Oko za oko, clo za clo. Kanadský premiér sa postavil na odpor Trumpovi. Vydrží Kanada obchodnú vojnu s USA?

Ukázala Kanada iným krajinám, ako na Donalda Trumpa? Keď americký prezident zvýšil clá na dovezený tovar z Kanady, Ottawa ohlásila odvetné clá na výrobky z USA. A po tom, čo šéf Bieleho domu premenoval Ontárijské jazero na jazero Amerika, v Ottawe sa rozhodli zmeniť názov Trumpovej ulice. Kanadského premiéra Marka Carneyho teraz mnohí vnímajú ako hrdinu, ktorý vzdoruje najmocnejšiemu mužovi sveta.  

Obchodná vojna medzi oboma štátmi dostala vďaka Trumpovej urazenej pýche a detinskosti až komický rozmer. Keď uplynulý štvrtok oznámil, že nariadil premenovanie jazera, novinári sa ho spýtali, či tým chce Kanade poslať nejaký odkaz.

“Žiadny odkaz. Kanada nás v obchode už dlhý čas zdiera,” odpovedal a dodal, aký je severný sused nevďačný: “Bránime Kanadu zadarmo. Neplatí nám.”

V rovnakom duchu sa na republikánskom zhromaždení v Breweri v americkom štáte Maine vyjadril jeho viceprezident JD Vance.

“Kanada je krajina, ktorá nedostatočne investovala do svojej armády a doslova by ju napadol cudzí štát, nebyť ochranného dáždnika poskytovaného USA,“ vyhlásil. “Prestaňte zneužívať Ameriku. Je koniec,” odkázal Kanaďanom.

Dopisovateľ britského denníka Guardian Adam Gabbatt však trefne poznamenal, že Vanceov názor je zvláštny, lebo jedinou krajinou, ktorá uvažovala o invázii do Kanady, sú Spojené štáty.

Bol to predsa Trump, kto jej vlani pohrozil anexiou a rád rozpráva o tom, že by sa mala stať 51. štátom USA. Svoju obľúbenú tému napokon vytiahol i v týchto napätých dňoch.

Americký orliak proti kanadskej husi

Čo sa týka jazera, zmena názvu platí len pre Američanov, takže v Kanade ho naďalej budú volať tak ako už vyše 400 rokov. Obyvatelia Ottawy prijali aj odvetné opatrenie – ulicu Trump Avenue, ktorá nesie jeho meno už od 90. rokov, premenujú.

A aby šéfa Oválnej pracovne nahnevali, jeden z návrhov je, aby sa volala po americkom exprezidentovi Barackovi Obamovi, ktorého Trump často kritizuje a zosmiešňuje.

Premenovanie jazera však Bielemu domu nestačilo. Na sociálnej sieti X zverejnil fotografiu, ktorá má dokazovať americkú nadradenosť a dominanciu.

Vidno na nej orliaka bielohlavého – národný symbol USA, ako sedí na krku kanadskej husi (jej názov v slovenčine je Bernikla veľká) a zabára jej hlavu do ľadu. Hus síce nie je symbolom Kanady ako bobor či javorový list, ale to Trumpovi očividne neprekáža.

Pod snímkou chýbal komentár, no vysvitlo, že koniec príbehu bol iný, ako by si americký prezident želal. Kanadský fotograf Mervyn Sequeira, ktorý súboj oboch vtákov zachytil pred rokom a pol na Ontárijskom jazere, priblížil, že tam bojovali ako v ringu.

Orliak stále útočil, ale hus sa zo všetkých síl bránila, syčala a ďobala. “Ubránila sa. Dostala sa z toho a prežila,” opísal pre kanadský denník National Post.

Ochranári zároveň pripomenuli, že ešte v 80. rokoch hrozilo orliakovi vyhynutie a zachrániť sa ho podarilo práve vďaka opatreniam, ktoré prijali v Kanade.

Ako navyše pripomenuli, asi 55 percent jeho populácie v tejto krajine i hniezdi, čo znamená, že na snímke zverejnenej Bielym domom v skutočnosti mohol zápasiť kanadský orliak proti kanadskej husi.

Ponuka, ktorá sa odmieta

Americké clá vstúpili do platnosti už pred týždňom. Trump a JD Vance zvalili vinu za neúspech rokovaní o obchodnej dohode na Ottawu. Mala vraj prehnané požiadavky. Podľa odborníkov to však bolo presne naopak a americké nároky hraničili s vydieraním.

“Trump sa možno v Kanade pokúšal uplatniť stratégiu “rozdeľuj a panuj”, ale dosiahol len to, že krajinu zjednotil a vyprovokoval. Rovnako ako neschopná mafia dali USA druhej strane ponuku, ktorú mohla jedine odmietnuť,” zhodnotil v denníku Financial Times uznávaný ekonóm Alan Beattie.

Podľa neho neexistuje stratégia, ako by Kanada mala na Trumpa reagovať, no ako najlepší sa zatiaľ javí vzdor.

Požiadavky USA skutočne zasahovali do kanadskej suverenity. Američania napríklad žiadali, aby mali právo veta na prípadné dohody o voľnom obchode, ktoré by Kanada chcela uzavrieť s inými štátmi.

Robili si tiež nárok na exkluzívny prístup k zásobám kanadských vzácnych kovov a žiadali obmedzenie jazykových práv vo frankofónnej provincii Québec, čo je pre Ottawu neprijateľné.

Kanada sa snažila zmierniť clá, ktoré na ňu Trump uvalil ešte vlani, najmä na oceľ, hliník a autá. Na oplátku ponúkala zrušenie vlastných odvetných ciel na rovnaký tovar. Keď dohoda padla, šéf Bieleho domu ohlásil ešte väčšie zvýšenie ciel – na autá napríklad až na 50 percent.

Carney americké kroky označil za útok a obchodnú vojnu. Trump podľa expertov taký výsledok neočakával. Nie je zvyknutý prehrávať a údajne si myslel, že Kanada sa nátlaku podvolí.

Jej premiér sa však ukázal ako jeden z mála svetových lídrov, ktorý sa mu dokázal postaviť na odpor. Môže sa pritom spoľahnúť na podporu krajanov – podľa prieskumu s ním súhlasia až tri štvrtiny obyvateľov.

Foto:
Adrian Wyld
SITA/AP
Kanadský premiér Mark Carney je jedným z mála svetových lídrov, ktorí sa otvorene postavili proti Trumpovi.

Nerovný súboj

Ekonómovia pripomínajú, že šance Kanady v tomto nerovnom súboji nie sú veľmi dobré. Do USA totiž vyváža až 70 percent tovarov, sú jej hlavným obchodným partnerom a zavedené clá jej ublížia viac ako Američanom.

Hospodársky rast krajiny by to mohlo znížiť až o pol percenta. Trump sa navyše zastrája, že ak Ottawa prijme odvetné clá, odpovie na to ešte vyššími tarifami.

Niektoré médiá však poukazujú na to, že aj Kanada má isté tromfy. Guvernér kanadskej provincie Ontario Doug Ford napríklad navrhol, aby tento región výrazne zdražil či úplne zastavil export elektriny do USA, kde majú 1,5 milióna odberateľov.

Carney už zverejnil zoznam takmer 900 amerických produktov, na ktoré od 8. septembra uvalia clá vo výške 25 až 50 percent. Týka sa to aj toaletného papiera a papierových vreckoviek.

A hoci sa tento tovar vo veľkej miere vyrába i v USA, suroviny na to často dovážajú práve z Kanady, ktorá je bohatá na drevo. Podľa Svetovej banky odtiaľ USA v roku 2024 doviezli toaletný papier v hodnote 328 miliónov dolárov.

Denník Guardian preto už predpovedá, že sa Američania musia pripraviť na výrazné zdraženie toaletného papiera a vreckoviek, čo je tovar, z ktorého minú až pätinu celosvetovej spotreby. Práve odpor, ktorý Ottawa kladie Washingtonu, jej podľa odborníkov napokon môže pomôcť.

Skúsenosti s Čínou, na ktorú Trump v minulosti skúšal uvaliť vyše 100-percentné clá, ukazujú, že ak je odveta druhej strany účinná, Trump je ochotný ustúpiť a uzavrieť dohodu. Unikne kanadská hus opäť z pazúrov amerického orliaka?

© Autorské práva vyhradené

Témy:
USA
Kanada
Donald Trump
Mark Carney
americká politika
clo
clá
obchodná vojna

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.