Nesmejme sa poslancovi Glückovi. Máme vážnejší problém (názor Gréty Gregorovej)
obchodnyregister
2026.05.07.
Máj je už tradične sezónou oháňania sa „politikou na všetky štyri svetové strany“. Robert Fico opäť ide do Moskvy. No musí sa tam preštrikovať ako nežiaduca osoba.
Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Pamätáte si, ako sme sa ešte pred rokom ohradzovali voči snahe Smeru budovať nostalgiu za socializmom? Pragmaticky sa tomu možno dalo rozumieť – jednoducho im z prieskumov vyšlo, že najmä na staršiu generáciu to môže zaberať.
Príklad z Maďarska však ukazuje, že len hrať na proruskú a protiukrajinskú strunu na dlhodobé prekrytie domácich problémov nestačí. Zjavne sa to ešte nedostalo k poslancovi Richardovi Glückovi. Ten v rozhovore pre 360-tku vniesol do zbierky perál slovenskej politiky nové spojenie – Rusko nás vraj neoznačuje za nepriateľa, ale len za „nie priateľa“.
Nebezpečná hra na „nie priateľa“
Na prvé počutie vyvolávajú jeho slová smiech, no v skutočnosti sú nebezpečnou ilúziou. Vytvárajú dojem akéhosi špeciálneho vzťahu Ruska so Slovenskom, ktorý nás má údajne chrániť. Lenže v Kremli neexistuje šedá zóna. Buď ste poslušný satelit, alebo nepriateľ.
Hrať sa na „nie priateľa“ v momente, keď Rusko oficiálne zaradilo Slovenskú republiku na zoznam štátov „konajúcich nepriateľsky“, má od skutočnej diplomacie ďaleko a svedčí o strate kontaktu s realitou.
Prečítajte si tiež:
Špeciálne od nástupu tejto vlády sme jedným z významných vývozcov vojenského materiálu na Ukrajinu. Čo je geopoliticky správne, ale Rusko o tom, samozrejme, vie. A u našich českých susedov už jeden vojenský sklad aj vyhodilo do vzduchu, čiže u Putina nejde len o slová, ale aj nepriateľské činy.
Táto diplomatická schizofrénia je pre Slovensko vyslovene nevýhodná. Kým naši susedia využívajú svoje členstvo v elitných kluboch na vyjednávanie lepšej bezpečnosti či spoločných energetických projektov, my investujeme energiu do nadbiehania režimu, ktorý nás má na zozname hneď vedľa Spojených štátov a Británie. Vedľa Ukrajiny, ktorú Putin „nie priateľsky“ bombarduje.
Vrcholom tejto fiktívnej suverenity je moment, keď slovenský premiér zúfalo hľadá trasu, ako sa vôbec dostať na Červené námestie. To, že nám donedávna najbližšie krajiny odmietajú povoliť prelet, je hmatateľným dôkazom našej straty vplyvu. Ak sa premiér suverénneho štátu musí do cieľa „preštrikovať“ ako nežiaduca osoba, nie je to prejav sily, ale priznanie medzinárodnej izolácie.
V diplomatickej karanténe
To však zďaleka nie je jediný výsledok tejto politiky. Životne dôležitý koncept V4 je v troskách. Možno sa český premiér z ľútosti raz za čas rozhodne zorganizovať spoločné rokovanie vlád, ale všetci vidia, že od zahraničnopolitického kamikadze zo Súmračnej sa v Európe držia v bezpečnej vzdialenosti.
Slovensko je východnou hranicou EÚ a NATO. V čase, keď sa rozhoduje o novej architektúre obrany kontinentu, potrebujeme sedieť za rokovacím stolom, nie v diplomatickej karanténe. Naši spojenci nám prestávajú dôverovať. A kto by veril partnerovi, ktorý chodí tlieskať režimu, kvôli ktorého hrozbe vôbec musíme túto hranicu opevňovať?
Prečítajte si tiež:
Snaha vlády predať tieto zlyhania voličom ako „sprisahanie sveta proti Slovensku“ je už len posledným dejstvom smutného politického divadla. Je to nebezpečný hazard s našou bezpečnosťou.
Keď totiž nabudúce budeme naozaj potrebovať solidaritu spojencov pri ochrane našich záujmov či hraníc, môže sa stať, že nám na naše volanie nikto neodpovie. A to bude ten skutočný, tragický účet za politiku na všetky štyri svetové strany.