Nová fáza vojny: Rusko stráca dych a mení stratégiu. S Pavlom Havlíčkom (videopodcast)

„Sme v úplne novej fáze tohto vojnového konfliktu. Prvýkrát od začiatku veľkej vojny, respektíve od masívnej ukrajinskej ofenzívy z druhej polovice roka 2022, je zrejmé, že Rusko na Ukrajine neuspeje,“ tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nielenže markantne nezískava nové územia, ale ukrajinské sily dokonca každý mesiac vyraďujú z boja viac ruských vojakov, než dokáže Ruská federácia naverbovať. Tento trend je pre Rusov mimoriadne negatívny a v zúfalstve sa preto obracajú na civilné ciele, diplomatické inštitúcie a ďalšie nevojenské objekty,“ vysvetľuje.  

Nekonečná či zabudnutá? Tri a pol roka po začiatku ruskej invázie sa vojna na Ukrajine mení na konflikt bez jasného konca. Front sa hýbe pomaly, denne však zomierajú stovky ľudí a Rusko pokračuje v opotrebovávacej stratégii.

Zároveň slabne pozornosť sveta, ktorý medzičasom zamestnali ďalšie krízy a konflikty. Kremeľ pritom stavil na jedinú kartu – že Ukrajina aj Západ sa unavia skôr než Rusko.

Je teda Putinova vojna nekonečná, alebo sa z nej stáva zabudnutý konflikt, ktorý prestávame brať vážne, či inak – zvykli sme si naň?

Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.

3fotky v galérii
Pavel Havlíček v podcaste Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

V akej fáze sa dnes nachádza vojna na Ukrajine? Po vyše štyroch rokoch vidíme, že Rusko stupňuje raketové a dronové útoky na ukrajinské mestá, dron dokonca zasiahol obytný dom v Rumunsku a Moskva vyzýva Západ, aby stiahol diplomatov z Kyjeva. Ide ešte stále o územie, alebo už skôr o vojnu vyčerpávania?

Sme v úplne novej fáze tohto vojnového konfliktu. Prvýkrát od začiatku veľkej vojny, respektíve od masívnej ukrajinskej ofenzívy z druhej polovice roka 2022, je zrejmé, že Rusko na Ukrajine neuspeje. Nielenže markantne nezískava nové územia, ale ukrajinské sily dokonca na mesačnej báze vyraďujú z boja viac ruských vojakov, než dokáže Ruská federácia naverbovať. Tento trend je pre Rusov mimoriadne negatívny a v zúfalstve sa preto obracajú na civilné ciele, diplomatické inštitúcie a ďalšie nevojenské objekty. Snažia sa tým vyvolať psychologický tlak na verejnú mienku na Západe, no na frontovej línii sa im nedarí a konflikt sa čoraz viac presúva dovnútra samotného Ruska.

Kremeľ bojuje o vlastné prežitie

Je to zaujímavé konštatovanie, že Rusko neuspeje. Videli sme však výzvu Volodymyra Zelenského, aby sa ukrajinské štátne štruktúry pripravili na ďalšie dva až tri roky vojny. O čom to svedčí?

Rusku sa síce zúfalo nedarí, no zároveň nemôže z tohto konfliktu len tak vycúvať. Ruské politické vedenie bojkotuje rozhovory o prímerí, pretože ich primárnou logikou je vlastná sebazáchova a stratégia prežitia režimu. Nemôžu odkryť karty a vypratať pole, pretože sľúbili, že “špeciálna vojenská operácia” potrvá tri dni a že získajú kontrolu nad Luhanskou a Doneckou oblasťou, čo sa im vôbec nedarí. Bezpečnostní analytici sa dnes prikláňajú k názoru, že ruský režim sa bude snažiť predať ako víťazstvo to, že konflikt rozšíri iným smerom. Preto sa skloňuje Pobaltie, no vojna sa prelieva aj do regiónu Čierneho mora – do Moldavska, Rumunska a ďalších štátov. Keďže Rusko nemá kapacitu ísť viac do hĺbky, rozširuje sa do šírky, čo je pre nás v Európe mimoriadne nebezpečné.

Spomínali sme nočný incident s ruským dronom na území Rumunska. Ide podľa vás o chybu, alebo o plánovaný útok?

V podmienkach vojny sa to veľmi ťažko analyzuje. Nedávno sme videli dopady dronov aj na území pobaltských štátov – v Lotyšsku napríklad pád zmanipulovaného dronu na rafinériu spôsobil pád vlády. Nepredpokladám, že by to bol pôvodne zamýšľaný cieľ, ale nemôžeme to s určitosťou vylúčiť. Dron mohol byť zmanipulovaný ukrajinskou stranou, Rusi nad ním mohli stratiť kontrolu, alebo bol jednoducho zle zacielený. Dôležité však je, že príčinou týchto incidentov je pokračujúca ruská agresia. Znamená to aj to, že Rusi už nedokážu vždy presne zacieliť na plánované objekty.

Vojna dronov a nedostatok protivzdušnej obrany

Moskva zvyšuje intenzitu útokov a hrozí útokmi dokonca na “rozhodovacie centrá” v Kyjeve. Kritickým problémom sa tak stáva protivzdušná obrana, pričom Ukrajina priznáva, že je pri balistických raketách závislá od USA. Snaží sa Rusko prelomiť obranu skôr, než Západ zvýši dodávky?

Do tejto relevantnej debaty musíme pridať aj pohľad na dianie na Blízkom a Strednom východe. Američania tam v spolupráci s Izraelom a ďalšími štátmi masívne spotrebovávali prostriedky na zneškodňovanie balistických rakiet a dronov. Hovorí sa o tom, že za prvých pár dní sa tam spotrebovalo viac rakiet pre systémy Patriot, než Ukrajina dostala za posledné štyri roky. Ide o kapacitný problém a politickú prioritu, ktorá vedie Spojené štáty skôr na Blízky východ než na Ukrajinu. Blížime sa k momentu, kedy Američania jednoducho nebudú mať kapacity tieto prostriedky rýchlo dopĺňať.

Na druhej strane sme svedkami toho, že Ukrajina útočí svojimi dronmi hlboko v ruskom tyle. Nakoľko môžu zásahy viacerých rafinérií poškodiť schopnosť Rusov viesť vojnu?

Toto je kruciálna otázka. Dnes ukrajinské úrady hovoria o tom, že viac než 50 % celkovej vývoznej kapacity ruských fosílnych zdrojov je efektívne vyradených z prevádzky. Príjmy z ropy, plynu a palív tvoria asi 40 % príjmov ruskej štátnej kasy, takže tieto takzvané “praktické sankcie” idú ďaleko nad rámec tých európskych politických sankcií. Ukrajinci hrajú úplne inú hru – cielene zasahujú terminály a rafinérie, čím nielen obmedzujú export, ale spôsobujú nedostatok palív v niektorých ruských regiónoch. Je to mimoriadne efektívne a prenáša to vojnu na ruské územie, čo vyvoláva značnú paniku tak u bežných obyvateľov, ako aj medzi ruskou elitou.

Európa musí prevziať iniciatívu

V kontexte postoja Donalda Trumpa a plánov USA znížiť svoju vojenskú prítomnosť v Európe – nie je to krok, ktorý posilňuje pozíciu Vladimíra Putina?

Z dlhodobého hľadiska je to pre Európu negatívne a ťažko čitateľné. Na jednej strane počujeme o sťahovaní vojakov z Nemecka, no na druhej strane sa časť z nich presunula do Poľska. Rovnováha síl sa momentálne zásadne nemení. Prítomnosť desaťtisícov amerických vojakov v Európe je však bezpečnostnou garanciou, ktorú nevieme nahradiť. Zároveň ale vidíme, že aj Američania sú závislí od svojej vojenskej prítomnosti u nás – bez európskych spojencov by nemohli logisticky či spravodajsky zabezpečovať operácie napríklad na Blízkom východe. Oba brehy Atlantiku si uvedomujú, že sa navzájom potrebujú.

Dá sa tiež konštatovať, že vojna na Ukrajine posilnila obranyschopnosť samotnej Európy, vzhľadom na nárast obranných rozpočtov?

Áno, je to presne tak. Európania sa prebúdzajú zo skoršej letargie, masívne investujú a dávajú príležitosť rastu aj svojmu obrannému priemyslu. Dnes už štáty nesmerujú len k dvom percentám HDP, ale mnohé idú na trajektóriu 3,5 % a vďaka rôznym kľučkám doplňujúcich výdavkov na bezpečnosť až k 5 %. Jedinou výnimkou, ktorú musím so smutným sentimentom spomenúť, je česká vláda, ktorá v revidovanom rozpočte tieto výdavky zredukovala.

Keď hovoríme o kľučkách s doplňujúcimi výdavkami, k tomu patrí aj prístup Roberta Fica, ktorý chce obranné financie investovať do vecí s “duálnym” využitím, ako sú nemocnice či mosty. Ako sa na tento prístup pozerá Aliancia?

Snahu obchádzať tvrdé výdavky na armádu a manipulovať s číslami vidíme na Slovensku, v Španielsku aj v Česku. Tieto takzvané doplňujúce výdavky na kritickú infraštruktúru či nemocnice nepatria do toho jadra výdavkov na hardvér pre armádu. Severoatlantická aliancia práve teraz spresňuje metodológiu, aby bolo jasné, čo presne sa môže vykazovať do oných “doplňujúcich 1,5 %” a zamedzilo sa prelievaniu financií medzi kategóriami. Americká strana veľmi prísne sleduje, ako štáty peniaze utrácajú, a neváha vlády za takýto “kreatívny” prístup verejne kritizovať. Pre Slovensko, ktoré priamo susedí s vojnovou zónou a videlo dopady rakiet pár kilometrov od hraníc, je o to dôležitejšie, aby bolo na nápor reálne pripravené.

Diplomacia nie je v slepej uličke, je to šanca pre EÚ

Kde je v tomto všetkom diplomacia? Sú ruské výzvy na stiahnutie západných diplomatov z Kyjeva psychologickým nátlakom?

Bezpochyby. Je to snaha strašiť, no je dôležité, že európski ani americkí diplomati z Kyjeva neodchádzajú a neustupujú tlaku. V kontexte diplomacie musím spomenúť zásadnú zmenu – doteraz sa hovorilo, že čas hrá pre Rusko, no dnes sa táto perspektíva obrátila a čas hrá v prospech Ukrajiny. Ukrajina získala masívnu pôžičku od EÚ, ktorá jej na dva roky dáva makroekonomickú stabilitu a financie na zbrojenie. Európa stojí jednoznačne za Ukrajinou, bez ohľadu na to, akým smerom sa posúva americká pozícia.

Nie je však diplomacia v slepej uličke? Spojené štáty nemajú jasný vyjednávací plán a v otázke okupovaných území zase nechce ustúpiť ani jedna strana.

Nevnímam to ako slepú uličku, ale ako veľkú príležitosť pre Európu. USA od februára tohto roku neinvestovali do diplomatického riešenia tohto konfliktu žiadnu energiu a sústredia sa na Blízky východ. Presne toto je priestor pre európske štáty. Samotní Ukrajinci očakávajú, že Európa bude akcieschopná, sadne si za vyjednávací stôl a bude im rozumieť lepšie než americká administratíva. Musíme si len najprv ujednotiť našu vlastnú pozíciu medzi 27 štátmi. Európa už dokáže nájsť dôstojného vyjednávača – spomínal sa napríklad fínsky prezident Alexander Stubb –, ktorý sa neohne pred ruským diktátorom a bude schopný moderovať rokovania.

Akú rolu zohráva v ďalšom vývoji vojny presný status Ukrajiny v prístupových rokovaniach s EÚ? Napríklad Friedrich Merz navrhuje pre Kyjev status “pridruženého člena”, čo by malo jeho členstvo urýchliť. Z druhej strany však prichádzajú záporné reakcie.

Veľmi ma potešilo, keď som z úst slovenského premiéra Roberta Fica počul, že plne podporuje európsku perspektívu Ukrajiny. To by dnes českému premiérovi a jeho koaličným partnerom prešlo ústami len veľmi ťažko. Pád maďarského vzdoru odblokoval viaceré prístupové kapitoly, no proces bude ešte dlhý. Čo sa týka sporov okolo okupovaných území, uvidíme, či budeme, napríklad, využívať precedens rozdeleného Cypru. Frustrácia z pomalého postupu vedie politikov ako Friedrich Merz k návrhom na polovičné členstvo, čo však Ukrajinci oprávnene odmietajú – nebránia svoju krajinu pre “polovičný status”. Bude potrebné hľadať kreatívne cesty, napríklad sektorovú integráciu, aby sme dosiahli cieľ plnoprávneho členstva.

Na začiatku sme sa pýtali, či je vojna nekonečná alebo zabudnutá. Vy hovoríte o úplne novej fáze. Ako by ste ju zhrnuli?

Táto vojna je v novej fáze vďaka trom kľúčovým pilierom. Po prvé, Ukrajinci sa bránia čoraz efektívnejšie a konflikt sa vo veľkom prelieva na územie slabnúceho Ruska. Ruská ofenzíva zlyhala a frustrácia z toho nahlodáva Putinov kult osobnosti. Po druhé, Ruská federácia jednoducho nedokáže na bojisku dosiahnuť zásadné úspechy. Po tretie, táto situácia dáva obrovskú príležitosť Európskej únii, aby prevzala opraty konfliktu a pomohla Ukrajine s integráciou. Toto všetko sa deje na pozadí, kde absentujú Spojené štáty, ktoré svoju pozornosť momentálne orientujú iným smerom.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

3fotky v galérii
Aktuality nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.