Nobelovu cenu za chémiu získali Francúz Kagan a Japonec Soai za objavy v asymetrickej organickej syntéze

obchodnyregister 2026.10.07.

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2026 získali Francúz Henri B. Kagan a Japonec Kenso Soai „za objav nelineárnych efektov a autokatalýzy v asymetrickej organickej syntéze“. Oznámila to v stredu švédska Kráľovská akadémia vied.  

Objavy týchto dvoch vedcov priniesli chemikom nové možnosti pri riadení chemických reakcií a sú významné najmä pri vývoji a výrobe liečiv, ale aj pri produkcii aróm, vôní, poľnohospodárskych chemikálií a nových materiálov.

Niektoré chemické reakcie vytvárajú dve molekuly, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi. Ide o takzvané enantioméry. Chemici už desaťročia vedeli, že teoreticky je možné navrhnúť reakcie, pri ktorých vznikne prednostne iba jeden z nich, v praxi však bolo dosiahnutie takéhoto výsledku mimoriadne náročné.

Video

Nobelista Deisseroth oslávil cenu za medicínu a lekárstvo s ľuďmi z labáku na Stanforde

Zdroj:
Reuters

Objavy Kagana a Soaia pomohli vyriešiť tento problém. Kagan v roku 1986 objavil nelineárne efekty, ktoré umožňujú zosilniť tvorbu jedného z dvoch zrkadlových variantov molekuly. Ukázal, že množstvo jedného enantioméru v konečnom produkte nemusí priamo zodpovedať jeho zastúpeniu v katalyzátore. Tento poznatok sa stal významným nástrojom pri navrhovaní asymetrických chemických reakcií.

Kaganov objav nadviazal na dlhodobé úsilie chemikov pochopiť, prečo živé organizmy využívajú takmer výlučne iba jednu z dvoch možných zrkadlových podôb niektorých molekúl. Tento jav sa označuje ako homochiralita. Aminokyseliny a cukry, ktoré tvoria základné stavebné prvky života, sa totiž môžu vyskytovať v dvoch zrkadlovo obrátených podobách, pričom život využíva spravidla iba jednu z nich.

Na Kaganov výskum nadviazal japonský chemik Kenso Soai. V 90. rokoch začal skúmať, či by bolo možné vytvoriť chemickú reakciu, v ktorej by sa katalyzátor vytváral priamo počas reakcie a zároveň by podporoval tvorbu vlastnej zrkadlovej podoby. Takýto proces sa označuje ako autokatalýza.

V roku 2003 predstavil takzvanú Soaiovu reakciu, v ktorej sa vytvorený enantiomér podieľal na tvorbe ďalších molekúl rovnakej podoby. Podarilo sa mu z pôvodne takmer symetrickej zmesi vytvoriť produkt s výraznou prevahou jediného enantioméru, pričom jeho konečný podiel mohol dosiahnuť až 99,99 percenta.

Objavy tohtoročných laureátov Nobelovej ceny za chémiu pomôžu odborníkom účinnejšie získavať čo najčistejšie enantioméry požadovaných látok. Tento postup je dôležitý vo farmaceutickom priemysle. Niektoré liečivá totiž existujú v dvoch zrkadlových podobách, pričom jedna môže mať požadovaný terapeutický účinok, zatiaľ čo druhá môže byť menej účinná alebo spôsobovať nežiaduce účinky.

Článok sa aktualizuje.

Témy:
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.