O 20 % vyšší plat a absolútna moc: Šéfovi ÚRSO pripravujú v parlamente nečakaný darček
obchodnyregister
2026.05.11.
Moc rozhodovať o cenách energií na slovenskom trhu sa čoskoro môže koncentrovať v rukách jednej osoby. Odborníci kritizujú oslabenie nezávislosti a neefektívne zmeny.
Hŕstku panelákov, v ktorých bývajú stovky ľudí, vykuruje jedna kotolňa. Kotol dosluhuje a riaditeľka sa rozhodne kúpiť nový. Investíciu do novej technológie však treba splatiť.
Niet inej cesty, kotolňa musí odberateľom tepla zvýšiť faktúry. Riaditeľka predloží návrh nových cien Úradu pre reguláciu sieťových služieb. Úradníci však dospejú k názoru, že zvýšenie faktúr je priveľké. ÚRSO stanoví novú regulovanú cenu, tá je však nižšia, ako žiadala kotolňa. Riaditeľka sa rozhodne voči tomuto verdiktu odvolať.
Zatiaľ čo v prípade stanovenia regulovaných cien má dnes konečné slovo predseda ÚRSO, v prípade odvolania už rozhoduje iný, odvolací orgán – Regulačná rada. Tá má vlastného predsedu a ďalších päť členov, hoci stolička po bývalej predsedníčke je od januára neobsadená a chýba tiež jeden člen.
Rozhodnutia ÚRSO ovplyvňujú životy miliónov ľudí na celom Slovensku. Okrem stanovovania cien pre stovky centrálnych zdrojov tepla určuje úrad aj maximálne ceny zemného plynu a elektriny či vodného a stočného pre domácnosti a iných zraniteľných odberateľov. Regulačná rada zas pôsobí ako odvolací orgán, ktorý môže tieto rozhodnutia zmeniť.
Už počas najbližšej vykurovacej sezóny by tento proces mohol byť pod palcom jedného človeka – Jozefa Holjenčíka.
Prečítajte si tiež:
Chystá koalícia prílepok?
Aktuality.sk majú k dispozícii paragrafové znenie legislatívneho materiálu, ktorý by spojil kompetencie dvoch kľúčových orgánov v rukách predsedu ÚRSO. Návrh má podobu poslaneckého pozmeňovacieho návrhu. Podľa našich informácií by mal byť zaradený na nadchádzajúcu schôdzu Národnej rady, ktorá sa začne 26. mája. Materiál ráta s účinnosťou od 1. júla.
Predložený by mohol byť, napríklad, ako prílepok k niektorej z vládnych noviel zákonov, ktoré sa týkajú oblasti energetiky. To by znamenalo, že parlament by zmeny schvaľoval bez riadneho pripomienkovacieho a legislatívneho procesu.
ÚRSO na naše otázky uviedol, že sa „vždy riadi platnou legislatívou“ a „nemá zákonodarnú iniciatívu“.
Prečítajte si tiež:
Podľa tohto návrhu by sa právomoc vydávať rozhodnutia o výške cien energií pre domácnosti síce mala presunúť z predsedu regulačného úradu na podriadené útvary, no o obsadení a činnosti týchto útvarov bude aj naďalej rozhodovať šéf ÚRSO. Tá istá osoba by zároveň rozhodovala aj na takzvanom druhom stupni, teda v prípade, že sa regulované subjekty odvolajú na Regulačnú radu.
Bolo by to, akoby o tom istom súdnom spore rozhodoval ten istý sudca aj na prvom, aj na druhom stupni, približuje Rastislav Hanulák, advokát, ktorý sa zaoberá energetikou. V minulosti kandidoval za SaS a aj v súčasnosti spolupracuje s poslancom za SaS a bývalým štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva Karolom Galekom. „Ak by návrh prešiel, šlo by o ďalšie spochybnenie nezávislosti regulačného orgánu,“ myslí si Hanulák.
Kriticky vníma zmenu aj bývalý šéf ÚRSO Andrej Juris, ktorého do funkcie menovala vláda Igora Matoviča a ktorého po voľbách odvolala vláda Roberta Fica.
„Týmto návrhom sa de facto vytvára personálne prepojenie predsedu ÚRSO a predsedu Regulačnej rady, aké existovalo už pri prvotnom prijatí zákona o regulácii v sieťových odvetviach v roku 2012,“ hovorí Juris. „Už vtedy, rovnako aj dnes, takéto prepojenie vyvoláva otázky o účele a možnom konflikte záujmov. Toto personálne prepojenie bolo legislatívne zrušené v roku 2017 a je otázne, prečo by malo byť obnovené zrovna v tomto čase,“ dodáva.
Prečítajte si tiež:
Čo Kiskovi vzali, chcú dať Pellegrinimu
Okrem posilnenia pozície šéfa ÚRSO Holjenčíka v oblasti energetickej regulácie by sa mu mal tiež zvýšiť plat o 20 percent.
Zmenil by sa tiež spôsob vymenúvania predsedov Regulačnej rady aj samotného ÚRSO. Podľa návrhu by ich mal vyberať prezident, a nie vláda, ako je to v súčasnosti. Podobný systém existoval aj v minulosti. V roku 2017, keď tretia vláda Roberta Fica chcela na stoličku šéfa regulačného úradu menovať Ľubomíra Jahnátka, zmenila zákon a kompetenciu vymenovať ho odobrala vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi.
Advokát Hanulák to vníma ako snahu „zabetónovať“ Jozefa Holjenčíka vo vedení regulačných orgánov.
Prečítajte si tiež:
Bývalý šéf regulačného úradu Juris sa zas zamýšľa nad efektívnosťou takýchto zmien. Ako poukazuje, návrh zlučuje funkcie predsedu ÚRSO a predsedu Regulačnej rady. Zároveň však zostávajú zachované funkcie podpredsedov týchto dvoch orgánov.
„Funkcia podpredsedu úradu je naďalej zachovaná bez zjavných kompetencií a povinností. Keďže existuje aj funkcia podpredsedu Regulačnej rady, funkcia podpredsedu úradu sa javí ako duplicita a je otázne, či by v záujme zefektívnenia nemohli byť tieto funkcie tiež zlúčené, podobne ako je to v prípade predsedníckych funkcií,“ uvažuje Juris. Navyše, funkcia podpredsedu ÚRSO je už viac ako rok neobsadená.
„Keďže predseda úradu už nebude vykonávať veľkú časť súčasných kompetencií pri rozhodovaní o regulovaných cenách, je otázne, či navrhované navýšenie platu je úmerné rozsahu jeho budúcich kompetencií,“ dodáva.
Namiesto toho by sa podľa neho mali personálne, odborne a finančne posilniť práve tie útvary ÚRSO, ktoré by po novom rozhodovali o regulácii cien energií. „Ide o veľmi náročnú a komplexnú činnosť, ktorá má významný dopad na celú ekonomiku Slovenska,“ poznamenal Juris.