Moja dnešná osobnosť je poskladaná z odtlačkov, ktoré vo mne zanechali kvalitné knihy, hovorí Denis Kováč

Stojí za jedným z najpočúvanejších podcastov na Slovensku, ktorým chce prispieť k zlepšovaniu kritického myslenia či zvyšovaniu informovanosti. Denis Kováč, spoluzakladateľ úspešného podcastu Mozgová atletika, dlhodobo čerpá inšpiráciu a vedomosti práve z kníh, ktoré zásadne formovali jeho profesijný aj osobný život.  

V rozhovore pre projekt Knižnica úspešných od Panta Rhei prezrádza, ktoré tituly mu pomohli najviac, aké príbehy mu pomáhajú vypnúť po náročnom dni a prečo uprednostňuje audioknihy.

Ktoré knihy vás najviac ovplyvnili vo vašom profesionálnom živote?

Výrazne ma ovplyvnilo obdobie, keď som žil v Kanade. Venoval som sa tam podomovému predaju, takže som sa musel rýchlo naučiť obchodovať – ako vyjednávať a ako zapôsobiť na ľudí. Základ mi dala kniha Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí, ktorá človeku vysvetlí úplné princípy komunikácie s ľuďmi.

Veľký vplyv na mňa mala aj kniha Never Split the Difference, ktorá mi ukázala, ako pracovať s ľuďmi. No a potom prišli knihy, ktoré ma posunuli smerom k vlastnému podnikaniu, najmä 4-hodinový pracovný týždeň od Tima Ferrissa. Ešte pred Kanadou som pracoval v korporáte, ale rýchlo som zistil, že to nie je prostredie pre mňa, vždy som mal problém s autoritami. Keď som narazil na Ferrissovu knihu a jeho podcast, kde rozprával o tom, ako cestuje po svete a pracuje len pár hodín týždenne, prišlo mi to až nepochopiteľné. V podcaste hovoril, ako sa mu to podarilo a poskytol podnety premýšľať nad svojím pracovným životom a voľným časom.

Moja dnešná osobnosť je poskladaná z „odtlačkov“, ktoré vo mne zanechali tieto knihy. Každá kvalitná kniha mi dala akýsi mentálny návod, ako zvládať rôzne situácie, ako sa orientovať v živote. Samozrejme, existuje aj veľa nekvalitnej literatúry, no tie kvalitné vo mne zanechali trvalú stopu.

Ktoré tituly najviac ovplyvnili vašu osobnosť, hodnoty alebo pohľad na spoločnosť, ľudí, vzťahy?

Z pohľadu hodnôt a osobnosti mi ako prvé napadnú Myšlienky k sebe samému od Marca Aurélia. Ide o jeden zo základných pilierov stoicizmu. Je to denník cisára, ktorý si zapisoval vlastné myšlienky a princípy a definovalo to celý filozofický smer. Hovorí v nej o oblastiach ako vnútorná integrita či zvládanie náročných situácií. Na ňu nadväzujú aj modernejšie knihy, ktoré stoicizmus popularizovali, napríklad Prekážka je cesta od Ryana Holidaya.

Veľký vplyv na mňa mala aj kniha Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla, ktorý prežil koncentračný tábor. Tieto knihy vo mne vytvorili vnútornú potrebu vlastnej integrity a hodnôt a stáť si za nimi, aj keď mi to nemusí vždy vyhovovať.

Spomenul by som aj menej známu knihu The Six Pillars of Self-Esteem, ktorá sa venuje sebavedomiu a sebaúcte. Ukazuje, že to, ako sa správame k sebe, ovplyvňuje našu osobnosť.

Uprednostňujete teda sebarozvojovú a psychologickú literatúru?

Práveže nie. Čítam jej veľa, pretože sa chcem učiť nové veci, ale som na ňu už trochu alergický. Keď človek prečíta veľké množstvo tejto literatúry, začne si všímať, že ide často o opakujúcu sa šablónu, ktorá vznikla v Amerike, neustále sa recykluje a je v nej veľa klišé.

Dnes už sebarozvojové knihy veľmi nečítam, ale ak už áno, hľadám koncept, ktorý som ešte nečítal. Nedávno ma napríklad zaujala marketingová kniha Alchýmia od Roryho Sutherlanda, ktorá je opakom môjho celoživotného premýšľania založeného na logike a racionalite. Autor tvrdí, že ak všetci používajú logiku, dosiahnu rovnaké výsledky. Podľa neho však ľudia nie sú logické bytosti a v mnohých situáciách sa správajú iracionálne.

Odborné knihy si vždy vyvažujem príbehovými, najmä fantasy a sci-fi. Najviac ma bavia autori, ktorí sú inteligentní a dokážu svoje myšlienky preniesť do príbehu. Pre mňa je takým prototypom Frank Herbert, autor Duny. Má geniálne myšlienky, ktoré dokáže prirodzene zakomponovať do svojho písania. Podobne vnímam aj Isaaca Asimova, ktorý napísal Nadáciu, v ktorej svoje originálne myšlienky zasadil do fascinujúceho sci-fi sveta.

Je sci-fi a fantasy literatúra to, po čom siahate, keď si chcete oddýchnuť?

Áno, presne tak. Čítam veľa edukačných kníh, ale tie vyžadujú sústredenie. Pri príbehoch si však človek dokáže oddýchnuť. Preto často čítam rôzne série a fantasy ságy.

Je nejaký autor, ktorý vás dlhodobo inšpiruje a ktorého knihy zbierate systematicky?

Jednoznačne Frank Herbert. Prečítal som celú sériu Duna. Baví ma nielen ako človek, ale aj unikátnou kombináciou všetkého, čomu sa venoval. Veľmi ma baví aj rozmýšľanie Yuvala Noaha Harariho, ktorý je dnes svetovým fenoménom. Mám rád aj Andyho Weira, ktorý napísal napríklad Marťana. Od neho som prečítal tiež všetko.

Je nejaká kniha, ku ktorej sa opakovane vraciate?

Vo všeobecnosti mám nastavenie, že kníh je tak veľa, že sa nechcem vracať k tým istým. Mám však pár výnimiek. Napríklad spomínaná kniha Myšlienky k sebe samému od Marca Aurélia. Ak by napríklad George R. R. Martin vydal ďalšiu knihu zo série Hra o tróny, pravdepodobne by som si prešiel aspoň posledné dva diely, aby som sa do deja znovu dostal. Podobne to mám aj so sériou Meno vetra od Patricka Rothfussa, aj keď tam je otázne, či sa nového dielu vôbec dočkáme.

Séria, o ktorej uvažujem, že sa k nej vrátim výnimočne znova, najmä kvôli nostalgii a môjmu detstvu, je Harry Potter alebo Pán prsteňov. Tie pre mňa nepredstavujú len kvalitnú literatúru, ale aj to, s čím si to spájam. Keďže budem mať syna, viem, že mu Harryho Pottera určite budem čítať. Mám veľký rešpekt k J. K. Rowlingovej, napriek tomu, ako sa prezentuje dnes. My mileniáli sme boli často označovaní za generáciu, ktorá nečíta, no práve ona spôsobila doslova čitateľskú revolúciu, deti stáli v radoch pred kníhkupectvami, aby si mohli kúpiť ďalší diel. To sa podarí len máloktorému autorovi.

Existuje kniha, ktorú by ste odporučili každému Slovákovi či Slovenke? Prečo práve tú?

Napríklad tvorbu Daniela Kahnemana, ktorý napísal knihu Myslenie, rýchle a pomalé. Je to základ pre pochopenie toho, čo vlastne znamená kritické myslenie, čo ním je a čo už nie. Bol by som veľmi rád, keby to mal naštudované každý Slovák.

Je to však pomerne náročné a teoretické čítanie, takže ak by som mal odporučiť niečo prístupnejšie, siahol by som skôr po historických knihách. Práve história nám pomáha lepšie pochopiť povahu ľudí, aké rozhodnutia robili a ako žili. Čím viac histórie poznáme, tým to znižuje našu vrodenú naivitu. Zaujímavé sú aj knihy o geopolitike, napríklad Prisoners of Geography od Tima Marshalla.

A potom sú tu klasiky ako napríklad Zvieracia farma alebo 1984 od Georga Orwella. Tie veľmi presne ukazujú, kam sa spoločnosť môže dostať, ak sa určité veci nechajú zájsť príliš ďaleko. Odporučil by som aj Sapiens od Harariho, to je kniha, ktorú by si mal prečítať podľa mňa každý, nielen Slovák.

Inšpirovala vás nejaká kniha k zmene konkrétneho návyku alebo životného štýlu?

Spomenul by som dve knihy. Prvou je Esencializmus od Grega McKeowna. Jej hlavná myšlienka je jednoduchá – čím viac veciam sa venujete, tým nekvalitnejšie ich robíte.

Presne to bol aj môj prípad. Mal som naraz viacero projektov, nemal som čas, bol som pod tlakom a vystresovaný. Táto kniha mi pomohla urobiť zásadné rozhodnutie – väčšinu vecí som ukončil a nechal som si len jednu, ktorej som sa začal venovať do hĺbky.

Druhou knihou je 4000 týždňov od Olivera Burkemana. Je určená presne pre ľudí, ktorí majú pocit, že neustále nestíhajú, že robia málo, aj keď robia veľa. Pomáha prijať fakt, že nikdy nebude deň, keď budeme mať všetko hotové a život „uprataný“. Práve toto prijatie mi prinieslo vnútorný pokoj. Vždy, keď sa dostanem do stresu z toho, že nestíham, spomeniem si na túto knihu a hneď ma to upokojí.

Keby ste mohli odporučiť jednu knihu svojmu mladšiemu ja, ktorá by to bola?

Pravdepodobne by to bola Molekula šťastia od Daniela Z. Liebermana. Veľmi zrozumiteľne vysvetľuje, ako funguje dopamín, aká je jeho úloha v tele. Táto molekula v podstate riadi celý náš život. Keby som tomuto mechanizmu rozumel skôr, možno by som sa vyhol niektorým veciam, ktoré mi spôsobili závislosti. Túto knihu by mal mať prečítanú každý v čo najmladšom veku.

Druhou knihou by bola Odvaha byť neobľúbený. Je napísaná formou dialógu medzi učiteľom a žiakom a pomáha človeku pochopiť vlastné správanie a postoje. Mne osobne dala potvrdenie v mnohých veciach, vrátane mojich čudností, ktoré som dával najavo, ale stále som nechápal, či mi na niečo sú.

Ako často čítate a koľko kníh prečítate za rok?

Záleží od toho, aký mám rok. Keď mám toho veľa, čítam menej. Ak by som to však mal spriemerovať, dlhodobo sa pohybujem niekde medzi 10 až 20 knihami ročne. Pod desať som sa za posledných päť rokov v podstate nikdy nedostal.

Treba ale povedať, že nie všetky knihy dočítam. Ak mám pocit, že ide o klišé alebo zbytočne naťahovaný obsah, nemám problém ju odložiť. Veľa kníh by podľa mňa pokojne mohlo mať formu jednej eseje, namiesto toho sú zbytočne rozpisované na stovky strán.

Keď už mám rozčítanú knihu, snažím sa jej venovať každý deň. V mojom prípade však platí, že knihy skôr „počúvam“, než čítam. Som typ človeka, ktorému viac vyhovujú audioknihy. Klasickému čítaniu sa venujem minimálne, výnimkou sú napríklad situácie, keď nemám prístup k technológiám, napríklad v hyperbarickej komore, kam si vezmem fyzickú knihu.

Inak audioknihy počúvam veľmi často, napríklad pri venčení psa, šoférovaní alebo počas tréningov. Som triatlonista, takže trávim veľa času na bicykli a niekedy mám aj dvoj- či trojhodinové jazdy, počas ktorých počúvam knihy. Zároveň platí, že tie najlepšie tituly, ktoré ma oslovia, si rád kúpim aj v papierovej podobe.

Máte tip pre ľudí, ktorí na čítanie nemajú čas alebo stratili motiváciu?

Mne úžasne pomohli audioknihy. Je to oveľa jednoduchšie – stačí si knihu stiahnuť a počúvať ju kdekoľvek. Človek pri nich často vydrží dlhšie ako pri klasickom čítaní.

Zároveň si myslím, že veľa ľudí má pokazený vzťah ku knihám zo školy, kde sme museli čítať nudné diela, na ktoré sme ešte nemali kapacitu. Preto odporúčam začať niečím, čo vás zaujíma.

Môže to byť napríklad kniha, podľa ktorej vznikol váš obľúbený film, alebo niečo od slovenských autorov, napríklad detektívky od Dominika Dána, prípadne začať krátkymi knihami. Jednoducho si opäť vybudovať návyk, že čítanie knihy je fajn a nemusí to byť namáhavé či nepríjemné. Kniha je viac než podcast, článok či krátky obsah na sociálnych sieťach. Pre náš mozog a sústredenie je dôležité držať v hlave príbeh, postavy či prostredie. Prvým krokom je za mňa najviac si uľahčiť vstup do knižného sveta a potom, keď už si človek vybuduje pozitívnu asociáciu, bude sám vtiahnutý ku knihám.

Ako sa vyvíjal váš čitateľský vkus v priebehu rokov?

Ako dieťa som čítanie doslova neznášal. Literatúra, ktorú sme mali v škole, ma vôbec nezaujímala a mal som pocit, že ide o výber tých najnudnejších kníh, aby testovali našu trpezlivosť.

K čítaniu som sa dostal až neskôr, a to cez fantasy literatúru, najmä vďaka svetu Pána prsteňov. Postupne som prečítal aj ďalšie diela z tohto univerza a začalo ma to baviť.

Neskôr som si uvedomil, že knihy nemusia byť len príbehové, ale môžu aj edukovať. Keď som sa chcel v niečom zlepšiť, začal som siahať po odbornej literatúre a odvtedy už čítanie zostalo súčasťou môjho života.

Vy sám ste aj knižný autor – napísali ste knihu (A)Sociálne prasa. Ako ste sa cítili v tejto úlohe?

(A)Sociálne prasa je pre mňa srdcová záležitosť. Bol to môj debut a zároveň uzavretie jednej životnej kapitoly. Dodnes som na to hrdý a pamätám si ten pocit, keď som knihu dopísal, pretože to bol môj celoživotný sen. Písaniu som sa venoval už predtým, napríklad pri tvorbe scenárov k podcastom, no kniha je úplne iný level. Môžem povedať, že nič ma nenapĺňa viac než práve písanie knihy.

Momentálne mám rozpracovanú ďalšiu a v hlave aj dva iné nápady. Rád by som sa tomu venoval viac, no keď chce byť dnes autor úspešný, potrebuje aj platformu, aby sa jeho knihy predávali. V mojom prípade je to podcast, ktorý ma živí a ktorý vytvára priestor na predaj mojich kníh.

Mojím cieľom však je, aby som bol vnímaný viac ako autor než podcaster. Podcast je rýchly formát, pripraví sa, vydá a ide sa ďalej. Kniha sa však pripravuje dlho, je za ňou množstvo práce, researchu a premýšľania nad každou vetou. Vnímam to tak, že kniha je to najlepšie, čo človek môže vydať alebo po sebe zanechať – je odrazom jeho kreativity, umu, je to skrátka odtlačok jeho osobnosti.

Knižné odporúčania ďalších osobností nájdete na stránke Panta Rhei v sekcii Knižnica úspešných.

Rozhovor vznikol v spolupráci s Panta Rhei.