Masky spadli, nastúpili emócie. Atentát na premiéra rozpútal v online svete vojnu

Nenávisť a radikalizácia zaplavili sociálne siete bezprostredne po streľbe na Roberta Fica. Za toxickými prejavmi stáli nielen voliči z oboch brehov, ale aj politici, ktorí si osvojili konfrontačný tón a začali kresliť pomyselné terče na chrbty domnelých spoluvinníkov Juraja Cintulu.

V júni uplynulo 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie. Kniha zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.

Upokojme sa, prosím

„Nech nie je odpoveďou nenávisť, nech sa tu nejdeme pozabíjať len preto, že máme odlišný názor,“ apeloval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok večer po atentáte na verejnosť aj politické strany.

Stál v priestoroch banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice, kde sa krátko predtým skončila prvá, päťhodinová operácia postreleného Roberta Fica. Nebol suverénny a ani cynický, ako sme uňho boli zvyknutí. Nerobil grimasy, neprevracal očami. Bol absolútne pokojný. A bolo vidieť, že je unavený.

Spolu s ním tam bol podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák. Dlhodobo jeden z najbližších Ficových ľudí v politike. A to aj napriek problémom, ktoré medzi sebou mali.

Poznali sa od prvej polovice 90. rokov. Jedného dňa roku 1993 sa Ficovi pokazilo auto. Musel ísť autobusom. Kým čakal na svoj spoj do práce na zastávke na bratislavských Dlhých dieloch, kde býval, všimol si ho vtedajší študent práva a začínajúci podnikateľ Robert Kaliňák, ktorý išiel okolo na Škode Favorit. Kaliňák vtedy pracoval na svojej ročníkovej práci, v ktorej konfrontoval Fica s jeho pohľadom na trest smrti. Zastavil a Ficovi ponúkol, že ho zoberie do práce. Vzniklo z toho dlhoročné priateľstvo a politické spojenectvo.

Keď Kaliňák hovoril o zdravotnom stave Roberta Fica, v jeho tvári bolo vidieť nielen únavu, ale aj obrovské zdesenie a smútok. Neskôr sme sa dozvedeli, že na vlastné oči videl celý priebeh operácie. To, ako lekári bojujú o život jemu tak blízkeho človeka. Videl to v priamom prenose.

„Zažili sme naozaj veľmi tragický deň, ktorý pre nás znamená boj o život predsedu vlády. Naozaj sa ťažko hľadajú slová v tejto chvíli, pretože s touto situáciou Slovensko nikdy nebolo konfrontované. Ja môžem len vyzvať, aby sme túto nenávisť zastavili,“ prihováral sa ľuďom zdrvený Kaliňák.

Nikdy som ho nevidel v takom stave.

Apeloval na to, že Slovensko bolo vždy krajinou známou tolerantnými ľuďmi, ktorí rešpektujú iné názory.

„To, čo sa udialo dnes, je neprekonateľnou jazvou, ktorá nás bude prenasledovať ešte dlhé roky,“ pokračoval.

Na oboch som mal veľmi kritický názor, veď o Kaliňákovej politickej kariére a biznisových aktivitách písali médiá dlhé roky a vedelo sa, že sa mu v mnohom nedá veriť.

No a Šutaj Eštok sa už v prvých mesiacoch po prebratí moci správal na ministerstve vnútra arogantne a povýšenecky, bez rešpektu a úcty k iným. Stal sa Ficovou a Kaliňákovou predĺženou rukou pomsty voči vedeniu polície na čele so Štefanom Hamranom, vedením NAKA, voči vyšetrovateľom a operatívcom pracujúcim na najväčších korupčných kauzách, ktoré siahali na najvyššie poschodia Ficových vlád, „smeráckych“ oligarchov, takzvaných „našich ľudí“.

Lenže toto bola chvíľa, keď som chcel veriť, že to Kaliňák aj Šutaj Eštok s upokojením situácie myslia vážne.

Keď som ich videl v televízii, spomenul som si na 26. február 2018, keď sme sa dozvedeli, že zavraždili Jána a Martinu. V to ráno sa stala jedna zvláštna vec. Uvedomil som si, že žijeme v štáte, kde sa môže objaviť jedinec, ktorý si objedná, a iný, ktorý vykoná nájomnú vraždu novinára pre výkon jeho práce. Zistil som, že novinári nie sú „nesmrteľní“…

Neviem, či mi rozumiete. Dovtedy som si nepripúšťal, že sa môže stať niečo také hrozné. Že našou úlohou je písať, zverejňovať overené, pravdivé informácie, poukazovať na neprávosti, kritizovať politikov. Ale že nás za to nebudú vraždiť. A stalo sa to. Navyše našej redakcii a mne ako šéfredaktorovi.

Nebál som sa o seba, ale o svojich kolegov. Bol to hrozný strach kombinovaný s vnútornými otázkami, či som urobil dosť pre to, aby som Jána ochránil. Či som nezlyhal aj ja sám.

Viem si predstaviť, že aj ministri Ficovej vlády, ľudia jemu blízki, si mohli klásť podobné otázky. Tak ako som sa ja pýtal, čo sme to za štát, ktorý neochráni novinára, tak sa oni mohli pýtať, či to už nezašlo priďaleko. Či sa to nemôže opakovať. Či niekde inde nie je iný osamelý vlk, ktorý sa pripravuje na vraždu ďalšieho politika.

Bolo ohromne dôležité, že sa ministri Kaliňák a Šutaj Eštok postavili pred kamery a povedali upokojujúce vety. Som si takmer istý, že v tom momente zabránili možnej hystérii, vybavovaniu si účtov, občianskej neposlušnosti, lynčovaniu. Zachovali sa veľmi správne, keď sa na hroznom incidente nesnažili od začiatku vyhrocovať náladu v štáte.

„Atentát, samozrejme, vyvolal šok. Nevedelo sa, či Fico vôbec prežije. A tak chápem pôvodné vystúpenia Kaliňáka aj Šutaja Eštoka v tomto kontexte. Šutaj Eštok chcel pokračovať v línii zmierenia, ktorú naznačil Pellegrini v spoločnom stanovisku s prezidentkou Čaputovou. Čo by Hlasu politicky vyhovovalo, lebo by mohol ukázať, že nie je v sieti Ficovej stratégie. A Kaliňák úplne jasne dal najavo, že pokiaľ by mal on určovať stratégiu Smeru, išiel by pred rok 2010, čím hovoril, že zlo sa začalo Matovičom a vznikom OĽaNO. Tým aj vinu preniesol na Matoviča a chcel ukázať ochotu začať nanovo. V Smere sa evidentne začal zápas medzi ,umiernenou‘ stratégiou (Kaliňák a spol.) a ,konfrontačnou‘ líniou (Gašpar, Blaha a spol.),“ opisuje dianie spoluzakladateľ a bývalý ideový líder Smeru Boris Zala, ktorý pred rokmi zo strany odišiel.

Toxická atmosféra

K upokojeniu situácie mal prispieť aj krok polície, ktorá rozoslala do redakcií slovenských médií žiadosť, aby sme vypínali diskusie pod článkami na našich stránkach aj pod statusmi na sociálnych sieťach, ktoré sa týkali pokusu o vraždu premiéra. Je potvrdené výskumom, že vystavovanie negatívnym komentárom môže viesť k ďalšej polarizácii užívateľov. Že nenávistné komentáre môžu viesť až k celkovej negatívnej zmene ľudského vnímania.

Ďalšie šírenie nenávisti v online prostredí vrátane schvaľovania atentátu alebo, naopak, vyhrážok tých, ktorí boli po útoku na Fica nahnevaní, bol neželaný stav. Tomuto sa však nikdy nedá stopercentne zabrániť, hoci viaceré médiá v tomto prípade vypočuli žiadosť policajného zboru.

Radikalizácia pokračovala a toxicita online prostredia sa nedala úplne eliminovať. Sám som mal v správach na Instagrame mnoho vulgárnych útokov, obvinení zo spoluzodpovednosti za útok na premiéra, vyhrážok. Viem si predstaviť, čomu čelili aj mnohí moji kolegovia, ale i politici naprieč opozičnými stranami či predstavitelia mimovládok, ktoré vládni predstavitelia označovali za sorosovské, nepriateľské, politické.

Startup elv.ai, ktorý sa venuje moderácii obsahu na sociálnych sieťach, zmeral, že toxicita komentárov pod príspevkami médií a verejných inštitúcií sa zvýšila až o 60 percent oproti doteraz najhoršiemu dňu v histórii sledovania ich profilov.

„To, čoho sme boli včera svedkami, nás všetkých šokovalo. Je prirodzené, že počas dôležitých udalostí v našej spoločnosti pozorujeme nárast aktivity na sociálnych sieťach. Rovnako tiež dlhodobo pozorujeme, že počas volieb a športových podujatí miera toxicity pod príspevkami výrazne rastie. Útok na premiéra Fica zvýšil nenávisť na sociálnych sieťach na úrovni, ktorú sme ešte nevideli,“ vysvetľoval Jakub Šuster, výkonný riaditeľ spoločnosti.

Vyše 60 profilov médií a inštitúcií, ktoré sledujú, zaznamenalo v deň atentátu takmer 72-tisíc komentárov, z ktorých vyše 22 percent bolo nenávistných. K slovu sa tentoraz prihlásila polícia. A nielen ako inštitúcia, ktorá by apelovala. Za celú novinársku kariéru si nepamätám masívnejšie riešenie nenávistných prejavov v online prostredí, ako to bolo po atentáte na Fica.

Už v máji NAKA obvinila z prečinu schvaľovania trestného činu 40-ročnú ženu z Nitry. Tá zverejnila na internete tento text: „Máte nového národné hrdinu? Deň narodenia tohto odvážneho muža by mal byť štátnym sviatkom.“ Podozrivú zadržali, vypočuli a stíhali na slobode.

V inom prípade obvinili muža z Dunajskej Stredy, ktorý zverejnil na Facebooku príspevok: „Všetci hovoria o nejakom postrelenom politikovi, ja vidím iba postreleného mafi ánskeho bossa zodpovedného okrem iného za tisíce mŕtvych kvôli skolabovaniu zdravotníctva, ktorý si podobný osud zaslúži. Prajem mu to, nehanbím sa to povedať nahlas.“ V tomto prípade dokonca vydali návrh na väzbu.

Polícia mala na stole za niečo vyše týždňa viac ako 150 podnetov. Riešili však aj vyhrážky voči politickým predstaviteľom vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej alebo predsedu PS Michala Šimečku.

„Je mi jedno, ktorým smerom smerujú tieto nenávistné výroky – či je to smerom k predstaviteľom opozície alebo k vládnym poslancom a ministrom, budeme rovnako tvrdo postupovať voči všetkým. (…) Každý si musí uvedomiť, že ak chce šíriť nenávisť, bude sa za to zodpovedať,“ odkázal minister vnútra.

Dvojaký meter?

Nenávistné prejavy v online prostredí sa roky prehliadali. Časť politikov ich dokonca využívala ako podstatnú súčasť svojej politickej komunikácie. Podobne tak podceňovanie vyhrážok.

Keď polícia vypátrala, že prezidentke a bývalému ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi sa vyhrážal vyše 70-ročný muž, Robert Fico to komentoval, že mala rátať s tým, že vo funkcii prezidentky bude kritizovaná.

„Čo čakala, že bude nosená na rukách, hosana, že ju budeme všetci čakať na uliciach a hádzať jej kvety pod nohy?“ pýtal sa.

Podobne reagoval aj Tibor Gašpar: „Ja sa im nedivím, tým dôchodcom. V tom, čo sledujú, čo im je poskytované, čo zažívajú v obchodoch, pri cenách potravín, čo sa deje s právnym štátom, s energiami, tak reagujú, ako reagujú. Potrebujú si uvoľniť ten ventil a pomenovať veci aj trošku vulgárne.“

Muž bol pritom v minulosti poľovníkom, mal doma zbraň aj viacero škatúľ nábojov, ktoré našli pri domovej prehliadke.

Alebo keď sa 75-ročný muž vyhrážal redaktorke RTVS Marte Jančkárovej, pretože nepustili do diskusie podpredsedu Smeru Ľuboša Blahu. Ten do nej totiž nebol pozvaný. Polícia zistila, že muž mal doma zbraň. A podobne ako v prípade vyhrážok prezidentke, aj jeho pustili na slobodu.

Fico celú situáciu vtedy zľahčoval a Blaha na Facebooku zlomyseľne dodal: „Takže najväčšia bezpečnostná hrozba Slovenska, ktorá napísala nenávistný mail novinárke Jančkárovej, je 75-ročný dôchodca, ktorý zjavne nemôže ublížiť ani muche.“

Opozícia stopla kampaň pred eurovoľbami

K upokojeniu situácie vyzývali prakticky od začiatku aj opozičné strany.

„Taký vážny útok na premiéra si bude vyžadovať dôkladné vyšetrenie ich postupu. V tomto momente je však na mieste najmä zdržanlivosť v súdoch vzhľadom na potrebu upokojenia situácie. Sme pripravení urobiť všetky potrebné kroky pre upokojenie nálad v spoločnosti,“ apeloval predseda PS Michal Šimečka.

„Polarizácia nikam nevedie. Zastavme to a spravme hrubú čiaru. Takéto Slovensko nikto nechce. Takéto Slovensko nechceme ani my. Nechceme krajinu, kde sa budú strieľať politici alebo iní občania len preto, lebo majú iný názor. Nenávisť bude plodiť iba ďalšiu nenávisť,“ pripojil sa predseda SaS Branislav Gröhling.

„Začali sa neprijateľné osobné útoky, vykrikovanie po chodbách v parlamente, obviňovanie opozície a médií a vyhrážanie sa aj pomstou.“

Obe strany spoločne s KDH zároveň prerušili predvolebnú kampaň do Európskeho parlamentu.

„Robert Fico je môj dlhoročný politický súper. To je politika. Ako človeku mu však prajem skoré uzdravenie a hlboko odsudzujem akékoľvek násilie. Päsťami a strelami v politike nič nevyriešime. Prosím, buďme ľudia,“ miernil svoj slovník inak tvrdo vyhranený Igor Matovič.

Po zmierlivom tóne opäť útok

Čakalo sa, či svoj postoj a slovník upravia aj Danko s Blahom, ktorí na začiatku tvrdo zaútočili proti opozícii a „liberálnym médiám“.

Tak ako predtým Danko, aj Blaha priznal, že jeho prvá reakcia bola veľmi emotívna. Po rokovaní bezpečnostnej rady štátu deň po atentáte apeloval na upokojenie.

„Musíme vyzvať slovenskú spoločnosť, aby sa upokojila, pretože je tam veľa emócií. Zažívali sme si svoje zo strany médií a opozície, ale v tejto fáze musíme naozaj povedať dosť, nemôže to pokračovať, nemôže to skončiť nejakou eskaláciou, pretože nikdy neviete, čo môže prísť ďalej. Zároveň by som možno očakával aj od tej strany, ktorá tu roky útočila na nás, politikov Smeru, že by možno trošku pokánia potrebovali počuť, že áno, že sa stalo niečo, čo zapríčinili aj tie veľmi negativistické, kritické, ale až by som povedal hyenistické útoky na Roberta Fica.“

Úprimne, viac sa od Blahu asi nedalo čakať. A bolo dobré, že povedal aspoň toto.

Pred svojimi fanúšikmi na Telegrame sa však opäť opustil a neostal nič dlžný svojej povesti.

Najprv síce vyzval k mieru: „Rozumiem hnevu, ktorý každý z nás cíti. Všetci vieme, že pokus o politickú vraždu nášho premiéra má príčiny v nenávisti, ktorú tu šírila pravicová opozícia. A cez svoje médiá vymývali mozgy svojim priaznivcom – až sa našiel jeden, čo… Ale v tejto chvíli prosím odhoďme hnev a myslime na Roberta Fica. Nech je hlavne zdravý, nech sa čím skôr vráti. To je to najdôležitejšie… Nechceme eskalovať situáciu na Slovensku, potrebujeme ľudí upokojiť. Chceme mier a pokoj.“

No nasledoval opäť útok a hádzanie zodpovednosti na médiá a liberálov: „Ale ruku na srdce – určite by pomohlo, keby liberálne médiá a progresívna opozícia vyjadrili kus sebareflexie. Keby učinili pokánie. Keby prijali zodpovednosť. Bez výhovoriek, bez ďalšieho hádzania špiny, bez neustálej nenávisti proti Smeru. Naozaj to ani v takejto chvíli nedokážete? Kajajte sa. Nič iné Slovensko neupokojí. Kým Progresívci nedokážu toto, rany sa nikdy nezacelia.“

Predseda SNS Danko snahu o upokojenie ignoroval. Emócie boli silnejšie ako on.

Zašlo to však ešte ďalej. Až po pár dňoch sme sa dozvedeli, že mal incident na čerpacej stanici na ceste R1 pri Pohraniciach v okrese Nitra. Vracal sa z Banskej Bystrice, kde bol navštíviť premiéra, ktorý v tom čase bojoval o život.

Na pumpe malo dôjsť k verbálnemu útoku voči nemu. Podpredseda mimoparlamentnej strany Demokrati Juraj Šeliga dokonca zverejnil video zachytávajúce incident. Trvalo len pár sekúnd. Danko vošiel na benzínku, nasledovala krátka roztržka so zákazníkom, ktorému podpredseda parlamentu vyrazil z ruky telefón a nejaké veci. Potom prišiel Dankov ochrankár, ktorý muža odsunul a situáciu upokojil.

Pri písaní týchto kapitol boli použité aj nasledujúce zdroje:

TASR, 15. 5. 2024.

Aktuality.sk, 15. 5. 2024. Išlo o politicky motivovaný útok. Robert Fico je v kritickom stave, informovali Robert Kaliňák a Šutaj Eštok z nemocnice.

Elv.ai, 16. 5. 2024. Po útoku na slovenského premiéra sa zvýšila toxicita online prostredia až o 60%.

Youtube/Aktuality.sk, 24. 5. 2024.

Denník N, 23. 6. 2023. Gašparove a Ficove výroky k vyhrážaniu prezidentke pripomenuli prípad Mazureka. Trestné však nie sú.

Denník N, 23. 5. 2024. Pred atentátom koaliční politici vyhrážky smrťou zľahčovali, teraz už polícia zasahuje.

TASR, 16. 5. 2024.

TASR, 15. 5. 2024.

Telegram/Ľuboš Blaha, 16. 4. 2024.

Youtube/Sme, 16. 5. 2024. Šutaj Eštok a Robert Kaliňak po mimoriadnom zasadnutí bezpečnostnej rady.