„NATO“ Blízkeho východu ide do akcie. Jedna krajina má aj jadrové zbrane

Čo spája člena Severoatlantickej aliancie, jedného z najväčších vývozcov ropy na svete a krajinu s jadrovými zbraňami? Turecko, Saudská Arábia a Pakistan v auguste podpísali v Mekke obrannú dohodu (Mecca Joint Deterrence Agreement), ktorá minimálne rétoricky tak trochu pripomína NATO. Zahŕňa totiž princíp kolektívnej obrany, keďže zúčastnené krajiny súhlasili s tým, že akýkoľvek ozbrojený útok proti ktorémukoľvek z týchto troch štátov sa bude považovať za útok proti nim všetkým.  

Ako to bude fungovať

Znie to takmer ako známy aliančný článok 5. A faktom je tiež to, že veľmi rýchlo po podpísaní dohody sa už reálne prehlbuje vojenská spolupráca Ankary, Rijádu a Islamabadu. Turecko a Pakistan tento týždeň súhlasili s vyslaním jednotiek do Saudskej Arábie.

„Výbor sa rozhodol bezodkladne pristúpiť k praktickej realizácii záväzkov v oblasti kolektívnej obrany a prijať potrebné opatrenia na poskytnutie dohodnutých vojenských síl a spôsobilostí a na zabezpečenie ich rýchleho nasadenia v Kráľovstve (Saudská Arábia, pozn. red.) v súlade so schválenými dohodami a vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných strán. Posilní sa tým pripravenosť, vojenská integrácia a kolektívna schopnosť čeliť hrozbám a reagovať na ne,“ uvádza sa vo vyhlásení Strategického, politického a obranného výboru dohody z Mekky.

Nie je zatiaľ jasné, koľko vojakov a s akou špecializáciou Turecko a Pakistan nasadia. Ale určite je to reakcia na to, čo sa na Blízkom východe deje.

„Nie je prekvapujúce, že Turecko, Pakistan a Saudská Arábia prišli s takýmto oznámením,“ reagoval pre Pravdu bezpečnostný expert Andrew Maher z Univerzity Nového Južného Walesu.

Odborník tieto kroky spája najmä s dianím v Jemene a, samozrejme, s vojnou proti Iránu, ktorú USA a Izrael začali 28. februára.

„Od momentu, keď húsiovci obsadili prístav Mokka, už prešiel istý čas, počas ktorého diplomati uzavreli potrebné dohody. Predpokladám, že Rijád do týchto rokovaní vstupoval s cieľom konať rýchlo. Saudská Arábia, samozrejme, stále rieši následky svojho zásahu v Jemene, ktorý s podporou Spojených arabských emirátov spustila v roku 2015. Táto vojna sa zmenila na zdĺhavý a komplikovaný konflikt. V tomto kontexte je pochopiteľná snaha Saudskej Arábie nájsť si partnerov namiesto toho, aby postupovala jednostranne,“ vysvetlil Maher.

Húsiovci sú jemenskí povstalci, ktorí aj s podporou Iránu ovládajú najmä severozápad krajiny aj hlavné mesto Saná. Ich blesková ofenzíva v posledných týždňoch viedla okrem iného k obsadeniu prístavu Mokka, čo im umožňuje ovládnutie prielivu Báb al-Mandab. Pre svetovú lodnú dopravu je to podobne dôležitý bod ako Hormuzský prieliv, ktorý uzavrel Irán.

„Dohoda z Mekky s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla práve s dôrazom na skutočnosť, že Irán podporuje rôzne regionálne skupiny. Údery húsiovcov na Izrael a Saudskú Arábia, ktoré nasledovali krátko po útokoch Hamasu zo 7. októbra 2023, naznačili mieru spolupráce v rámci sietí na Blízkom východe, s ktorými Teherán spolupracuje. V Rijáde to nepochybne vyvolalo znepokojenie. Ankara sa zase obáva vývoja, ktorý sme sledovali, keď sa iracké milície zmobilizovali na podporu Iránu. Pre dohodu z Mekky to predstavuje kľúčový kontext,“ uviedol Maher.

„Ako to už pri dohodách o vzájomnej obrane býva, skutočným testom bude, aké jednotky budú nasadené, kde budú pôsobiť a aké úlohy budú plniť. V tomto prípade sa dá očakávať, že budú hrať rolu pri obrane Saudskej Arábie. Riziko je nízke, pravdepodobne to bude financovať Rijád a zároveň to vyšle signál, že dohoda z Mekky je viac ako len kus papiera,“ povedal pre Pravdu Rodger Shanahan, odborník z National Security College na Austrálskej národnej univerzite.

Analytik pripomína, že tradične je regionálna bezpečnostná spolupráca v oblasti Perzského zálivu a celkovo na Blízkom východe zložitá. „Ankaru zaťažuje história a obe krajiny – Pakistan aj Turecko – sa v regióne vnímajú ako vonkajší aktéri. Vzhľadom na množstvo rozličných a často protichodných záujmov jednotlivých strán môže byť dohoda z Mekky viac demonštratívny krok ako niečo, čo by zásadne zmenilo pravidlá hry. Ide síce o zaujímavý vývoj v oblasti bezpečnosti, no nie nevyhnutne o taký, ktorý by priniesol zásadný obrat,“ myslí si Shanahan.

Trumpova stopa

Dáva teda prirovnanie k NATO zmysel? Možno aj áno, hoci nie úplne v zmysle kolektívnej obrany. Európski spojenci sa aj vzhľadom na nepredvídateľnosť americkej vlády Donalda Trumpa usilujú posilniť vlastnú bezpečnosť. A platí to aj pre iné časti sveta. Expert na Blízky východ Steven Cook z Rady pre zahraničné vzťahy si myslí, že dohoda z Mekky ukazuje, do akej miery sa oslabil vplyv USA v regióne a ako miestne mocnosti v súčasnosti formujú vlastný bezpečnostný poriadok.

„Saudská Arábia – znepokojená tým, či sú Spojené štáty spoľahlivé – hľadá iné možnosti, ako napríklad dohodu z Mekky. Nie je podstatné, že Turecko a Pakistan nedokážu v regióne uplatniť takú vojenskú silu, akou disponujú Spojené štáty. Saudská Arábia a jej noví bezpečnostní partneri sa usilujú o nové usporiadanie, ktoré im – a nie Washingtonu – umožní formovať región,“ napísal Cook vo svojej analýze.

Maher si myslí, že dohoda z Mekky v sebe skrýva príležitosti aj riziká.

„Budúci vývoj sa vo všeobecnosti môže uberať dvoma smermi. Prvý je, že stabilizuje región vzhľadom na eskaláciu zo strany húsiovcov. Pomôže obmedziť túto hrozbu, zmierniť problémy s tranzitom z Červeného mora a umožní Saudskej Arábii návrat k bežnému vývozu ropy – čím sa zníži jej cena na celom svete. Druhý scenár je destabilizácia regiónu, keď húsiovci opäť preukážu bojové schopnosti a nepodarí sa ich zastaviť. Prípadne by aj Irán mohol hľadať nové spôsoby, ako spôsobiť problémy – napríklad podporou pokračujúceho povstania v Balúčistane v západnom Pakistane. Myslím si, že existujú argumenty pre to, aby sme si mohli myslieť, že oba scenáre sú realistické. Je to tak 50-50,“ skonštatoval Maher.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Blízky východ
Saudská Arábia
Pakistan
Turecko
NATO
vojna s Iránom
Jemen

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.