Nemecko takmer nepodpísalo významnú deklaráciu s Českou republikou. Aké bolo pozadie rokovaní medzi Prahou a Berlínom?

Česi dnes oslavujú štátny sviatok vzniku Československej republiky. Keď po 75 rokoch federácia Slovákov a Čechov zanikla, v samostatnom štáte ich čakalo veľa náročných úloh. Bezpochyby medzi ne patrilo budovanie dobrých základov vo vzťahoch s Nemeckom. Ako si na to spomína Rudolf Jindrák, ktorý vtedy v rokovaniach medzi Prahou a Berlínom zohral dôležitú úlohu? (Tento mimoriadne skúsený 62-ročný diplomat pôsobí na Slovensku ako veľvyslanec Českej republiky.)  

Aké boli najväčšie výzvy pri usporiadaní vzťahov Česka s Nemeckom?

Najprv je potrebné pripomenúť, že Československo uzavrelo v roku 1973 prvú významnú zmluvu s Nemeckou spolkovou republikou a v rovnakom čase obidva štáty nadviazali diplomatické styky. Ďalšiu dôležitú zmluvu sa podarilo podpísať v roku 1992, čiže ešte v období existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorá sa týkala spolupráce a priateľstva. Znamenalo to, že zmluvný právny základ medzi Prahou a Berlínom, respektíve predtým Bonnom, ktorý bol hlavným mestom do júna 1991, existoval, keď 1. januára 1993 vznikla samostatná Česká republika. Obidve zmluvy vyriešili najväčšiu záťaž z minulosti.

Akú?

Hlavné body boli uznanie neplatnosti Mníchovskej dohody z roku 1938, nespochybňovanie československej štátnej hranice. Čiže to, čo bolo dôsledkom druhej svetovej vojny. Na Slovensku to vyzeralo trochu inak, lebo Viedenská arbitráž bola zrušená na mierovej konferencii v Paríži v roku 1947. Čo sa však v zmienených dvoch zmluvách neodstránilo, bolo takpovediac politické bremeno. Zvlášť v prípade otázky sudetských Nemcov a prípadných majetkových nárokov. Toto fakticky zostalo ešte aj v zmluve z roku 1992 – že sa nevzťahuje na majetkové záležitosti. Po vzniku samostatnej Českej republiky išlo politicky o to, aby sme nevznášali požiadavky týkajúce sa vojnových reparácií a, naopak, Nemecko tie, ktoré súviseli so záujmami jeho občanov sudetského pôvodu.

Slovensko v marci 1995 podpísalo s Maďarskom medzištátnu zmluvu, prečo sa Česi dohodli s Nemcami na forme deklarácie?

Bolo to politické rozhodnutie, po dlhých rokoch už môžem o tom povedať viac. Rokovania medzi Prahou a Berlínom sa uskutočňovali od roku 1993. Bolo to v období, keď sa Česká republika usilovala o vstup do Severoatlantickej aliancie. Američania nám povedali, že si najprv musíme upraviť naše vzťahy so susedným Nemeckom, až potom nás do NATO môžu prijať. Vyjednávanie o deklarácii vyzeralo o niečo jednoduchšie a kratšie, ako keby sme mali rokovať o uzavretí medzištátnej zmluvy. Pointa spočívala v tom, aby si členské štáty takpovediac nevzali do svojho klubu nevyriešené česko-nemecké problémy.

Čo najdôležitejšie sa nachádza v deklarácii a, naopak, čo podstatné sa v nej neobjavilo?

Najvýznamnejší je článok 4, ktorý konštatuje, že si uvedomujeme existenciu rozdielnych pohľadov na historické udalosti, ale rozhodli sme sa, že nimi nebudeme zaťažovať vzájomné vzťahy. Fakticky sme uzavreli debatu, že nemienime inštrumentalizovať otázky spojené so sudetskými Nemcami a že druhá strana politickým spôsobom nenastolia otázky súvisiace s ich odškodnením na území Českej republiky. Čo sa v deklarácii nenachádza, je ukončenie majetkových nárokov. V tom zmysle, že štát sa ich nemôže vzdať v mene svojich občanov.

Prečo?

Lebo potom by si jeho občania nárokovali individuálne odškodnenie od vlastného štátu.

Ako sa dá chápať to, že sa politickým spôsobom nenastolia otázky súvisiace s odškodnením?

Bol to záväzok, že vlády nebudú politicky podporovať takéto požiadavky občanov.

Vyzerali rokovania s Nemeckom náročne?

Dokopy sa uskutočnilo jedenásť kôl rokovaní. Vyjednávania trvali tri roky, k podpísaniu deklarácie došlo v Prahe 21. januára 1997. Neprekvapilo ma, že sa vyskytli aj zložité situácie pri rokovacom stole, pretože sa dojednával zásadný text z pohľadu obidvoch štátov. Mimochodom, robieval som si písomné poznámky, ktoré sú uložené v archíve. Zverejniť sa môžu až po päťdesiatich rokoch, takže ešte dve desaťročia si na ne musíte počkať (úsmev). Pomerne dlhý čas rokovaní stál za to – máme kvalitnú deklaráciu, ktorej obsah Česko aj Nemecko dodržiavajú.

Do archívu nemôžem nazrieť, ale skúsim vás poprosiť, či môžete po troch desaťročiach prezradiť niečo, čo ešte nezaznelo.

Text deklarácie bol hotový v októbri 1996, ale vtedajší nemecký minister zahraničných vecí Klaus Kinkel potom prišiel s tým, že Nemci nepodpíšu deklaráciu. Jej znenie sa však v decembri toho roku objavilo v televízii ARD, čo pomohlo dostať vládu v Berlíne pod tlak. Veľmi nám vtedy pomohli čelní predstavitelia Zelených v Bundestagu, napríklad Joschka Fischer, ktorí dôrazne podporovali podpísanie deklarácie. Kancelár Helmut Kohl nakoniec súhlasil.

Akú funkciu ste vtedy zastávali na ministerstve zahraničných vecí?

Bol som riaditeľ odboru, pod ktorý spadali bilaterálne vzťahy s európskymi štátmi. Prišiel som v januári 1997 na ceremóniu podpísania deklarácie. Po troch desaťročiach už môžem prezradiť, že Kohl vtedy v Prahe po slávnostnom akte vyslovil drsnú vetu, že deklarácia neuzatvára majetkové nároky. Neznelo to po slávnostnom akte príjemne, ale chápal som kancelára: Pripomeniem, čo som už povedal – nemecká vláda nemohla prevziať na seba zodpovednosť za prípadné nároky svojich občanov týkajúce sa odškodnenia. Mimochodom, ešte musím spomenúť jednu dôležitú pasáž deklarácie z pohľadu Českej republiky.

O čo ide?

Nemecko sa nielen zaviazalo podporovať integráciu Česka do EÚ a NATO, ale otvorila sa tiež cesta k odškodneniu obetí nacizmu medzi Čechmi. My sme im poskytli finančné kompenzácie z českých peňazí a Nemci nám to potom refundovali a pridali ďalšiu časť. Dokopy išlo približne o 10 miliárd českých korún.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rudolf Jindrák

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.