Slováci robiť nechcú, alebo ich nik nechce zaplatiť? Danko kritizuje tisícky cudzincov vo fabrikách, agentúry mu oponujú

Na Slovensku pracuje najviac cudzincov v histórii. V septembri ich bolo vyše 150-tisíc, kým ešte v roku 2021 bol ich počet približne polovičný – okolo 68-tisíc. Šéf SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko preto žiada tvrdšie pravidlá a tvrdí, že cudzinci obsadzujú zle platené miesta, hoci vláda s účasťou jeho strany im cestu na trh práce roky uľahčovala. Personalisti oponujú, že zahraniční pracovníci musia mať rovnaké mzdy ako domáci a firmy po nich siahajú preto, že Slovákov na tieto miesta jednoducho nevedia nájsť.  

Predseda národniarov vystúpil s kritikou na sociálnej sieti. Prekážajú mu najmä zárobky na pozíciách, ktoré im firmy ponúkajú. „Miesta ponúkané cudzincom sú zle ohodnotené. Pre slovenských občanov, ktorí si náklady na základné potreby, ako je bývanie, platia sami, to nestačí,“ napísal Danko.

Okrem toho má výhrady aj k tomu, akou cestou sa cudzinci na Slovensko dostávajú. Podľa neho mnohí prichádzajú cez agentúry, ktoré im okrem práce často vybavia aj ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a vybavenie. Šéf SNS zároveň varuje pred spoločenskými dôsledkami. „Hrozí vznik ucelených neprispôsobivých komunít, ktoré nerešpektujú naše hodnoty, vieru, kultúru a tradície,“ tvrdí Danko.

Sprísnenie pravidiel pre agentúry pritom už chystá rezort práce na čele s ministrom Erikom Tomášom (Hlas). Ministerstvo pripravilo novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá má platiť od januára 2027 a mieri na agentúry dočasného zamestnávania, teda firmy, ktoré pracovníka zamestnajú a prideľujú ho na prácu inému podniku. Rezort chce posilniť kontroly a sťažiť obchádzanie predpisov pri prideľovaní zamestnancov aj pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín.

Agentúry by po novom museli ústrediu práce elektronicky hlásiť začiatok aj koniec každého pridelenia, inak im hrozí pokuta do 100-tisíc eur. Návrh zároveň spresňuje výpočet limitu, podľa ktorého môžu cudzinci z krajín mimo Európskej únie (EÚ) tvoriť najviac 45 percent zamestnancov. Zatiaľ ide len o návrh, ktorý sa v legislatívnom procese môže zmeniť. Pravda sa pýtala aj SNS, či k svojim požiadavkám pripravuje vlastný návrh zákona, strana však neodpovedala.

Ani samotné agentúry prísnejší dohľad neodmietajú. Personálne spoločnosti Grafton Recruitment a Gi Group podporujú dôsledné kontroly aj postihy za zneužívanie zahraničných pracovníkov a za fungovanie mimo zákona. „Myslím si však, že prípadné obmedzenia by nemali byť plošné, ale mali by vychádzať z reálnych potrieb trhu práce a situácie v jednotlivých regiónoch,“ povedala pre Pravdu ich marketingová riaditeľka Jitka Kouba.

Rovnaká práca, rovnaká mzda

Cudzinci prichádzajú najmä do výroby a logistiky, kde ľudia dlhodobo chýbajú. Pracujú ako operátori výroby, montážni pracovníci, skladníci, vodiči vysokozdvižných vozíkov či zvárači. Ponuky pre operátorov výroby sa podľa mzdového prieskumu Graftonu pohybujú približne od 1 200 do 1 500 eur mesačne v hrubom vrátane príplatkov a bonusov. Zákonník práce pritom pri agentúrnom zamestnávaní vyžaduje, aby pridelený pracovník mal najmenej rovnako priaznivé mzdové a pracovné podmienky ako porovnateľný kmeňový zamestnanec firmy.

Rozdiel je inde. Človek zo zahraničia potrebuje pomoc s pracovným povolením, bývaním či dopravou. Z tohtoročného prieskumu agentúry medzi 120 zamestnávateľmi vyplynulo, že s ubytovaním pomáha zahraničným pracovníkom 34 percent firiem a s dopravou 21 percent. „To však neznamená, že im tieto služby automaticky aj platia. Niekde ich firma financuje, inde pomáha len s ich zabezpečením,“ upozorňuje Kouba.

Cudzinci podľa nej nie sú pre firmy ani lacnejší, keďže zamestnávateľom pribúdajú náklady na nábor, administratívu a často aj na dopravu či ubytovanie. Podniky po nich siahajú najmä preto, že v okolí nenájdu dosť vhodných ľudí. Prekážkou býva dochádzanie, chýbajúca kvalifikácia alebo práca na zmeny. „Aj keď sú v niektorých regiónoch vyššie percentá nezamestnaných, neznamená to, že sa môžu alebo chcú presťahovať za prácou na druhý koniec republiky,“ hovorí Kouba.

Podobne to opisuje personálna agentúra Manuvia, ktorá na Slovensko privádza aj pracovníkov z Filipín. Obsadzuje nimi miesta zváračov, CNC operátorov, čalúnnikov, stolárov či murárov. Nad rámec mzdy im hradí časť ubytovania, dopravu na Slovensko a víza, čo vyžadujú prísne podmienky filipínskej vlády. Odvody vrátane zdravotného a sociálneho poistenia pritom platia rovnako ako domáci zamestnanci. „Táto potreba nevzniká z dôvodu šetrenia nákladov, ale z absolútneho nedostatku týchto profesionálov na lokálnom trhu,“ tvrdí manažér agentúry pre medzinárodný nábor Dalibor Zehnal.

Víza z dielne vlády

Kvóty, ktoré chce SNS prehodnotiť, zvyšoval súčasný kabinet. Ide o takzvané národné víza, teda dlhodobé víza, s ktorými sa pracovník z krajiny mimo EÚ dostane do zamestnania rýchlejšie než pri štandardnom konaní. V roku 2024 vláda zdvihla ich ročný limit v priemysle z dvetisíc na desaťtisíc. Pri vodičoch autobusov stúpol z 200 na dvetisíc a pri vodičoch kamiónov z dvetisíc na päťtisíc. Pravidlá zároveň rozšírila na ľudí z Indie, Indonézie, Nepálu a Filipín.

Dvere vtedy otvorila aj agentúram, ktoré boli dovtedy z národných víz vylúčené. Firmám tiež stačí, ak na Slovensku pôsobia tri roky namiesto štyroch. Od januára tohto roka dostávajú vodiči z tretích krajín víza až na rok, pôvodne to bolo 180 dní.

Kurz teraz mení aj premiér Robert Fico (Smer). Začiatkom novembra oznámil prípravu stropu na počet dočasných pracovníkov z vybraných tretích krajín a posilnenie cudzineckej polície. Ktorých krajín sa obmedzenie dotkne a aký bude limit, zatiaľ známe nie je.

Sprísňovať sa má aj samotný prístup firiem k zahraničným pracovníkom, s čím ráta pripravovaná novela ministerstva práce. Zamestnávateľ bude musieť preukázať, že nemá dlhy na daniach ani odvodoch, nie je v konkurze či likvidácii a nedlhuje vlastným zamestnancom. Súhlas s obsadením miesta cudzincom nedostane firma, ak bol ktorýkoľvek zo zúčastnených subjektov postihnutý za nelegálne zamestnávanie.

Do 45-percentného limitu sa po novom zarátajú aj ľudia, ktorým úrad zamestnanie už odsúhlasil, hoci do práce ešte nenastúpili. Agentúry zároveň prídu o možnosť previesť svoje povolenie na osoby, ktoré v čase jeho vydania neboli ich spoločníkmi.

Prílev cudzincov sa pritom výrazne spomalil už tento rok. Kým vlani ich pribudlo rekordných vyše 29-tisíc, za prvých deväť mesiacov tohto roka to bolo necelých sedemtisíc. Zahraniční pracovníci navyše nezostávajú automaticky natrvalo. Zmluva môže trvať najviac dva roky a predĺžiť sa dá najviac dvakrát, o trvalý pobyt možno žiadať až po piatich rokoch nepretržitého pobytu.

Ďalšie obmedzenia odmieta aj Manuvia. Celý proces prijímania pracovníkov zo zahraničia je podľa Zehnala už dnes administratívne, časovo aj finančne veľmi náročný. „Ďalšie sprísnenie je nezmyselné a v dnešnej dobe nedostatku zamestnancov na trhu, nielen na Slovensku, ale aj v ďalších okolitých krajinách, by sme skôr mali hľadať cesty, ako tieto procesy zjednodušiť a prepojiť zamestnávateľov s kvalitnými zamestnancami,“ dodal Zehnal.

Firmám, ktoré už dnes nevedia obsadiť miesta domácimi ľuďmi, by plošné sprísnenie podľa agentúr mohlo obmedziť výrobu a skomplikovať plnenie zákaziek. „Cieľom by malo byť nastaviť férové podmienky pre všetkých, nie vytvárať ďalšie prekážky firmám, ktoré už dnes zápasia s nedostatkom zamestnancov,“ uzatvára Kouba.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Andrej Danko
cudzinci
pracujúci
práca
pracovné agentúry

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.