Od garáže až po michelinské reštaurácie. Slovenská vízia Mrvu a Stanka oslovila aj Japonsko

Na prelome storočí zmenili podobu slovenského vína, ich mená sú symbolom novej slovenskej vinárskej vlny. Vladimír Mrva a Peter Stanko nepriniesli len víno podmaňujúce si ľudí chuťou a vôňou, spája sa s nimi renesancia vinárskej kultúry. Neprekvapuje, že ich víno rezonuje v zahraničí. Nedávno získali v Prahe titul Vinař roka, predtým v Tokiu na Sakure Diamantovú trofej.  

Udržať sa bezmála 30 rokov na vrchole nie je jednoduché. Potvrdzuje ich množstvo triumfov doma i na prestížnych zahraničných súťažiach. Čo je za dobrým vínom?

Mrva: Porozumenie, tvrdá práca, rešpekt, vášeň. Možno niekto povie, že sme začali v správnom čase v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď ešte Slovensko nebolo členom EÚ a na trhu nevládla taká silná konkurencia vín ako dnes. Naozaj víno sa ľahšie predávalo, ale aj preto, že sme uviedli na trh ľahké, odrodovo svieže víno a zároveň ho aj inak predstavili. Boli sme mladíci plní entuziazmu štartujúci naozaj z nuly. Zobrali sme si veľké úvery, na ktoré dali naši rodičia i my sami banke do zálohy domy a nehnuteľnosti. Nič sme neprivatizovali, nestál za nami nijaký skrytý kapitál. Spoliehali sme sa na vlastné sily a um. Každý drobný úspech nás povzbudzoval, nepripúšťali sme si, že to nevyjde.

Pamätám si na prvý rozhovor. Odkázali ste mi, že lisujete hrozno a môžem prísť najskôr o deviatej večer. Našiel som vás oboch v prenajatej družstevnej pivnici vo Voderadoch medzi sudmi a hadicami. Boli ste takí zaujatí prácou, že ste ma takmer nezbadali.

Mrva: Keď robíme, tak robíme. Kto sa upíše vínu, musí mu slúžiť. Desať rokov všetko, čo sa zarobilo, išlo naspäť do firmy. Budovali sme ju krok za krokom. Začínali sme v garáži, pokračovali v prenajatej pivnici, až neskôr sme vybudovali vlastné priestory. Od začiatku sme chceli byť iní. Našou víziou bolo víno, dúšok ktorého vyvolá emóciu, s ktorým sa spája príbeh. Mnohé som sa naučil v Rakúsku, kam som sa dostal po absolvovaní vysokej školy. Boli to poctivé tovarišské roky. A mal som šťastie, že osud ma po návrate na Slovensko zviedol dovedna s Petrom Stankom. Nevinárom. Možno preto nám to tak dobre ide, že každý z nás je iný, dobre sme si rozdelili kompetencie, nemiešame sa jeden druhému do kapusty.

Peter, je to pravda?

Stanko: Je, hoci samozrejme občas to zaiskrí. Aj pre mňa bolo stretnutie s Vladom osudové. Mal som už rozbehnutý biznis v reklame a keď som otcovi oznámil, že mením kurz, myslel, že zle počuje. ,,Chlapče, ty chceš robiť víno, veď v živote si ho nepil.” A vidíte našiel som si v ňom svoju parketu. Sila našej firmy spočíva v tom, že sme pochopili, v čom je každý z nás dobrý. Vlado sa venuje vínu, ako on hovorí – od hrozna až po fľašu, kým ja robím ostatné veci. Zdanlivo menej viditeľné, ale ekonomika každej firmy, to sú investície, marketing, poriadok vo financiách, základ, na ktorom stojí podnikanie. Každý z nás robí to, v čom sa cíti ako ryba vo vode, netrieštime sily a najmä nerobíme veci polovičato.

Vyzerá to, že všetko šlo či ide ako po masle. Naozaj?

Mrva: Ale kdeže. Niektorí obchodníci a reštaurácie nechceli vzorky vína ani zadarmo. Vtedy sme uvažovali, či sme sa správne rozhodli, či prerazíme s kvalitným vínom a novou kultúrou podávania, s niečím, čo bolo bežné vo vyspelom vinárskom svete, ale u nás sa ešte len rodilo. Vinárstvo sme budovali na tri etapy. Veľmi dôležité bolo, že sme dbali o to, aby vínu zodpovedala a povyšovala dojem z neho sama pivnica. Inšpiráciu sme hľadali v rôznych vinárstvach sveta. Tak sa narodila naša pivnica s mohutnou krížovou klenbou, kde stoja krásne dubové sudy, veľké päť tisíc litrové aj šíky 220 litrových barikov, k tomu experimentálne betónové gule. Raz bol u nás jeden z mojich učiteľov profesor Vilém Kraus a povedal, že sa ocitol v chráme vína. Pekná pivnica navodzuje atmosféru, v ktorej sa hneď inak ochutnáva víno, ako pri bežnom stolovaní.

Stanko: Vlado to vystihol. Dôležitá je atmosféra, ktorú pivnica navodí. Prichádzajú k nám ľudia, ktorí podobne ako ja kedysi nemajú veľkú skúsenosť s vínom a tu odrazu začínajú chápať súvislosti, čo im dovtedy unikali. Spracúvame kvalitné hrozno z rôznych vinohradníckych oblastí Slovenska. V jednej z pivničných chodieb vidno, v akých rozmanitých pôdach vinič korení. Archív zasa ukazuje, akú cestu urazilo naše vinárstvo od roku 1997. Je to akoby včera a predsa je to už minulosť. Mnohé – porovnávajúc súčasné a vtedajšie konzumentské a podnikateľské prostredie – bolo iné, jednoduchšie. Sú však veci nemenné a večne platné. Uvedomovali sme si, že čím viac stúpaš, a my sme z roka na rok išli nahor objemom i kvalitou, značka sa stávala známejšou, tým hlbšie môžeš aj padnúť. Ak sme tam, kde sme, tak aj preto, že sme dokázali pevne stáť nohami na zemi, prijímali strategicky dobré rozhodnutia.

Foto:
archív Víno Mrva & Stanko
Archivované fľaše v pivnici firmy Víno Mrva & Stanko, ktorú založili títo dvaja kamaráti v roku 1997.

Stojí súdržnosť a vnútorná pevnosť vinárstva len na správnom rozdelení práce, ktorej sa každý z vás venuje?

Mrva: V tejto súvislosti rád rozprávam veselú príhodu, kto vlastne sme – Peter dvojmetrový, ja niečo viac než meter, ako sa hovorí, jeden je málo a dvaja priveľa, my sme jeden a pol chlapa, preto nám to funguje. Sme dve rozdielne povahy, ja som temperamentnejší, Peter rozvážnejší. Protiklady sa priťahujú a navzájom vyvažujú. Každý má svoje kompetencie a zodpovednosť, pri dôležitých veciach sme sa vedeli vždy dohodnúť, pohľady na niektoré veci bývajú občas odlišné, ale podstatné je, že sme vždy napokon dospeli k dobrému rozhodnutiu. Preto sme stále tu, preto nám to funguje.

Tolerujete sa?

Stanko: Pravdaže, ale hlavne tam musí byť dôvera. Ja som vínu nerozumel, dnes ho rád ochutnávam, toto ma naučil môj spoločník, ktorý sa zasa môže spoľahnúť na mňa. Víno a vinárstvo nás oboch pohlcuje – každého po svojom, jeden ho vyrába a druhý zabezpečuje zázemie. Strategické veci, vízia sú výsledkom diskusie, to nás posúva dopredu. Bez dôvery to jednoducho nejde.

Tridsať rokov to je 30 rôznych náhľadov na víno. Život aj víno sa menia. Ako odhadujete trendy, aby bol o vaše víno stály záujem?

Mrva: Úplne na začiatku našu produkciu a štýl vína formovalo moje pôsobenie v Rakúsku. Módnosť a to nielen vo víne prichádzala z Európy aj Nového sveta. Ak človek cestuje po vinárskom svete, pozoruje, čo sa deje, s pravdepodobnosťou sto percent môže očakávať, že nové vinárske trendy prídu aj k nám. V súčasnosti sa presadzujú vína s nižším obsahom alkoholu, pije sa menej červeného vína, viac aromatickejších a ľahších sviežich vín, záujem je aj o nealko vína. Podstatné je včas reagovať na rodiace a upevňujúce sa zmeny. Dôležité pritom je zachovať si svoj štýl a charakter, zachytiť nuansy a mať čo najkomplexnejšiu ponuku vín. Inak o svojich zákazníkov prídete.

Stanko: Vinárskych smerov je veľa. My robíme víno, ktoré si zakladá na ovocnosti, odrodovej čistote a dlhom zrecom potenciáli. Už pár rokov sa objavujú tzv. autentické vína, alebo oranžové vína. Ide o vína pre istú skupinu konzumentov. Celkove sa spoločenstvo milovníkov vína rozvrstvuje, nálady a chute ľudí sa menia. Pili a pijú sa rôzne štýly vína od sviežich ľahkých až po plne komplexné vína. Dnes sú v kurze šumivé vína a tzv. bubliny. Zareagovali sme, okrem klasického sektu robíme aj sýtené víno – frizzante a má dobrú odozvu.

Mrva: Otázka znie: kto sú naši spotrebitelia, koho oslovujeme. Je to milovník vína, fajnšmeker, ktorý vo víne hľadá inotaje, vie vniknúť do hĺbky vína a naozaj mu rozumie, alebo sú to ľudia, ktorí chápu víno ako prameň dobrej nálady a skôr im ide o cenu? My ponúkame vína pre náročnejšieho zákazníka, milovníka života, človeka bonvivána, ktorý si chce vychutnať víno a hľadá v ňom viac fines, zaujímavostí. Naši zákazníci chcú zažiť s vínom emóciu, príbeh, navštíviť vinára, chcú sa dozvedieť, kde sa víno tvorí, ako sa vyrába, vnímať génius loci jeho zrodu. Sú to znalci vína, ktorí prešli kus sveta a radi konfrontujú naše vína so zahraničnými. Ak chceme držať krok so svetom, musíme byť porovnateľní.

Víno je jedným z prvkov, ktorý nás identifikuje s krajinou, kde sme sa narodili a žijeme. Uvedomujete si to pri tvorbe vína? Kedy prišiel tento moment?

Mrva: Zo začiatku určite nie. Bolo obdobie, keď sme sa usilovali vyrábať vína podobné svetovým vínam. Naším vzorom boli burgundské vína, alebo nemecké rizlingy. Slovensko má veľmi rozmanité pôdne a klimatické územie, rajón od rajónu a často aj vinohrady v ňom sa odlišujú. Vína v tomto akoby pripomínali bohatstvo a rozmanitosť slovenských krojov. Sú krásne svojou odlišnosťou a ide o to, vyjadriť ju chuťou, vôňou, farebnosťou, espritom. Ak víno urobíme primeraným spôsobom, štýlom, odzrkadlia sa v ňom nezameniteľné a typické vnemy prostredia, terroiru. Slovenské vína, najmä biele oplývajú odrodovou čistotou, výrazným aromatickým profilom, vyšším obsahom kyselín, hravosťou až drzosťou, červené vína vyššou ovocnosťou a obsahom tanínov. Svet dnes preferuje inakosť, nepotrebuje kópie toho, čo je vo svete, ale chce ochutnať víno zo Slovenska. Chce sa dotknúť podstaty krajiny – jej identity skvapalnenej vo víne. Na začiatku sme ukázali, že vieme robiť vína, teraz ukazujeme, ako vyzerá slovenská Frankovka modrá, Veltlínske zelené, Tramín červený, Rizling rýnsky z tej či onej oblasti alebo ničím nezameniteľné slovenské novošľachtence Dunaj, Hron, Váh, Nitria.

Foto:
archív Víno Mrva & Stanko
Krásny pohľad na sudy u Vladimíra Mrvu a Petra Stanka v sídle ich vinárstva v Trnave.

Vaše vína často sprevádzajú úspešné vystúpenia špičkových slovenských športovcov na medzinárodných súťažiach, ako sú MS, olympiády. Vedeli ste si predstaviť, že raz sa Slovensko pripomenie svetu aj svojím vínom?

Stanko: Súhlasím, že cez víno sa stotožňujeme s krajinou. Sme veľmi radi a hrdí, že popredné športové zväzy si vybrali práve naše víno na oslavu veľkých úspechov slovenského športu. Keď robia eventy, alebo dávajú darčeky, chcú sa prezentovať niečím, čo je príznačné, typické pre danú krajinu. Koho by to nepotešilo. Nedávno, keď sme získali v Prahe titul Vinaře roka, mi telefonovali naši českí zákazníci. Tešili sa z nášho prvenstva, nielenže sami majú radi naše víno, ale dávajú ho ako firemný darček svojim obchodným partnerom. Je to pekný príklad česko-slovenskej vzájomnosti. Najmä keď vidíme, že Česi sú veľkí patrioti, radi sa s nami doťahujú, kto robí lepšie víno, ale tu vidiac kvality celej kolekcie vín úprimne blahoželali k úspechu a nehanbili sa reprezentovať s našimi vínami. To je výnimočne, to poteší.

Čo znamená získať titul Vinaře roka v krajine, kde človek nadobudol vysokoškolské vzdelanie a základný rozhľad o víne?

Mrva: Pre absolventa Mendelovej univerzity určite veľa. Mám na Morave a v Česku veľa priateľov a známych, uznanie od rivalov, s ktorými sme kedysi na život a na smrť súťažili v česko-slovenskej vinárskej lige, zvlášť poteší. Ak hovoríme o kvalite, musíme ju dokázať v konfrontácii, súťaži. Vinaře roka si veľmi ceníme, lebo pomáha zviditeľneniu značky, marketingu. Dnes je veľký problém predávať slovenské vína v Českej republike. Totiž pokiaľ domáci alebo aj zahraniční milovníci vína chcú uprednostniť domáce víno, objednajú si moravské alebo české vína. Ak sa však rozhodnú pre zahraničné, a medzi ne už patrí slovenské víno, dajú si vína z veľkého sveta a nie vína od susedov zo Slovenska či Rakúska, ale už si vyberú talianske, francúzske, juhoafrické, austrálske, čílske. Slovenské víno už nie je domáce, tým je moravské a české víno, a nie je ani zahraničným, kde sa preferuje ponuka z veľkých vinárskych krajín.

Nespočíva tento problém vo vnímaní postavenia vína v našich hlavách? Čo sa s tým dá robiť?

Stanko: Víno je svojráznym meradlom lokálpatriotizmu. Neviem, koľko ľudí si uvedomuje, že konzumáciou slovenského vína vyjadruje nielen hrdosť na produkt svojej krajiny, ale že kúpou slovenského vína podporujeme domácu produkciu. V tradičných vinárskych krajinách ako sú Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Rakúsko, dominujú na vínnych lístkoch či kartách domáce vína. My až príliš benevolentne vpúšťame na trh produkciu vín odkiaľkoľvek. Keby to bola len otázka zvedavosti, prosím, ale zdá sa mi, že to súvisí aj s našou nižšou sebadôverou, sebavedomím a hrdosťou. Ide akoby o relikt minulosti príznačný pre obdobie pred rokom 1989, keď všetko zo západnej cudziny sa považovalo za lepšie než to, čo sa vyrobilo doma.

Mrva: Jeden postreh zo života. Ľudia ochutnajú víno, ktoré berú ako darček pre svojich klientov a povedia: zobral som aj francúzske, má to väčšiu prestíž. Dnes ľudia žijú statusovo, veľký význam sa pripisuje imidžu. Nejde pritom ani tak o samotnú kvalitu, ale o spoločenský status. Keď podarujem slovenské víno, akoby to nestačilo, je iba slovenské, ale ak dám francúzske či austrálske, akoby som dával prémiu. Chyba lávky. Nemáme horšie víno, to iba v našich mysliach prežíva pocit, že to, čo je zo zahraničia, musí byť lepšie. Nehovorím, že zahraničné vína nie sú dobré, ale dnes už naozaj vieme byť konkurencieschopní z pohľadu pomeru kvality a ceny.

Nedávno navštívila Slovensko Yumi Tanabe, prezidentka ojedinelej vinárskej súťaže Sakura v Tokiu, kde hodnotia vína najlepšie degustátorky z celého sveta. Ocenila slovenské vína aj za to, že sa dobre párujú s japonskými jedlami. To je dobrý odkaz pre Slovensko?

Mrva: Už 14 rokov predávame víno do Japonska. Akoby sme sa navzájom hľadali, hlavne pokiaľ ide o snúbenie vína s jedlom. Pani Tanabe bola aj u nás a veľmi dobre sa počúvalo, že suché svieže, odrodovo čisté slovenské vína s vyšším obsahom kyselín sa veľmi dobre párujú s jedlami japonskej kuchyne. Ale je tu ešte jedna skvelá správa. V Japonsku vyšla učebnica pre somelierov, kde slovenskému vínu venovali celých sedem strán. Ocitli sme sa po boku veľkých vinárskych krajín aj preto, lebo na Sakure majú slovenské vína najlepší – 70 percentný pomer medzi počtom prihlásených vín a udelených cien. Japonci na nás nehľadia ako na krajinu bývalého východného bloku, ale ako na strednú Európu, ktorá ponúka zaujímavé vína. Je tu naozaj priestor pre zviditeľnenie Slovenska a tým aj komerčný úspech.

Foto:
Archív Spoločnosti MRVA&STANKO

Vlani ste boli na Svetovej výstave v Osake, pravidelne obsadzujete najväčšie európske súťaže. Oplatí sa chodiť na ne?

Stanko: Pravdaže oplatí, nie je za tým automaticky priamy ekonomický úspech v danom roku, ale vytrvalosť sa opláca. Fakt, že sa ocitnete v učebnici japonských somelierov, sa zhodnotí, lebo v Japonsku veria tomu, čo ľudia s autoritou napíšu o víne. Za výstavami je kus roboty aj pre celé slovenské vinárstvo. Prichádzajú mladí vinári, ktorí budú môcť stavať na rastúcom povedomí kvalitného slovenského vína v zahraničí. Byť na vinárskej mape, kde o miesto tvrdo bojujú najvyspelejšie vinárske krajiny, je veľká vec.

Mrva: Úspech v Japonsku nie je ojedinelý. Nedávno Slovensko navštívilo osem anglických somelierov z reštaurácií s Michelinskou hviezdou. Títo ľudia sú zaneprázdnení, nevyberú sa len tak hocikde a na vlastné oči a ústa sa prišli presvedčiť, ako fungujeme. Prekvapilo ich víno, naše technológie, spôsob ako prezentujeme víno a keď uvideli vinárstva a ich architektúru neskrývali nadšenie. Feedback znie: Slovenské vína sa objavia na vinných kartách prestížnych reštaurácii hrdého Albiónu. Slovenské vína nebudú mútiť vodu v nejakých retailoch, nemáme na dodávky veľkých objemov vína, ale môžeme byť zaujímavým spestrením vinárskeho trhu. Svet oceňuje originalitu a vieme ju ponúknuť. Konečne sa slovenskému vínu po rokoch poctivej práce otvárajú dvere do veľkého sveta vín.

Kariéra športovca trvá spravidla dekádu, ale vinár súťaží vlastne celý život. Ako si udržať vysokú úroveň a autoritu po celé obdobie?

Stanko: Treba si nastaviť vysoké ciele, mať víziu a kráčať za ňou, sledovať trendy, vývoj doma i vo svete. Nie je to ľahké lebo reakčný čas aj vzhľadom na charakter výroby sa meria rokmi. Dnes sa vyložene zlé vína nepredávajú ani v retaili, aj zákazníci, čo sa orientujú na lacnejšie vína, neakceptujú nekvalitu.

Mrva: Nezaspať na vavrínoch, stále sa vzdelávať, cestovať. To pri množstve povinností nie je jednoduché. Syn mi nainštaloval nedávno do mobilu technologického avatara, ktorý mi raz za týždeň zhrnie všetky nové trendy vo vinohradníctve a víne. Umelá inteligencia je výborný pomocník, ale to rozhodujúce musí pre víno urobiť človek.

Slovenské vinárstvo naozaj prežíva ťažké časy, na vinohrady vlani zaútočila choroba zlaté žltnutie, tohto roku zápasíme so suchom. Dostaneme sa z tejto zložitej situácie?

Mrva: Prežili sme fyloxéru, prvú aj druhú svetovú vojnu, prežijeme určite aj všetky úskalia súčasnosti. Potrebujeme väčšiu súčinnosť s partnermi, ktorí takisto formujú víziu moderného slovenského vína. Sú nimi vláda, rezorty, obce a mestá. Naozaj ide o spoločnú víziu, lebo víno nie je iba vecou vinohradníkov a vinárov. Želáme si, aby rozvojová stratégia bola apolitická, nemala by začínať a končiť vymenovaním nového ministra, primátora či starostu. Vinohradníctvo a vinárstvo je behom na dlhú trať, takú ako je ľudský život, Vinohrad sa sadí na 40 a viac rokov, a keď ho niekto založí, musí mať istotu, že sa to oplatí. Vinohradník aj vinár musí rozmýšľať dopredu bez ohľadu na to, aká politická garnitúra bude pri kormidle Slovenska. Neobávam sa o slovenské vinohradníctvo a vinárstvo, lebo vidím veľa mladých vinárov a vinohradníkov, ktorí celkom prirodzene prichádzajú s novým pohľadom na víno. Je dôležité, že sme ich zapálili pre túto nie ľahkú prácu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
víno
Mrva a Stanko

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.