Martin Winkler: S Rážom sme silný tím pre Bratislavu. On ju bude budovať, ja budem dobre hospodáriť a presadzovať program

Hoci v minulosti vyhlasoval, že sa s nikým nespojí, prednedávnom prekvapil zásadným rozhodnutím. Dnes Martin Winkler podporuje v kampani kandidáta na primátora Bratislavy Jozefa Ráža. Tvrdí, že dohoda o postavení prvého viceprimátora naďalej platí. „Spravili sme legitímnu politickú dohodu, ktorú sme verejne deklarovali. V prípade zvolenia pána Ráža za primátora a môjho zvolenia do mestského zastupiteľstva sa stanem prvým viceprimátorom. Táto dohoda stále platí,“ zdôrazňuje kandidát na mestského poslanca.  

„Urobil som rozhodnutie rozumu a zahodil som vlastné ego a ambície. Bolo to po triezvom zhodnotení šancí na základe prieskumov, ktoré som mal k dispozícii v polovici septembra,“ vysvetľuje Martin Winkler. „Z tých prieskumov jasne vyplynulo, že pokiaľ tam budeme všetci traja, jednoznačne vyhrá Matúš Vallo. A tiež aj to, že v prípade, že to bude súboj dvoch, je veľká šanca poraziť súčasné vedenie Bratislavy. A Jozef Ráž mal v tých prieskumoch predsa len o trošku lepšie čísla. Rozhodol som sa preto dať nám s Jozefom šancu na víťazstvo a odstúpil som od kandidatúry v prospech Jozefa Ráža. Spolu sme tak vytvorili silný manažérsky tím pre Bratislavu,“ dopĺňa Winkler.

Za dobrý plán považuje predstavu, že Jozef Ráž bude budovať Bratislavu a on bude dobre hospodáriť a presadzovať ich spoločný program, o ktorom už dva roky hovorí.

Aj po vzdaní sa kandidatúry v prospech Jozefa Ráža pokračuje v kampani a sústreďuje sa na mobilizáciu voličov. „Chodím medzi Bratislavčanov a hovorím s nimi o problémoch mesta. Ale aj o tom, ako chceme s Jozefom Rážom manažovať a riadiť naše hlavné mesto,“ približuje aktuálnu situáciu Martin Winkler.

V posledných dňoch zarezonovalo vyjadrenie Jozefa Ráža, že prepustí z magistrátu 200 ľudí a zamestná 200 policajtov.

„Plán pána Ráža, samozrejme, platí. Podľa informácií od náčelníka mestskej polície dnes chýba asi 160 policajtov, čiže tie čísla sú relevantné. Mojím pôvodným zámerom bolo znížiť počet úradníkov na magistráte o 30 percent, čo je zhruba 300 ľudí,“ vysvetľuje Winkler. Pre Bratislavu pracuje celkovo zhruba 9-tisíc ľudí a jeho cieľom je znížiť tento počet na 8-tisíc.

Proces prepúšťania sa však nemá uskutočniť zo dňa na deň a nepočíta sa ani s prepúšťaním vodičov MHD, smetiarov či ľudí, ktorí čistia hlavné mesto. Na mysli má najmä nadbytočné administratívne pozície, ktorých počet podľa Winklera narástol najmä v posledných rokoch. Potenciálny viceprimátor sľubuje personálny audit, ktorý potrvá pol roka a na základe ktorého sa následne rozhodne, kto bude prepustený. Zrušiť chce aj zbytočné a nefunkčné mestské firmy, ktoré stoja Bratislavčanov milióny eur ročne. Šikovných a schopných ľudí, ktorí pracujú pre metropolu Slovenska, chce však naopak, podporiť a udržať si ich.

Neefektívne inštitúty

Winkler vidí výraznú úsporu finančných prostriedkov v zrušení Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) a Bratislavského centra služieb (BCS). „Metropolitný inštitút Bratislavy stojí mesto vyše 3 miliónov eur ročne a zamestnáva približne 70 ľudí,“ vysvetľuje.

MIB vznikol na podnet súčasného primátora Matúša Valla a jeho úlohou je organizovať architektonické súťaže a navrhovať, ako má vyzerať hlavné mesto po vizuálnej a funkčnej stránke. Aj vďaka inštitútu sa podarilo zrealizovať viacero projektov – obnovu fontány na Námestí slobody, skatepark pod Mostom SNP či návrh lávky na Partizánskej lúke.

Na otázku, kto by prevzal aktivity po MIB, Winkler odpovedá, že by si z inštitútu ponechal desať najschopnejších odborníkov a zodpovednosť za rozvoj a vizuálnu stránku mesta by opäť plne prevzal Útvar hlavného architekta v spolupráci s odborom územného plánovania.

Rovnaký osud by podľa Winklerových predstáv čakal aj Bratislavské centrum služieb (BCS). Organizačná zložka mala podľa neho pôvodne centralizovať právne, personálne či obstarávacie služby pre mestské firmy. Podľa Winklera ide o príklad neefektívneho hospodárenia mesta.

„Ako príklad poviem, že dnes sa možno tešíme z nejakých záhonov, ktoré síce stáli 100-tisíc eur, ale mohli stáť 20-tisíc. Keď budeme vedieť šetriť na počte ľudí, ktorých magistrát zamestnáva, a na kvalitne vysúťažených projektoch, tak nám zostane viac peňazí a nemusíme na každý projekt brať úver,“ vysvetľuje.

Hospodárnejší prístup plánuje zvoliť aj v prípade zadlžovania mesta. Odmieta zbytočné zadlžovanie a spoliehanie sa na úvery pri každom projekte. Za zmysluplný považuje napríklad úver na výmenu osvetlenia, vďaka ktorému mesto ušetrí na nákladoch za energiu.

Ako podnikateľ si uvedomuje, že samospráva nemá také príjmy ako súkromná firma, ale má k dispozícii prostriedky z daní, parkovania či poplatkov. Zároveň apeluje na transparentnosť pri verejnom obstarávaní.

Zvýšenie bezpečnosti v MHD

Jednou z Winklerových priorít zostáva riešenie narastajúcej agresivity v bratislavskej MHD a pribúdajúceho počtu ľudí bez domova.

„Je to neakceptovateľný stav. Musí sa jednoznačne zvýšiť prítomnosť mestských policajtov a počet náhodných kontrol v dopravných prostriedkoch. Na druhej strane musíme vytvoriť také podmienky, aby vodiči MHD mali možnosť takéto hliadky okamžite privolať,“ zdôrazňuje.

Situáciu s ľuďmi bez domova chce riešiť systémovým tlakom, keďže Bratislava ich podľa neho do mesta priťahuje ponukou služieb priamo v centre: „Rozprával som sa s mnohými ľuďmi bez domova a prakticky ani jeden nebol z Bratislavy. Bratislava jednoducho nemá kapacity, aby sa starala o ľudí bez domova z celého Slovenska. Som zásadne proti tomu, aby sa táto podpora diala v centre mesta alebo v mestských častiach, kde žijú obyvatelia. Tieto služby musia byť vytlačené na perifériu,“ hovorí.

Winkler načrtáva, že by tento problém riešil aj právnou cestou s pomocou polície: „Policajti im vedia udeľovať pokuty za priestupky. Keď budú mať tri priestupky, súd vie rozhodnúť, že im vie dať zákaz pobytu v Bratislave, pokiaľ tu nemajú trvalý pobyt. Je to veľmi citlivá téma. Treba sa ale, samozrejme, vedieť postarať o tých, ktorí majú reálnu vôľu a chuť sa opäť začleniť do spoločnosti.“

Prehodnotí parkovaciu politiku

Ešte v čase, keď kandidoval na post primátora Bratislavy, otvoril tému prehodnotenia parkovacej politiky PAAS. Trvá na tom, že parkovacie miesta v zónach nesmú miznúť tak, ako je to dnes, keď v jednotlivých lokalitách zaniká až 30 percent miest.

Zvýšenie počtu bonusových voľných hodín z dvoch na štyri denne a zvýšenie počtu návštevníckych hodín zo 100 na 300 ročne, špeciálna karta pre pracujúcich a príbuzných či umožnenie parkovania na základe nájomnej zmluvy. To je len časť opatrení, ktoré navrhuje zaviesť v prípade zvolenia za mestského poslanca.

Výzva voličom a pohľad do budúcnosti

Winkler odmieta akékoľvek spájanie sa so Smerom a vyzdvihuje spoluprácu s Jozefom Rážom, s ktorým ponúka manažérske riadenie mesta.

„Neťahajme do komunálu veľkú politiku. Komunál je o schopnostiach primátora riadiť a manažovať mesto. Chcel by som veľmi vyzvať Bratislavčanov, aby sa na to nevykašľali, aby nesedeli doma, ale išli si splniť svoju občiansku povinnosť. Nenechajme ostatných rozhodnúť, ako sa bude naše mesto rozvíjať ďalšie štyri roky. Na komunálne voľby chodí voliť len 35 percent ľudí, takže každý hlas má oveľa väčšiu váhu,“ uzatvára s tým, že v prípade neúspechu vo voľbách mieni pokračovať vo svojej práci podnikateľa. Na priamu otázku, ako to bude ďalej s politickou stranou Dunaj, odpovedá, že je predčasné sa k tomu vyjadrovať.

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.