Nemeckom otriasli masové protesty, tisíce nespokojných občanov sa postavili proti lídrom AfD

Delegáti zjazdu strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) potvrdili vo funkciách predsedov Alice Weidelovú a Tina Chrupallu. Zjazd strany, ktorú civilná kontrarozviedka minulý rok označila za preukázateľne pravicovo extrémistickú, sa koná vo východonemeckom Erfurte. Proti jeho konaniu podľa polície v uliciach protestuje najmenej 31-tisíc ľudí, organizátori hovoria o 50-tisíc demonštrantoch. Protesty sú zatiaľ prevažne pokojné.  

AfD je v súčasnosti najväčšou opozičnou stranou v nemeckom Spolkovom sneme. V minuloročných predčasných parlamentných voľbách získala 20,8 percenta hlasov. Súčasné prieskumy jej prisudzujú podporu na úrovni 26 až 29 percent. Ak by sa voľby konali teraz, strana by v nich zvíťazila.

Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), ktorý plní úlohu civilnej kontrarozviedky, označil AfD vlani v máji za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Strana sa proti tomu obrátila na súd, ktorý nariadil, aby ju BfV takto neoznačoval až do vydania konečného rozhodnutia. Nedávno zverejnený odborný posudok dospel k záveru, že návrh na zákaz strany by mal na ústavnom súde šancu na úspech.

Voľba nového vedenia bola jedným z hlavných bodov programu. Delegáti potvrdili vo funkciách doterajších predsedov. Chrupalla stojí na čele AfD od roku 2019, Weidelová vedenie doplnila v roku 2022. Weidelová dnes získala podporu 81 percent delegátov, Chrupalla 70 percent hlasov. Chrupalla, ktorý je pôvodným povolaním maliar a lakovač a pochádza zo Saska, vo svojom kandidátskom prejave uviedol, že AfD „chce vládnuť“. „A budeme vládnuť – najprv v jednej spolkovej krajine, potom v celom Nemecku,“ povedal. Ekonómka Weidelová vo svojom prejave kritizovala politických oponentov. „Neporazíte nás! Práve naopak – budeme čoraz silnejší a väčší,“ vyhlásila.

Do funkcie jedného z podpredsedov sa dostal Stefan Möller, blízky spolupracovník Björna Höckeho, ktorý je hlavnou postavou radikálneho nacionalistického krídla strany. Vyštudovaný učiteľ dejepisu sa preslávil kontroverznými výrokmi, pričom ho súd opakovane potrestal za použitie nacistického hesla „Všetko pre Nemecko“. Höcke v minulosti napríklad požadoval zmenu prístupu k nemeckým dejinám o 180 stupňov.

Kým noc bola podľa polície v Erfurte pokojná, od skorého rána sa v uliciach zhromažďovali demonštranti. Podľa polície ich popoludní bolo 31-tisíc. Pred zjazdom polícia odhadovala, že do durínskej metropoly by mohlo prísť protestovať až 50-tisíc ľudí. Protestujúci úplne zablokovali niekoľko miest v centre mesta. Pre blokádu bola dočasne neprejazdná aj diaľnica A71 vedúca popri meste. Na protesty proti AfD vyzvali odbory, rôzne iniciatívy, občianske združenia aj niektorí politici. Polícia uviedla, že demonštrácie boli doteraz prevažne pokojné, iba niekoľkokrát musela použiť slzotvorný sprej.

Počas zjazdu AfD v saskom meste Riesa vlani v januári protestovalo v uliciach podľa odhadov 10- až 15-tisíc ľudí. V novembri sa potom počas ustanovujúceho zjazdu mládežníckej organizácie AfD v hesenskom Giessene podarilo demonštrantom zablokovať ulice natoľko, že podujatie sa začalo s výrazným meškaním. Aliancia Widersetzen (Odpor) chcela podobný efekt dosiahnuť aj dnes, nepodarilo sa jej to však. Zjazd sa začal podľa plánu o 10.00 h. Už pred 5.00 h bolo podľa hovorcu strany na výstavisku 540 zo 600 delegátov. „Ranné vtáča ďalej doskáče. Chuligáni z Antify zaspali vlastnú rozvratnú akciu,“ povedal Chrupalla.

Okrem voľby vedenia sa má AfD v Erfurte pripravovať aj na trojicu septembrových krajinských volieb. V Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku by podľa prieskumov mala zvíťaziť, pričom v Sasku-Anhaltsku by dokonca mohla získať väčšinu v krajinskom parlamente. Prvýkrát by sa tak predsedom vlády niektorej nemeckej spolkovej krajiny mohol stať člen AfD. Okrem toho sa bude v septembri voliť aj v Berlíne, kde by AfD podľa prieskumov mohla skončiť na treťom mieste a zdvojnásobiť zisk z posledných volieb.

AfD čelila ešte pred začiatkom zjazdu kritike za výber termínu jeho konania. Na dnešný deň pripadá sté výročie ríšskeho zjazdu Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) neskoršieho diktátora Adolfa Hitlera. Konal sa vo Weimare, ktorý leží približne 20 kilometrov východne od Erfurtu.

Témy:
AfD
Nemecko

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.