušené a nikdy nemalo vzniknúť, a je dnes zhruba vo výške 3 500 eur,“ dodáva Machunka.

Platy hlboko pod minimálkou

Odborári vidia problém inde. Podľa prezidentky Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Moniky Uhlerovej mnohí zamestnanci štátu a samospráv nezarábajú zo zákona ani toľko, koľko štát predpisuje ako minimum.

Platy vo verejnej správe sa neurčujú dohodou so zamestnancom, ale podľa tabuliek v zákone o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme. Každý zamestnanec patrí do niektorej platovej triedy podľa náročnosti práce a do platového stupňa podľa odpracovaných rokov. Najnižšia tarifa v prvej platovej triede je dnes 695 eur. Minimálna mzda je pritom tento rok 915 eur a od januára stúpne na 972 eur.

Vzniká tak paradox. Štát firmám prikazuje platiť aspoň minimálnu mzdu, no jeho vlastné tabuľky sú pod touto hranicou o vyše 200 eur. Zamestnávateľ preto musí rozdiel doplácať. „Na to, aby tento zamestnanec dosiahol aspoň na minimálnu mzdu, by potreboval asi 40-percentnú valorizáciu v rámci tejto platovej tarify a platovej triedy,“ vysvetľuje Uhlerová. Doplatky podľa nej zaťažujú najmä samosprávy.

Rozdiel sa zväčšuje aj preto, že tabuľky stoja. Kým minimálna mzda každý rok rastie, platy vo verejnej správe sa podľa odborárov naposledy valorizovali v roku 2023. Tento rok sa nezvýšili pre konsolidáciu, hoci kumulatívna inflácia od roku 2024 podľa Uhlerovej presiahla desať percent. „My sa teraz snažíme vyjednať valorizáciu platov týchto zamestnancov, ktorí sú pod minimálnou mzdou,“ hovorí šéfka KOZ.

Rozpočet na valorizáciu síce počíta s rezervou 482 miliónov eur, dohoda však zatiaľ nie je. „Táto valorizácia nie je premietnutá v návrhu štátneho rozpočtu. Tam pri valorizácii vidíte nulu. Avšak v hlavnej knihe je indikovaných niekoľko sto miliónov eur na valorizáciu platov,“ upozorňuje Uhlerová. Odborári preto chcú dohodu uzavrieť čo najskôr, aby sa ešte dostala do rozpočtu, o ktorom bude hlasovať parlament v priebehu najbližších týždňov.

Na kritiku zamestnávateľov reaguje Uhlerová jasne. „Nejde o tých zamestnancov, ktorí majú priemerný plat niekde na ministerstve okolo 3 500 eur. Tí idú úplne v inom režime odmeňovania,“ napokon dodala.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozpočet
štátni zamestnanci

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.