Plán na zvrhnutie Iránu zlyhal. Po šiestich mesiacoch má Teherán v rukách eso, ktoré ohrozuje svet

Je to už šesť mesiacov, čo Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán s dlhodobým cieľom pretvoriť Blízky východ pomocou vojenskej sily. Región sa zmenil, avšak nie tak, ako obe krajiny dúfali, napísala agentúra AP.  

Islamská republika prežila atentáty na svojich najvyšších predstaviteľov aj týždne intenzívneho bombardovania a v Hormuzskom prielive našla účinný prostriedok, ako uplatniť svoj vplyv. Arabské štáty v Perzskom zálive zaznamenali znepokojujúce trhliny v americkom bezpečnostnom systéme, na ktorý sa spoliehali celé desaťročia – a niektoré z nich teraz hľadajú alternatívy.

Izrael opäť drvivým spôsobom porazil svojich nepriateľov, ani tentoraz však nedosiahol definitívne víťazstvo. Po takmer troch rokoch vojny v Gaze a novom zaberaní území mu hrozí generačný rozkol s jeho najbližším spojencom, Spojenými štátmi. Nádeje na normalizáciu vzťahov so Saudskou Arábiou, o ktorú sa USA aj Izrael dlhodobo usilujú, sa navyše naďalej vzďaľujú.

Keď 28. februára Spojené štáty a Izrael zaútočili na Irán, obe krajiny dúfali, že zvrhnú jeho vládnucu duchovnú elitu a nahradia ju prozápadnou vládou. Namiesto toho však skončili so „zoceleným a veľmi radikálnym režimom“, uviedla Barbara Leafová, bývalá veľvyslankyňa, ktorá v administratíve niekdajšieho amerického prezidenta Joea Bidena pôsobila ako námestníčka ministra zahraničných vecí pre Blízky východ.

„To bude, povedzme, mimoriadne náročné zvládnuť,“ povedala. „Irán si v priebehu mesiacov vybudoval presvedčenie, že nielenže dokáže prežiť, ale že môže zvíťaziť a zmeniť regionálne rozloženie síl.“ Pred vypuknutím vojny sa pritom Irán javil ako zraniteľnejší než kedykoľvek od invázie Iraku pod vedením Saddáma Husajna v roku 1980.

Iránska mena sa prepadla, čo vyvolalo jedny z najväčších protivládnych protestov v histórii krajiny, ktoré boli v januári brutálne potlačené a pri ktorých zahynuli tisíce ľudí. Izrael a Spojené štáty počas dvanásťdňovej vojny v lete minulého roka bombardovali iránske vojenské a jadrové zariadenia. Iránski spojenci z radov ozbrojených skupín boli zároveň oslabení v konfliktoch, ktoré nasledovali po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 z Pásma Gazy. Situácia sa však krátko po prvých amerických a izraelských úderoch začala obracať.

Irán de facto uzavrel Hormuzský prieliv, kľúčovú obchodnú trasu pre ropu a plyn, a zaútočil na krajiny Perzského zálivu, v ktorých sú rozmiestnené americké jednotky, čím otriasol svetovou ekonomikou. Americký prezident Donald Trump v apríli súhlasil s prímerím a v júni podpísal s Iránom dohodu, ktorá sa však o niekoľko týždňov neskôr rozpadla.

Irán je teraz odhodlaný uplatňovať trvalú kontrolu nad prielivom, aby ho mohol využiť na odrádzanie od budúcich útokov a na získanie ďalších ústupkov, pričom však nechce ustúpiť v spornej otázke svojho jadrového programu. Ide o riskantnú stávku, najmä vzhľadom na to, že USA sprísňujú blokádu a sľubujú nové sankcie proti už aj tak ťažko zasiahnutej iránskej ekonomike.

„Irán dokázal, že Hormuzský prieliv mu poskytuje významnú páku, avšak dlhodobé narušenie prevádzky poškodzuje aj jeho susedov, Čínu a globálnu ekonomiku a zároveň podnecuje hľadanie alternatív k tomuto prielivu,“ uviedol Yoel Guzansky, odborník na Irán a Perzský záliv z izraelského Inštitútu pre štúdium národnej bezpečnosti.

Spojené štáty sa už celé desaťročia zaväzujú chrániť bohatých vývozcov ropy z Perzského zálivu pred vonkajšou agresiou, okrem iného prostredníctvom rozsiahlej siete vojenských základní rozmiestnených po celom regióne.

Táto bezpečnostná štruktúra pomohla zabezpečiť stabilitu globálnych energetických trhov, odradiť Saddámov Irak a neskôr aj Irán a prispela k tomu, že sa Spojené arabské emiráty a ďalšie štáty Perzského zálivu stali oázami prosperity v inak nestabilnom regióne.

Americké bezpečnostné záväzky v Perzskom zálive už boli v minulosti vystavené skúške, nikdy však v takej miere ako teraz.

Irán v odvete zaútočil na Izrael, svoje rakety a drony však namieril aj proti štátom Perzského zálivu, ktoré dúfali, že sa do vojny nezapoja. Cieľom sa stali americké vojenské základne aj kľúčová energetická infraštruktúra. Útoky zaťažili protivzdušnú obranu a prispeli k vyčerpávaniu amerických zásob sofistikovaných protilietadlových rakiet.

Irán zároveň v reakcii na útoky na svoju civilnú infraštruktúru zasiahol odsoľovacie zariadenia v susedných krajinách. To vyvolalo obavy, že vojna začatá bez predchádzajúceho rokovania so štátmi Perzského zálivu by mohla viesť ku katastrofálnym útokom na ich vodárenskú a energetickú infraštruktúru.

„Skutočnosť, že vojna sa začala bez jasného politického cieľa, napriek odporúčaniam kľúčových regionálnych partnerov a bez zjavných dôkazov o existencii plánu B pre prípad, že by sa po počiatočných útokoch nepodarilo zvrhnúť iránsky režim, pravdepodobne podkope dôveru v USA v celom regióne a jej obnovenie môže nejaký čas trvať,“ uviedol Kristian Coates Ulrichsen, odborník na Perzský záliv z Bakerovho inštitútu pre verejnú politiku na Riceovej univerzite.

Minulý mesiac uzavrela Saudská Arábia novú obrannú dohodu s Pakistanom a Tureckom. Ide o prvý náznak toho, že tradiční spojenci USA by mohli začať hľadať alternatívne bezpečnostné usporiadanie. Ich možnosti sú však obmedzené.

„Dilema, pred ktorou štáty Perzského zálivu stoja, spočíva v tom, že neexistuje žiadna životaschopná alternatíva k širokej škále obranných a bezpečnostných väzieb so Spojenými štátmi,“ uviedol Ulrichsen.

Libanonské hnutie Hizballáh podporované Iránom niekoľko dní po vypuknutí vojny odpálilo rakety na Izrael, čo vyvolalo rozsiahle izraelské letecké útoky a následnú pozemnú inváziu. Izrael znovu obsadil rozsiahle časti južného Libanonu a rozšíril tak územie, ktoré získal po útoku zo 7. októbra.

Jeho početné taktické víťazstvá sú však vykúpené rastúcou medzinárodnou izoláciou. Izrael čelí rozsiahlym obvineniam z genocídy v Pásme Gazy a premiér Benjamin Netanjahu je obvinený zo zločinov proti ľudskosti pred Medzinárodným trestným súdom (ICC). Izrael tieto obvinenia kategoricky odmieta.

Témy:
vojna s Iránom
Donald Trump

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.