NATO je ako boľavý zub, tvrdí Moskva. Zacharovová reagovala na Merzove slová o bezpečnosti Európy

Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová v sobotu vyhlásila, že NATO oslabuje Európu. Reagovala na nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý v Dubline odmietol výzvu Moskvy rokovať o novom bezpečnostnom usporiadaní kontinentu. Podľa kancelára sa treba sústrediť na to, ako dosiahnuť mier na Ukrajine a aké bezpečnostné záruky potom dostane Kyjev.  

„Keby NATO neexistovalo – mám na mysli, keby táto aliancia naďalej nezohrávala úlohu, akú stále zohráva –, bezpečnosť v Európe by bola pravdepodobne oveľa vyššia,“ povedala Zacharovová podľa agentúry DPA. Alianciu prirovnala k boľavému zubu, ktorý podľa nej oslabil „imunitný systém Európy“. Tvrdí, že NATO odčerpáva obrovské množstvo zdrojov a dôsledky pociťujú aj krajiny mimo Európy.

O čom chce rokovať Moskva

O budúcom usporiadaní európskej bezpečnosti už Moskva rokovala s Washingtonom. Hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij v stredu po dvojdňových rozhovoroch v Abú Zabí povedal, že išlo o jednu z hlavných tém. S americkou stranou podľa neho našli v niektorých otázkach zhodu, v iných rozdiely pretrvávajú.

K účasti Európanov na ďalších rokovaniach sa Medinskij vyjadril zdržanlivo. Ako uviedla agentúra Reuters, podľa ruského vyjednávača Moskva od európskych krajín nedostala konkrétny mierový návrh.

Merz na tlačovej konferencii v Dubline povedal, že Európania sú pripravení s Moskvou rokovať. K ruskej výzve na diskusiu o európskej bezpečnosti však uviedol: „O tom nemusíme diskutovať – už to existuje.“ Za základ obrany Európy označil NATO a zdôraznil úlohu jeho európskych členov. Za narušenie mierového usporiadania, ktorého zásady štáty prijali v roku 1975 v Helsinkách, podľa neho nesie zodpovednosť Moskva.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová v Dubline pripustila aj širšiu debatu. Podľa nej však musí najskôr prísť prímerie, aby sa skončilo bombardovanie civilistov. Po ňom majú nasledovať rokovania o mierovej dohode a až potom rozhovory o budúcej bezpečnosti Európy.

Kto rozhoduje o členstve

Jednou zo zásad, na ktorých európski lídri trvajú, je právo každej krajiny rozhodnúť sa, či vstúpi do vojenskej aliancie. Signatári deklarácie o európskej bezpečnosti z 12. novembra zároveň zdôraznili, že o podmienkach mieru treba rozhodovať s Ukrajinou a o bezpečnosti Európy za účasti Európanov.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 prehodnotili svoju dlhoročnú politiku vojenskej nezúčastnenosti Fínsko a Švédsko. O vstup do NATO požiadali spoločne už v máji toho istého roka. Fínsko sa stalo členom aliancie v apríli 2023, Švédsko v marci 2024.

Témy:
vojna na Ukrajine
NATO
Marija Zacharovová
Rusko

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.