
Robert Kaliňák zvolal mediálny deň, aby vyvrátil kritiku drahého vybavenia Kukurice, no jeho argumenty pri viacerých položkách neobstoja.
Robert Kaliňák na včerajší obed zvolal mediálny deň v novom sídle ministerstva obrany v takzvanej Kukurici. Chcel novinárom ukázať, ako prebehla rekonštrukcia a ako bude stavba vyzerať po úplnom dokončení.
Krátko pred 13-tou hodinou Kaliňák pózoval pred preskleným vstupom do bývalého internátu Hviezda a nechával sa fotiť prítomnými novinármi. Na recepcií sa zas vynímali fotografie zničenej budovy zo začiatku rekonštrukcie a vedľa nej sa nachádzali tričká s podobou pred a po.
Na úvod Kaliňák uviedol, že stavebné práce na kukurici mali stáť takmer 50 miliónov (49,6 milióna eur). Túto sumu porovnával napríklad s prenájmami či rekonštrukciami predošlej vlády – konkrétne sídla ministerstva spravodlivosti a ministerstva informatizácie. Podľa Kaliňáka vtedajšie ministerky Mária Kolíková a Veronika Remišová mali prerábať či prenajímať za výrazne vyššie ceny, ako sa podarilo zrekonštruovať kukuricu – konkrétne v hodnotení ceny za meter štvorcový.
Finálnu sumu celej rekonštrukcie však Kaliňák neprezradil – okrem stavebnej časti totiž treba do Kukurice dodať nábytok, zrekonštruovať okolie, zaviesť bezpečnostné či IT technológie – konečný účet tak stále nie je známy.
Sedačky za 14-tisíc nebudú – za zmenou vraj nie je medializácia
Minister Robert Kaliňák na prehliadke štyroch poschodí Kukurice, ktoré boli už zväčša dokončené vysvetľoval aj viaceré sporné nákupy. Ako napríklad sedačky, kuchynky či pisoáre. Pri zariadeniach sa nachádzali aj cenovky s uvedenou buď trhovou alebo mediálnou cenou (teda cenu, ktorú mali pri výrobkoch uvádzať média v minulosti).
Kaliňák tak chcel prezentovať, že rekonštrukcia budovy a ani jej vybavenie nebolo predražené – práve naopak, podľa cenoviek bolo vybavenie často aj výrazne lacnejšie ako trhová cena.
Kritizoval tým opozičných politikov aj média, ktoré mali hovoriť o predražení. V skutočnosti, však média upozorňovali na príliš vysoko nastavenú latku zvolených materiálov a výrobkov.
Jednou z najluxusnejších položiek v novom sídle ministra mali byť talianske kožené sedačky značky Doimo Salotti. Tie sa však nakoniec do Kukurice nedostali. Pritom dodanie sedačiek bolo súčasťou veľkého tendra na dodanie nábytku. Víťazný uchádzač sedačky aj nacenil a boli uvedené aj v zmluve o čom hovoria aj dokumenty Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany (BARMO).
Kaliňák nakoniec priznal, že ich do Kukurice neobjednali – podľa neho však nešlo o mediálny tlak, ale o to, že došlo k „zmene dispozície“ na poschodiach, kde sa sedačky mali nachádzať. Podľa Kaliňáka boli sedačky priveľké na to, aby sa do miestností vošli. Ani toto tvrdenie však nesedí, pretože niektoré kožené sedačky mali mať podľa dokumentácie BARMO v skutočnosti ešte menší rozmer ako tie, ktoré nakoniec do Kukurice kúpili.