Polmiliarda navyše pre zdravotníctvo, pacient to však nepocíti. Na platy lekárov pôjde trikrát viac než na lieky

Lekári dostávajú viac, nemocnice dlhujú viac a pacient stále čaká. Slovenské zdravotníctvo nalieva do platov čoraz väčšie peniaze, no rast miezd sa zatiaľ nepremieta do vyššieho výkonu ani lepších výsledkov. Kým nemocnice zápasia s miliardovým dlhom, slovenskí lekári už zarábajú viac než ich českí kolegovia. Systém, ktorý ich mal udržať doma, začína byť pre nemocnice čoraz väčšou záťažou.  

Slovenské zdravotníctvo dostane budúci rok zo štátneho rozpočtu o 540 miliónov eur viac. Na prvý pohľad ide o výraznú injekciu pre sektor, ktorý dlhodobo zápasí s nedostatkom peňazí. Keď sa však pozrieme bližšie na to, kam nové peniaze poputujú, obraz je menej priaznivý. Až dve tretiny z nich – 357 miliónov eur – zhltnú vyššie mzdy zdravotníkov. Náklady na lieky pritom stúpnu o menej ako 100 miliónov eur.

Celkové výdavky štátu na oblasť zdravotníctva v budúcom roku sú naplánované vo výške 11 miliárd eur, z nich na mzdy zamestnancov nemocníc pôjde takmer 2,5 miliardy, teda necelá pätina balíka. Za rýchlym rastom výdavkov na mzdy je takzvaný platový automat. Jeho princíp je jednoduchý – minimálne mzdy nemocničných zdravotníkov sa automaticky odvíjajú od priemernej mzdy. Atestovaný nemocničný lekár dostáva jej 2,5-násobok, za odpracované roky sa suma ďalej zvyšuje, až na 3,4-násobok.

Základné mzdy lekárov sa tento rok začínajú na 3 810 eurách (pri lekároch so špecializáciou), od januára opäť porastú a podľa automatu stúpne základný plat na 4 050 eur. Platový automat od začiatku kritizujú odborníci a ekonómovia. Argumentujú najmä tým, že väčšina príjmov nemocníc smeruje na výplaty zdravotníkov a rýchly rast platov významne prispieva k zadlžovaniu nemocníc.

Podľa čerstvej správy ministerstva zdravotníctva nemocnice dlhujú 1,5 miliardy eur, z toho viac ako polovicu Sociálnej poisťovni. Znamená to, že za svojich zamestnancov neodvádzajú odvody na dôchodkové a sociálne poistenie, lebo im na to nezostáva dosť peňazí.

Platy rástli, výkon nie

Vyššie platy sa zatiaľ nepremietajú do výsledkov, ktoré by pacient pocítil pri návšteve nemocnice. Systém sa nesústreďuje na to, koľko pacientov lekár ošetrí, koľko výkonov nemocnica urobí alebo akú kvalitu starostlivosti poskytne, upozorňuje analytik portálu Ozdravme.sk Šimon Jeseňák.

„Za masívne navýšenie miezd sme si kúpili to, že máme lekárov v nemocniciach, čo je, samozrejme, kľúčové. No ak lekárov platíme za to, že sú, a neplatíme ich za výkon, kvalitu alebo akýkoľvek merateľný ukazovateľ, tak dosiahneme to, že lekári v nemocniciach zamestnaní budú, no nedocielime, že budú aj pracovať adekvátne k ich mzdám,“ myslí si Jeseňák.

Asociácia na ochranu práv pacienta (AOPP) tiež upozorňuje, že vyššie výdavky na zdravotníctvo nemôžu byť cieľom samy osebe. „Dôležité je, či vedú k lepšej prevencii, skoršej diagnostike a liečbe, dostupnejším zdravotníkom a lepším zdravotným výsledkom,“ uvádza organizácia.

Vyššie financovanie by sa podľa asociácie malo prejaviť najmä kratšími čakacími lehotami, lepšou dostupnosťou ambulancií a liekov či stabilnejším zdravotníckym personálom. Najnovšie porovnateľné údaje OECD pritom ukazujú, že očakávaná dĺžka života na Slovensku dosahuje 78,2 roka, čo je o 2,9 roka menej ako priemer OECD. Ešte výraznejšie zaostávanie vidno pri liečiteľnej úmrtnosti. Na Slovensku pripadá 130 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, zatiaľ čo priemer OECD je 77.

Zlé hospodárenie

Rezort zdravotníctva v apríli predstavil výsledky auditu, počas ktorého sa štát bližšie pozrel na hospodárenie piatich veľkých štátnych nemocníc. Ukázalo sa totiž, že hoci je v zdravotníckych zariadeniach lekárov viac, ako stanovujú normy, operačné sály popoludní často zívajú prázdnotou a náklady nemocníc neustále rastú. Vyššie odmeny sa pritom nepremietli do vyššej efektivity: za päť rokov, štyri z ktorých funguje platový automat, počet hospitalizácií v nemocniciach stagnoval a síce lekárom masívne narástli nadčasy, no ich výkony klesli.

V memorande, ktoré vláda podpísala s Lekárskym odborovým združením koncom decembra 2024, bolo výslovne napísané, že štát nebude nadštandardne zvyšovať platy plošne, ale len tým lekárom, ktorí v štátnych nemocniciach pracujú na jeden plný úväzok. Ministerstvo zdravotníctva sa zároveň zaviazalo, že v nemocniciach spustí rozsiahly personálny audit, aby konečne získalo presné dáta o tom, ako lekári pracujú. Hoci bolo memorandum podpísané pred rokom a pol, o výsledkoch tohto auditu zatiaľ nepočuť. Nie je ani jasné, či ho rezort vôbec spustil.

Na zamestnanosť lekárov sa však pozrel Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý získal dáta zo Sociálnej poisťovne. Zistenia kontrolórov sú viac než zaujímavé. Ukázalo sa totiž, že popri hlavnom zamestnaní má takmer každý druhý lekár (ide o 12-tisíc zdravotníkov) na Slovensku ešte ďalší pracovný úväzok. Takmer tritisíc z nich dokonca dokázalo súčasne pracovať pre troch až ôsmich ďalších zamestnávateľov.

Podľa NKÚ môžu byť tieto zistenia indíciou pre ďalšiu kontrolnú činnosť, či už zo strany samotných štátnych audítorov, alebo iných orgánov. Kontrolóri zdôrazňujú, že na viacnásobné úväzky lekárov sa dá pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Na jednej strane môžu napomáhať výmene skúseností a vedomostí medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti či medzi zdravotníckymi a vzdelávacími inštitúciami. „Na druhej strane sa však otvárajú otázky možných negatív. Príkladom môže byť otázka, či lekári s viacnásobnými úväzkami odvádzajú výkon adekvátny poberanému platu,“ upozorňujú.

Viac lekárov, menej sestier

Vyššie mzdy navyše nie sú jediným dôvodom, prečo osobné náklady nemocníc rastú. Zvyšuje sa aj počet zamestnancov, pričom často tento vývoj neodráža reálne potreby pacienta, skonštatoval v ďalšej analýze Útvar hodnoty za peniaze. V rokoch 2015 až 2022 stúpol počet pracovníkov nemocníc o 18 percent na viac ako 27-tisíc. Najvýraznejšie rástol počet administratívnych pracovníkov, a to až o 39 percent. Počet lekárov sa zvýšil o 22 percent.

Paradoxom je, že počet sestier v rovnakom období klesol o tri percentá. Práve sestier pritom slovenské nemocnice dlhodobo nemajú dostatok. Útvar hodnoty za peniaze upozorňoval, že nemocnice by dokázali ušetriť desiatky miliónov eur, ak by lepšie pracovali s počtom zamestnancov. Keby nenaberali ľudí, na ktorých nemali v rozpočte peniaze, len v roku 2022 by mohli ušetriť približne 91 miliónov eur.

Ďalšie náklady vznikajú aj pre benefity dohodnuté v kolektívnych zmluvách. Patrí medzi ne napríklad dovolenka nad rámec zákona či kratší pracovný čas. Znie to ako benefit pre zamestnanca, pre nemocnicu to však znamená, že musí jeho prácu počas voľna niekto zastúpiť. V roku 2022 tak dodatočné dni dovolenky prinútili štátne nemocnice vytvoriť približne 600 nových pracovných úväzkov. Stálo to približne 20 miliónov eur.

Útvar hodnoty za peniaze preto neodporúča systém jednoducho ďalej financovať a každoročne zvyšovať mzdy. Platový automat by sa podľa analytikov mal prehodnotiť. Menej by sa mal zohľadňovať počet odpracovaných rokov a väčšiu úlohu by mala mať produktivita lekára, jeho odborný rast, vzdelávanie, vedecká činnosť alebo manažérska práca.

Ako sa majú lekári u susedov?

Dlhé roky sa zvyšovanie platov obhajovalo predovšetkým obavou z odchodu lekárov do Česka. Ak by slovenské nemocnice platili menej, lekári by jednoducho odišli za lepším zárobkom k susedom. Tento argument už dnes neplatí. Podľa dát z publikácie Slovakia: Health System Review 2025 zarobil slovenský lekár v roku 2025 priemerne 5 371 eur mesačne. Jeho český kolega zarobil 4 983 eur, teda takmer o 10 percent menej.

Rozdiel pritom vznikol pomerne rýchlo. Ešte do roku 2017 boli priemerné mzdy nemocničných lekárov na Slovensku a v Česku približne rovnaké. V roku 2022 bol rozdiel 516 eur mesačne a po ďalšom zvýšení slovenských platov sa pomer obrátil v prospech Slovenska. Nie všetci zdravotníci však profitovali rovnako. Výrazný rozdiel zostáva napríklad pri sestrách. Ich mzdy sú podľa odhadov stále približne o 300 až 400 eur mesačne nižšie ako v českých nemocniciach.

Kým u nás a v Česku sa hovorí o zvyšovaní platov v zdravotníctve, v Poľsku ich, naopak, chcú zastropovať. Koncom septembra šéf vlády vo Varšave Donald Tusk oznámil návrh zmien, ktoré majú obmedziť neodôvodnene vysoké príjmy lekárov z verejných prostriedkov Národného fondu zdravia (NFZ).

Lekári pracujúci najviac na dvoch úväzkoch by podľa návrhu mali zo zdrojov NFZ získať najviac približne 900-tisíc zlotých ročne (cca 207-tisíc eur). Vláda tak chce zabrániť zneužívaniu systému. „Hovoríme o lekároch, ktorí pracujú na dvoch úväzkoch a ide o mzdu, ktorá je nielen dôstojná, ale aj naďalej bude patriť medzi najvyššie v Európe, aby o tom nikto nemal pochybnosti,“ povedal premiér.

Ako príklad extrémnych prípadov Tusk uviedol ortopéda z Grójca, ktorý podľa neho za rok zarobil 3,2 milióna zlotých (732-tisíc eur). Spomenul aj nemocnicu, v ktorej mali výdavky na mzdy predstavovať 115 percent všetkých prostriedkov získaných z NFZ. Ďalší lekár z Braniewa vykazoval na základe údajov NFZ 72 hodín práce denne.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
zdravotníctvo
platový automat
Sociálna poisťovňa
ministerstvo zdravotníctva
Lekárske odborové združenie
platy lekárov

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.