Minister Tomáš tvorí nepriateľa z najchudobnejších detí, hovorí Vladimíra Marcinková (rozhovor)

Rómski rodičia sú už dnes motivovaní posielať deti do škôl, no niekedy dochádzke bránia objektívne prekážky, hovorí poslankyňa za SaS Vladimíra Marcinková. Podľa nej návrh ministra práce Erika Tomáša odobrať dávky rodičom záškolákov robí nepriateľov z tých najchudobnejších detí. Bez Richarda Sulíka je podľa nej SaS lepšia a jednotnejšia strana. Nedávno mala konflikt s influencerom Baramim.  

Vraždu v Gelnici označuje za jasný dôkaz nefunkčného systému, a nie za individuálne zlyhanie. Koalícia podľa nej uprednostňuje ochranu korupčníkov pred bezpečnosťou žien. Péter Mágyar sa stretol s Robertom Ficom iba tam, kde sa mu nedokázal vyhnúť. Rusko podľa nej teraz môže byť konečne útokmi na ropnú infraštruktúru prinútené rokovať. Reaguje aj na rozhovor s hercom M. Kvietikom, ktorý pre Aktuality povedal, že jeho díler dodával kokaín aj slovenským politikom. Podľa Vladimíry Marcinkovej sa ako nadrogovaní správajú aj jej kolegovia v európskom výbore.

V rozhovore sa dočítate:

• Prečo považuje vraždu v Gelnici za systémové zlyhanie a nie za chybu jednotlivca;
• Z akého dôvodu vidí v budúcom členstve Ukrajiny v EÚ obrovskú ekonomickú šancu pre východné Slovensko;
• Prečo vníma Roberta Fica ako slabšiu verziu Viktora Orbána;
• Aké konkrétne ekonomické opatrenia z Poľska by mali byť pre Slovensko inšpiráciou;
• Prečo považuje návrhy na odoberanie dávok za záškoláctvo za necitlivý populizmus;
• Ako prebiehalo nahrávanie u influencera Baramiho;
• Či by sa v parlamente malo zaviesť povinné testovanie poslancov na prítomnosť alkoholu a drog.

Začnime násilím na ženách. Aj generálny prokurátor Maroš Žilinka už vyzval vládu na systémové opatrenia, špeciálne po vražde v Gelnici. Muž čerstvo prepustený z väzenia za násilie na svojej manželke ju vzápätí zabil. Prepustili ho predčasne. Čo nám tento príbeh hovorí?

To, čo už dávno vieme, že na Slovensku máme problém s násilím na ženách. Ženy sa v našom systéme necítia chránené, preto násilie nenahlasujú. V porovnaní s inými krajinami máme o 70 % menej nahlásení domáceho násilia a v porovnaní s Českou republikou je to až trikrát menej riešených prípadov. To dokazuje, že systém je nefunkčný.

Nesúhlasím s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom, ktorý tvrdí, že ide o individuálne zlyhanie. Čísla potvrdzujú, že je to systémový problém, ktorý si vyžaduje systémové riešenie. Pred tromi rokmi som do parlamentu priniesla zákon na ochranu obetí takýchto trestných činov a podarilo sa mi ho presadiť o jediný hlas.

Poslanec za OĽANO, policajt pán Kyselica, vtedy povedal, že to síce podporí, ale v praxi to nebude fungovať. Snažili sme sa zaviesť, aby ženu vypočúvala policajtka, aby sa nekládli nevhodné otázky intímneho charakteru, ktoré nesúvisia s prípadom. Mnohé ženy spomínali diskomfort pri takýchto výsluchoch. Inšpirovali sme sa českou novelou. Som rada, že vďaka neprítomnosti niektorých poslancov nakoniec prešla 74 hlasmi.

Zjavne to nepomohlo, keďže sa takéto prípady stále stávajú. Pri najextrémnejších prípadoch vrážd sme zhruba na úrovni priemeru Európskej únie. Nevytŕčame spomedzi krajín v regióne. V čom je teda najväčší problém? Je to v predčasnom prepúšťaní, v nepoužívaní monitorovacích náramkov alebo v tom, že súd nevydal zákaz priblíženia?

Spomínaný zákon bol dôležitý, pretože diskusia v parlamente odhalila bagatelizovanie násilia na ženách aj zo strany predstaviteľov polície. Pán Kyselica spochybňoval ochotu polície zaoberať sa týmito vecami hlbšie, čo ma znechutilo.

Systémový problém nie je zakorenený len v slabej legislatíve. Vo verejnej debate teraz zaznieva veľa užitočných návrhov, napríklad povinné oznámenie obeti, že páchateľ bol prepustený na slobodu. Viaceré z týchto návrhov si osvojím a prinesiem ich do parlamentu. Je dôležité systémovo posilniť pripravenosť policajných zložiek, aby aktívnejšie pomáhali obetiam. Výsluchy musia byť dôstojné, aby obete mali pocit ochrany a pozornosti. Práve kvôli druhotnej viktimizácii mnohé obete o násilí doma mlčia.

Táto konkrétna obeť však násilie nahlásila, páchateľ bol odsúdený, a predsa ju po predčasnom prepustení zavraždil. Čo v praxi naozaj pomôže?

Jednou vecou je spomínané oznámenie obeti o prepustení páchateľa. Druhou vecou sú tresty, ktoré sa u nás udeľujú často na nižšej hranici. Maximálna sadzba pri tomto bola tri roky, dostal osem mesiacov. Musíme sa baviť o tom, prečo pri domácom násilí alebo vyhrážkach smrťou sa tieto skutky vnímajú ako trestné činy nižšej závažnosti.

V tomto funkčnom období sme sa opakovane venovali trestnému zákonu, koalícia ho novelizovala už sedemkrát a prijali ho ako prvý po tom, čo sa dostali k moci. Nikdy sa však nezaoberali ženami ako obeťami násilia, išlo len o zlepšenie podmienok pre korupčníkov. Tam vidno ich priority. Som rada, že z opozície znie silný hlas za ochranu skutočných obetí.

Vzťahy vo V4

Robert Fico sa za posledných sedem dní dvakrát stretol s Péterom Magyarom. Je to zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov, alebo sa týmto stretnutiam Péter Magyar nemohol vyhnúť?

Péter Magyar sa vyhýba príležitostiam dodať Robertovi Ficovi vážnosť tým, že by prišiel na štátnu návštevu na Slovensko. Pri iných lídroch volí tento formát vzájomných vzťahov, pri Ficovi nie. Robert Fico nám na parlamentnom výbore tvrdil, že sa s ním stretne na summite V4, čo je však formát, kde Slovensko musí byť zastúpené. Prakticky priznal, že inde sa s ním stretnúť nechce. Vôbec sa mu nečudujem, Fico je len kópiou Orbána, ktorého sa mu podarilo poraziť. Prečo by si s jeho slabšou verziou podával ruku?

Nakoniec si ju podal, keďže Slovensko s Maďarskom spolupracuje a od júla bude predsedať V4. Fico hovorí, že V4 by sme mali využiť na spoločné pozície pri európskom rozpočte. Každá krajina má svoje priority, niektoré majú agrodotácie či eurofondy, s ktorými máme pre stav právneho štátu problém. Čo by malo byť prioritou slovenskej vlády pri budúcom európskom rozpočte, ktorý určí čerpanie miliárd eur?

Keď sme naposledy predsedali V4, bola som predsedníčkou európskeho výboru. Organizovala som všetky stretnutia európskych výborov naprieč V4 a vtedy boli priority jasne dané ministerstvom zahraničných vecí, išlo o bezpečnostnú politiku a podporu Ukrajiny. To boli témy, na ktorých sme sa spájali. Prekvapuje ma, že Robert Fico nie je schopný pár dní pred začiatkom predsedníctva jasne naformulovať zoznam našich priorít ako predsedajúcej krajiny.

Vymenoval tri a z toho jednu práve rozpočet.

To je veľmi vágne. Nepovedal, čo konkrétne s rozpočtom plánuje. Ak je našou prioritou kohézia a posilňovanie regiónov, v čom sa tejto vláde nedarí, keďže vidíme aké ekonomické rozdiely na Slovensku sú, musíme tlačiť na reorganizáciu narábania s eurofondmi. V Poľsku sú úspešní preto, lebo peniaze rozdeľujú priamo regióny. Na Slovensku sa o všetkom rozhoduje v Bratislave na ministerstvách, pofiderným spôsobom, ako sme videli pri slayáde a rôznych iných kauzách, s ktorými táto vláda prišla.

To, čo funguje v Poľsku by sa malo konečne presadiť na Slovensku. Regióny dostanú rozpočet a sami najlepšie vedia, kde ho použiť. Na Slovensku sa to v malom podarilo za Veroniky Remišovej, ale ďalej sa to už nerozvíjalo.

Slovensko rastie v porovnaní s Poľskom veľmi pomaly. Poľsko je rastúca ekonomika, ľudia sa tam vracajú z Británie, keďže rastie rýchlejšie. Je to len eurofondmi, alebo naozaj robia niečo lepšie?

Do veľkej miery je to ekonomickými opatreniami. Daňové zaťaženie je menšie a podpora podnikateľského prostredia, najmä malých firiem a živnostníkov je väčšia. Slovenská ekonomika by už bola v mínusových číslach, keby nás nedržal Plán obnovy. To isté sa podarilo Poľsku, kde sa im podarilo získať veľké zdroje napríklad aj na obranu, čo nafukuje rozpočet.

Na Slovensku sme schopní opakovať všetky neduhy politických súperov, napríklad ak sa pozrieme na to, čo všetko odkopírovali od Orbána, odkedy sa táto vláda dostala k moci. Prečo sa nedokážu pozrieť aj na opačnú stranu hranice a kopírovať to, čo robí Donald Tusk s ekonomikou? Sú to jednoduché vzorce, ktoré fungujú na naštartovanie ekonomiky. Firmy, ktoré odišli zo Slovenska, neodišli z Európy a nezatvorili fabriky, ale presunuli ich do Maďarska alebo Poľska. Prečo nie sme schopní udržať a ponúknuť im podmienky na rozvoj?Kvôli odchodu týchto firiem prišlo o prácu 5 200 ľudí a zamestnanosť u nás sa začína znižovať.

Prídeme o eurofondy?

Spomenuli ste kopírovanie Orbána. To nás môže viesť k tomu, že o eurofondy minimálne dočasne prídeme, tak ako Maďarsko. Ako ďaleko sme od tohto scenára?

Ak sa pozrieme na scenár, akým prišlo k zastaveniu fondov v Maďarsku a Poľsku, tak je to scenár, po ktorom ide Slovensko.

Trvalo to veľmi dlho.

Trvalo to dlho, ale začalo to v Európskom parlamente. Cesta, na ktorej sme, môže viesť k zastaveniu peňazí. Bude to pre nás veľmi zlá správa, pretože tie peniaze v takej kritickej ekonomickej situácii potrebujeme. Verím, že eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý má v Európskej komisii dobré vzťahy, bude robiť pre túto nemožnú vládu zázraky. Ak im niekto pomôže, tak to budú jeho diplomatické schopnosti, a nie ich vládna politika.

To nie je jeho úloha. Šefčovič nemá zastupovať Slovenskú republiku, má konať v záujme Európskej komisie. Keby bolo v záujme komisie zastaviť slovenské eurofondy, tak by mal byť na jej strane.

Je to tak, ale vieme, ako to funguje v realite. Väzba so stranou Smer je veľká, takže sa určite bude snažiť byť mediátorom, aby sa tento scenár nenaplnil.

Medzi závermi summitu bola aj podpora rozširovania Európskej únie, videli sme aj summit s Moldavskom. Chystá sa rozširovanie, prvé na rade budú zrejme balkánske krajiny, Srbsko je otázne, na čele by mohla byť Čierna Hora. Moldavsko a Ukrajina majú problém, že sú čiastočne okupované ruskou armádou. Nie je to prekážka na ich ceste do Únie?

Závisí to od toho, ako to bude vnímať väčšina členských štátov. Počula som názory, ktoré sú zásadne proti tomu, aby sa Ukrajina alebo Moldavsko v takejto situácii stali členským štátom. Ja som veľkorysejšia. To, o čo sa teraz na Ukrajine bojuje, je ich európska budúcnosť. Vieme, kedy to celé začalo ruskou anektáciou Krymu a útokmi. Európsku budúcnosť by sme mali Ukrajine pomôcť splniť.

Som rada, že aj v programovom vyhlásení vlády sa spomína budúca európska integrácia Ukrajiny. Pre Slovensko bude účasť Ukrajiny v Európskej únii víťazstvom. Tak ako pre Dolné Rakúsko bolo víťazstvom, keď Slovensko vstúpilo do Únie a ich chudobnejší región ekonomicky narástol, tak pre východné Slovensko bude ekonomickým víťazstvom, keď sa Ukrajina dostane do Európskej únie. Región podrastie, obchodná a ekonomická výmena bude aktívna. Ako východniarka by som si takýto impulz pre východ veľmi priala, pretože to región neuveriteľne posilní.

Je tam aj viacero protiargumentov. Členstvo v Európskej únii neznamená členstvo v Schengene, takže sedemhodinové kontroly na hraniciach nezmiznú okamžite. Ekonóm Dalibor Roháč varuje, že Ukrajina odčerpá eurofondy. Zrazu nás nebudú financovať Nemecko či Francúzsko, ale my všetci sa budeme skladať na Ukrajinu. Nebude to teda pre nás nevýhoda?

Tento scenár čaká Slovensko pomerne skoro. Sme maximálnym poberačom európskej podpory už dlho a veľmi nám to pomáha. Prostriedky sme však mohli využiť aj lepšie na naštartovanie regiónov alebo začlenenie vylúčených skupín.

Nebudeme poberačmi donekonečna, karta sa obráti a myslím si, že to príde oveľa skôr, než sa Ukrajina dostane do Európskej únie. Súvislosť medzi vstupom Ukrajiny a ukončením fondov u nás by som preto nedávala.

Ale ešte nie v najbližšom rozpočtovom období.

Zdá sa, že nie, proces musia naplniť podľa podmienok, ktoré sú stanovené.

Hrozba z východu

Robert Fico opakuje, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Nie je to v príkrom rozpore s realitou, keď vidíme, že Ukrajina dokáže vojenským riešením držať Rusko 1 000 kilometrov od našich hraníc? Ruská armáda nepostupuje, ale tieto mesiace stráca územia. Nie je toto dostatočným vojenským riešením, o ktorom Robert Fico hovorí, že neexistuje?

O Ukrajine hovorím s obdivom, pretože zvádza vojnu dlhšie, než trvala prvá svetová vojna, a darí sa im brániť voči vojenskému gigantovi. Som zvedavá, ako bude ruská ekonomika reagovať na útoky na ropné rafinérie. Niektorí ekonómovia hovoria, že toto môže byť rana, ktorú Rusko potrebuje, aby začalo rokovať.

Zatiaľ ruská strana rokovania odmieta, hoci prezident Zelenskyj a európske krajiny prišli s mierovými plánmi. Nechcem predikovať, sú to skôr moje želania, aby vojna skončila. Nemyslím, že treba Rusku vojensky ustupovať. Rusko reaguje vtedy, keď má silného súpera, a kapitulovať pred ním je cesta k tomu, aby sme sa sami stali Ruskom.

Medzi expertmi je veľký rozpor. Jedni hovoria, že Rusko je útokom vyčerpané a kým trvá táto vojna, nikto iný sa nemusí báť. Alarmisti tvrdia, že Rusko sa chystá na dlhodobú vojnu, zbrojí proti Európe a do troch rokov môže zaútočiť na krajinu NATO. Ku ktorej strane sa prikláňate?

Pozorne počúvam naše ozbrojené zložky a tajné služby. Rusko je pre Slovensko najväčšou bezpečnostnou hrozbou, takže akékoľvek zľahčovanie situácie je nezodpovedné.

Z toho prvého argumentu by vyplývalo, že kým trvá vojna na Ukrajine, nemusíme sa ničoho báť.

Ak by sa Rusku podarilo poraziť Ukrajinu a postupovať ďalej, boli by k nášmu územiu oveľa bližšie a my by sme boli zraniteľnejší.

Čo sa ale zatiaľ nedeje.

Nedeje sa to vďaka Ukrajine a ich statočnému odporu. Rusko je momentálne najväčšou hrozbou pre Európsku úniu aj Slovensko. Treba byť pripravený na všetky scenáre. Páči sa mi, že pobaltské krajiny to berú vážne, hoci tá príprava môže u obyvateľov spôsobovať obavy. Je lepšie byť pripravený.

Dokonca tam zaviedli povinnú vojenskú službu a cvičia armádu, ale na Slovensku sa nič také nechystá.

Nie, u nás vidíme prezidenta, ako sa spúšťa z lana a myslí si, že to zachráni Slovensko. Je to smiešne, keďže ani nebol na povinnej vojenskej službe. Tento druh marketingu mi smrdí.

Povinnú vojenskú službu nemáme, máme len dobrovoľné zálohy.

Pán prezident aj minister obrany Robert Kaliňák patria ku generácii, ktorá ju mohla absolvovať.

Domáce dianie

Erik Tomáš chce odoberať dávky za záškoláctvo. Je to podľa vás dobré riešenie?

Táto vláda si za svojho nepriateľa vybrala najchudobnejšie deti. Je to hrozné riešenie, minister sa snaží viesť na vlne rasizmu, ktorý v spoločnosti máme. Povie, že zoberieme dávky, ale nepovie, kto bude s tými rodinami pracovať a riešiť záškoláctvo.

Pochádzam zo Spiša a vidím dôvody, pre ktoré sa deti niekedy nedostanú do školy. Niekedy sú to objektívne príčiny, zaplavený terén, chýbajúce peniaze na dopravu alebo fakt, že dieťa je v zime bosé, lebo rodina žijúca z 80 eur mesačne mu nemá ako kúpiť topánky.

Prečo sa tam minister nepríde pozrieť, prečo to dieťa nešlo do školy? Ale povie, že im zoberie všetko len preto, že dieťa nebolo v škole, hoci je to o dva kilometre ďalej a nemá tam ani autobusový spoj. Považujem to za necitlivé. Záškoláctvo treba riešiť, ale nie bez nástrojov, ktorými deťom vieme zaručiť bezpečnú cestu do školy alebo asistenciu. Bez toho je to len čistý populizmus namierený proti najzraniteľnejším.

Minister si myslí, že toto opatrenie bude rodičov motivovať.

Rodičia sú motivovaní, lebo deti majú v škole väčšiu starostlivosť a aspoň teplý obed. Ak sú dôvody v lenivosti alebo výchove, má to riešiť sociálna kuratela, ktorú má minister pod sebou.

Týmto priznáva, že kuratela zlyháva, lebo nie je schopná riešiť deti v rodinách, v ktorých o nich nie je dostatočne postarané. Radšej im ide brať peniaze. Toto je asistencia štátu? Vyberá si populistickú cestu, aby konkuroval ľuďom ako Mazurek, ktorí stavajú politiku v Prešovskom kraji na nenávisti voči najzraniteľnejším.

Spor s influencerom Baramim

Robert Fico útočí na médiá, že upozorňujú na zvyšujúci sa dlh. Vybral si štatistiku, podľa ktorej majú iné štáty dlh vyšší. Jeho nominanti chodia do dezinformačných médií alebo k pochybným influencerom. Mali sme tu pani Šrámovú, ktorá robí nekritické rozhovory a je platená zo štátnych peňazí. Vy ste boli u influencera Baramiho, ktorý rozhovor nepustil. Vysvetlil vám prečo?

Nevysvetlil, hľadal si výhovorky, napríklad že sme si ho nahrávali. Nahrávali sme si časť z právnych dôvodov kvôli živému sporu, aby sme mali dôkaz, že sme nedali súhlas na určité veci.

Nevidím nijakú logiku v argumente, že by si niekto nemohol nahrávať rozhovor, ktorý je už aj tak nahrávaný za účelom publikovania.

Pán Barami si len hľadal argument, aby to nemusel zverejniť. Hľadal si ho už od prvého momentu. Po ostrom 50-minútovom rozhovore mi povedal, že ho zabudli nahrávať. Bol presvedčený, že toto nechce dať von. Trvala som na tom, že to nahráme znova, čo ho zaskočilo, ale nakoniec nezverejnili ani tú druhú verziu.

Povedali ste tam niečo, čo nechcel publikovať?

Ak pán Barami nezvláda kritiku svojej osoby, tak to mohol byť jeden dôvod. Bola som tam vysvetľujúca k osobe Tomáša Tarabu, ktorého on prezentuje nekriticky, napríklad ako niekoho, kto ho vezme vládnym špeciálom na cesty. Ja som urobila prierez Tarabovou politickou kariérou vrátane jeho pôsobenia v ĽSNS. Ak to nebolo o kritike pána Baramiho, druhým dôvodom mohla byť ochrana pána Tarabu.

Akú motiváciu môže mať influencer chrániť ministra životného prostredia?

Pozýva si predstaviteľov koalície na priateľské a nekritické rozhovory, čo vnímam ako promo, možno aj platené. Dozvedela som sa o iných kritikoch koalície, ktorým pán Barami rozhovor zrušil tesne pred nahrávaním. Podľa mňa ide o rovnaký dôvod ako pri mne.

Vnímate ho ako provládneho influencera? Ja ho vnímam skôr ako zabávača, napríklad po videu, kde šibal Janu Bittó Cigánikovú. Prečo od neho vôbec očakávame kritickú žurnalistiku?

Dostáva príležitosti, ktoré by mali patriť novinárom, napríklad cesty vládnym špeciálom do Bruselu či Kene z verejných zdrojov. Kritický novinár by sa v poloprázdnom lietadle spýtal, prečo platíme 10 000 eur za let špeciálom, keď by to bežnou linkou stálo tisícku. Oskar Barami si však len natočí video, pripadá si dôležitý a nepýta sa na hospodárnosť.

On sa pasuje do roly média, ktoré vzdeláva mládež, ale štandardné médiá, ktoré dodržiavajú etický kódex, na palubu nepustia. Pýtala som sa ho, prečo tam nesedela napríklad Martina Töröková, ktorá sa témam pána Tarabu venuje hlbšie, a nevedel mi na to odpovedať.

Je jasné, že vládni predstavitelia si vyberajú, koho so sebou vezmú.

To nie je v poriadku. Keď som pracovala pre prezidenta Andreja Kisku, nevyberali sme si len tých, ktorí nám boli pohodlní. Ktorí novinári sa na cestu nahlásili, tí išli. Politici majú slúžiť verejnosti a novinári nás majú kontrolovať. Prečo by sme si mali vyberať ku komu na rozhovor pôjdeme a ku komu nie? Ja som v živote neodmietla žiadne pozvanie na rozhovor a budem tak postupovať naďalej.

Zobrali by ste so sebou na cestu aj niekoho, s kým ste v otvorenom konflikte?

Všetky štandardné médiá, ktoré nie sú extrémistickou platformou, by mali dostať priestor, ísť so mnou na pracovnú cestu, ak by som bola ministerkou.

Stav v SaS

Stále nie ste členkou, ste poslankyňou za SaS, ale chcete vstúpiť. Je SaS po odchode Richarda Sulíka a Jany Bittó Cigánikovej inou stranou?

Je inou stranou a ten rozdiel je najmä v tom, že názory sú homogénnejšie. Predtým pani Cigániková aj pán Sulík vnášali do debát výrazne iné pohľady, napríklad k zahraničnej politike, čo vyvolávalo napätie vo vnútri strany. Je to zdravé, ale treba si to vydiskutovať pred oficiálnym stanoviskom. Teraz sú diskusie v strane živé, ale pri zásadných témach už necítim také krikľavé rozdiely.

Takže Richard Sulík a Jana Bittó Cigániková sa už do SaS nehodili?

Nemyslím si, že sa nehodili, ale boli so svojimi názormi v menšine.

Je teraz SaS napríklad zelenšia? Richard Sulík v kampani ostro vystupoval proti Green Dealu, čím v podstate hovoril to isté čo Uhrík či Fico a zvyšok krajnej pravice v Európe.

Pokiaľ ide o Green Deal, je nevyhnutné prijímať opatrenia na elimináciu uhlíkovej stopy, ale zároveň verím technologickému pokroku. Zákaz spaľovacích motorov mi neprišiel šťastný.

Keď prišli CD-čká, nezakázali sme kazety a platne, ale trh a nová technológia tie staré vytlačila prirodzene. Tak by to malo byť aj pri elektromobilite, cestou nie sú zákazy, ale podpora výskumu a vývoja v Európe, aby sme boli konkurencieschopní. Čína nás v tomto predbehla kvôli našej regulácii.

Problémom je, že elektromobily sú drahé.

Európske sú drahšie ako čínske, pretože Čína urobila v technológiách väčší pokrok. Sú schopní za menej vyprodukovať lepšie vozidlo. Ak budeme v Európe viac investovať do vývoja a deregulácie trhu, môžeme ich dobehnúť.

Neohrozuje SaS, že Richard Sulík plánuje kandidovať v iných subjektoch, možno s Borisom Kollárom alebo Martinom Winklerom, možno s obomi?

Uvidíme, čo prinesie kampaň, ktorá bude tvrdá. Odkedy Richard Sulík opustil stranu, SaS v prieskumoch rastie, čo pripisujem pracovitosti Braňa Gröhlinga, nie odchodu Sulíka. Ja sa v strane cítim vítaná a moje témy majú podporu.

Náš program už nie je len o slobode, ale aj o solidarite. Reflektujú to aj voliči. Výsledok cez 8 % je dobrý a sme jediná pravicová strana, ktorá v čase obrovského zadlžovania prináša riešenia na ozdravenie ekonomiky cez zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, aby ľuďom ostalo viac peňazí, ktoré by išli do našej ekonomiky.

Rast SaS však môže súvisieť aj s miernym poklesom Progresívneho Slovenska. PS rokuje o predvolebnej koalícii s Demokratmi. Ak sa oni spoja a vy pôjdete samostatne, neskončíte mimo parlamentu?

Zachytila som informácie, že o koalícii nikto rokovať nechce, pretože by to znamenalo potrebu dosiahnuť 7 alebo 10 %.

Pán Naď mi pred dvoma týždňami povedal, že ak chcú poraziť Fica, nesmú sa báť sedem percentného kvóra.

Skúsenosť PS a Spolu, ktorí sa do parlamentu nedostali práve kvôli koalícii, je pre všetkých výstrahou a máme voči spájaniu rešpekt. Som fanúšikom spájania v zmysle umiestnenia zástupcov iných strán na spoločnú kandidátku, ale vytvorenie právnej koalície je dnes príliš riskantné.

S kým by sa mala spájať SaS? Ak Demokrati pôjdu s PS a KDH je konzervatívna strana, kto vám zostáva? Maďarskú alianciu vylučujete.

Dlhodobo spolupracujeme s pravicovými subjektmi, napríklad s bývalou stranou Modrí Mikuláša Dzurindu.

To sú mikrostrany s minimálnymi percentami.

Nechceme prísť o žiaden hlas, aj 10 000 ľudí vie prekrúžkovať poslanca. Braňo Gröhling už v začiatkoch predsedníctva pobral ľudí z týchto mikrostrán do našich odborných tímov.

Je problém, že si ľudia nespomenú ani na meno strany Pavla Macka alebo Zsolta Simona. KDH aj Demokrati doplatili na to, že sa nespojili.

SaS túto skúsenosť nemá. SaS má na kandidátke tradične OKS. Teraz sa bavíme s generálom Mackom, pánom Simonom aj stranou Modrí. Sú to síce podľa vás mikrostrany, ale nechceme ich nechať len tak visieť. Dostali ponuku spolupracovať na programe aj komunikácii. Podávame pomocnú ruku tam, kde ju chcú prijať. To by sme v opozícii mali robiť všetci. Tí, ktorí hovoria o spájaní k sebe ešte nikoho neprimkli, my už máme štyri malé subjekty, s ktorými dlhodobo spolupracujeme.

So žiadnymi väčšími subjektmi spolupracovať nebudete?

To nevylučujem, ale k formálnej koalícii je veľký rešpekt. To by bolo nezodpovedné. Netvárme sa, že každé spájanie prinesie úspech. Čísla ukazujú, že to neplatí, hoci som fanúšikom spájania. V minulosti bola chyba, že sa strana Za ľudí nespojila s PS a Spolu.

Za ľudí, vašu bývalú stranu, nechcete integrovať?

Je to moja politická trauma. Vo vnímaní politiky sú tam už dnes veľké rozdiely a s pani Remišovou neprebieha žiadna komunikácia. Igor Matovič stranu Za ľudí rozbil a zvyšok si pritiahol k sebe, takže žiadne rokovania sa nekonajú.

Kokaín v parlamente

Martin Kvietik v rozhovore pre Aktuality tvrdí, že jeho díler dodával kokaín aj koaličným a opozičným politikom. Hovorí, že na niektorých je to jasne vidieť. Všimli ste si niečo také?

V živote som nevidela kokaín a neviem, aké má účinky. Z parlamentných chodieb počúvam, ako kolegovia ukazujú na iných, ktorí kričia uprostred výboru, myká im tvárou alebo búchajú dverami. Nečudovala by som sa, keby za tým boli návykové látky.

O kom hovoríte?

Nechcem byť konkrétna, ale pozornému laikovi to neunikne. Môžete prísť na zasadnutie európskeho výboru a tam si pozrieť, kto reaguje výbušne.

Na európskom výbore som zaznamenal najvýbušnejšie reakcie u Roberta Fica.

On nie je členom, príde raz za tri mesiace. Skôr by som sa pozrela na členov výboru, či sú všetci pripravení rokovať.

Malo by sa zaviesť povinné testovanie? O alkohole sa v parlamente vie, ten ľudia rozoznajú skôr ako kokaín.

Ako človek, ktorý nepije a neberie drogy, s tým nemám problém. V parlamente, kde máme salóniky na koňak a cigary, no ja ako dojčiaca matka som nemala kde nadojčiť dieťa, je to adekvátna otázka. Parlament je dlhodobo prispôbený najmä potrebám mužov po päťdesiatke.