Moderátorka zhrnula nové pravidlá, Mažgút jej dal za pravdu. Potom prišlo číslo o Nemecku, ktoré nesedí ani zďaleka

Čo vlastne znamená zmena pravidiel rozpočtového provizória, ktorú v utorok schválil parlament?  

V diskusii TA3 sa to moderátorka pokúsila preložiť z rozpočtového jazyka do jednoduchšej podoby. Ak by Slovensko skončilo v provizóriu, štát by už nemusel s peniazmi hospodáriť tak, že každý mesiac môže použiť iba rovnakú jednu dvanástinu predchádzajúceho rozpočtu. Nové pravidlá mu dávajú väčšiu voľnosť v tom, kedy počas roka jednotlivé časti peňazí použije.

Koaličný poslanec Ján Mažgút (Smer) jej zhrnutie nespochybnil. „Veľmi ste to zosumarizovali, zjednodušili, povedali ste to v podstate za mňa,“ reagoval a dodal: „Áno, máte pravdu.“

Práve okolo tejto zmeny sa následne rozvinul hlavný spor s opozičnou poslankyňou Máriou Kolíkovou (SaS).

Poslanci novelu schválili 76 hlasmi. Podľa jej obhajcov má štátu pri rozpočtovom provizóriu umožniť pružnejšie financovať svoje úlohy. Kolíková ju naopak označuje za „zadné dvierka“ a tvrdí, že vláda si vytvára priestor pre prípad, že by sa dostala do problémov so schválením rozpočtu alebo po rozhodnutí Ústavného súdu.

Potom prišlo Nemecko

Mažgút pri obhajobe hospodárenia vlády použil aj porovnanie slovenského dlhu so zahraničím. Poznamenal, že Slovensko má dlh približne 60 až 62 percent HDP, zatiaľ čo „dlh v Nemecku“ je podľa neho na úrovni približne 130 percent HDP. Z toho vyvodzoval, že Slovensko je hlboko pod priemerom Európskej únie.

Práve číslo o Nemecku však nesedí. Najnovšie dostupné údaje Eurostatu za prvý štvrťrok 2026 hovoria pri štandardnom ukazovateli hrubého dlhu verejnej správy o 64,4 percenta HDP v Nemecku. Slovensko bolo na 62,5 percenta HDP.

Rozdiel medzi oboma krajinami je teda približne dva percentuálne body, nie takmer sedemdesiat. Priemer celej EÚ predstavoval 82,9 percenta HDP a eurozóny 88,9 percenta.

Mažgút teda správne poukazoval na to, že slovenský dlh je pod priemerom EÚ, no hodnota, ktorú uviedol pri Nemecku, je približne dvojnásobná oproti aktuálnym údajom Eurostatu.

„Helikoptérové peniaze“

Nemecko nebolo jediným nezvyčajným momentom diskusie. Keď Kolíková varovala, že uvoľnenie pravidiel dá vláde pri provizóriu priveľkú voľnosť, Mažgút jej interpretáciu prirovnal k predstave, že minister financií otvorí ministerstvo a začne peniaze „vidlami vyhadzovať na ulicu“.

Následne použil aj ekonomický pojem „helikoptérové peniaze“ – obraz ministra financií, ktorý by ich z helikoptéry rozhadzoval ľuďom. Podľa Mažgúta taký scenár neumožňujú ani pravidlá EÚ a eurozóny.

Kolíková však nenamietala, že by minister mohol peniaze doslova rozdávať ľuďom. Jej argument bol iný: po odstránení pevnej mesačnej dvanástiny sa podľa nej oslabí jedna z bŕzd, ktoré v provizóriu obmedzujú vládu v tempe míňania.

Mažgút tvrdil, že aj v takom prípade zostáva Slovensko viazané európskymi fiškálnymi pravidlami a flexibilita je potrebná, aby štát vedel plniť svoje úlohy.

Kolíková otvorila aj 13. dôchodky a vlaky zadarmo

Debata sa neskôr presunula od technických pravidiel k otázke, kde by štát vôbec mohol šetriť. Kolíková povedala, že by bolo potrebné lepšie zacieliť 13. dôchodky aj energopomoc. Otvorila tiež otázku dnešného nastavenia bezplatnej železničnej dopravy.

Zároveň však odmietla interpretáciu, že opozícia jednoducho navrhuje 13. dôchodky či vlaky zadarmo zrušiť. Podľa nej ide o otázku adresnosti: teda o to, aby pomoc smerovala predovšetkým k ľuďom, ktorí ju skutočne potrebujú.

Mažgút naopak zdôrazňoval, že vláda chce zachovať súčasný sociálny štandard vrátane 13. dôchodkov a pri rozpočte na rok 2027 nechce zavádzať nové dane ani zvyšovať existujúce.

O čo teda v spore ide

Zmena pravidiel rozpočtového provizória sama osebe neznamená, že Slovensko do provizória vstúpi. Spor je o to, čo by sa stalo, keby doň vstúpilo.

Doterajší systém bol založený na pevnejšom mesačnom limite odvodenom od predchádzajúceho rozpočtu. Novela umožňuje s peniazmi počas roka pracovať pružnejšie. Koalícia to vysvetľuje potrebou zabezpečiť chod štátu. Opozícia sa obáva, že sa tým oslabuje tlak na vládu, aby mala nový rozpočet riadne schválený.

Práve tento mechanizmus v televíznej diskusii najjednoduchšie vysvetlila moderátorka. A zatiaľ čo na jej zhrnutí sa koaličný poslanec sám zhodol, pri následnom porovnávaní slovenských verejných financií už jedno z jeho najvýraznejších čísel kontrolou oficiálnych dát neprešlo.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
ta3
Politika
diskusia
Ján Mažgút
Mária Kolíková
rozpočet
provizórium

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.