Smer pripomína monarchiu, štátne peniaze končia v rodine, tvrdí politológ Štefančík (videopodcast)

„Minister Kaliňák to volá transformácia alebo transformovanie peňazí. No ja si pamätám, že svojho času sa to volalo napríklad tunelovanie“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Uvažujem, či náhodou nie sme v období transformácie režimu z liberálnej demokracie na iliberálnu, respektíve defektnú demokraciu. Tá síce predpokladá voľby, ale chýba im prívlastok slobodné a férové“, dopĺňa.  

Perióda transformácie. Krajina sa v nej ocitla po tom, ako sa vládny Smer snaží vyviniť z kauzy štedrých odmien pre premiérovho syna z peňazí, ktoré do straníckej centrály natiekli aj zo štátnej kasy. Slovníkom ministra Kaliňáka prešli tak „transformáciou“.

A ak bol doteraz pod premiérovým tlakom opozičný líder, kauzou „transformácie“ dostáva Michal Šimečka a jeho strana pod tlak premiéra a jeho ľudí. Transformoval ich tak do obrannej polohy. A na premiéra neváhal vytiahnuť ešte aj ženy jeho doterajšieho života.

Krajina je tak už týždne konfrontovaná témami papalášizmu na trovy štátu, ktorými sa častujú najsilnejšie strany. Témami „premiérovho syna“ vs „grantovej aristokracie“.

Medzitým sa z auly špecializovaného trestného súdu, kde zaznieva obžaloba v kauze Očistec – a teda policajnej hydry v područí oligarchu podľa vyšetrovacej verzie – ozývajú vety typu „nevinný“, či v parlamente pokusy o odvolávanie ministrov alebo parlamentných podpredsedov. A čaká sa na osud veľvyslaneckého postu na Cypre pre poslanca Radačovského.

A za obzorom sú už aj jesenné komunálne a krajské voľby.

Mení sa slovenská politika na permanentnú kampaň káuz?

Na Slovensko týchto hodín sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Nemáte problém s tým, že ste v “plátku”, ktorý je nielen “protivládny”, ale podľa Smeru aj “podvodný”, ako to v posledných dňoch zaznieva z útrob vládnej strany?

Ja som tu pravidelným hosťom a som za to veľmi rád. Ak raz budem bilancovať svoj život, budem veľmi hrdý na to, že som sem chodil a že som sa mohol zúčastňovať takýchto debát. V konečnom dôsledku, aj ja som sa svojho času ocitol na zozname nepriateľov vlády či štátu, ktorý zverejnil úrad vlády. Pre mňa je to už celkom prirodzené, ale nie je to dobrým znakom politického systému, keď politici označujú mienkotvorné médiá za nepriateľov, vyvrheľov, alebo keď predseda vlády nadáva novinárom do prostitútok a slizkých hadov. Nie je to dobrá vizitka štátu a vlády. Predseda vlády má urobiť všetko preto, aby boli novinári chránení. Práve vy vo vašej redakcii máte smutnú skúsenosť s tým, čo sa môže stať, keď novinári nie sú chránení.

Transformované peniaze a rodinkárstvo v Smere

Ten “podvodný a protivládny plátok” teraz intenzívne skloňuje Ján Richter, šéf poslaneckého klubu Smeru, po tom, čo strana čelí otázkam o platoch pre premiérovho syna Michala Fica. Je to pre vás kauza?

Kauza to určite je. Určite by som ju však neporovnával s kauzou Michala Šimečku, respektíve jeho matky. Z trestnoprávnej roviny totiž Michal Fico nie je obvinený a nezaujíma sa o neho polícia či súdna moc. Prípad pani Šimečkovej naopak môže zaujímať prokuratúru alebo políciu, pretože sa tam pravdepodobne nejaký podvod stal, bez ohľadu na to, či na ňom bezprostredne participovala. Prípad Michala Fica je zaujímavý skôr v kontexte toho, že z verejných financií je financovaný celkom slušný plat syna predsedu vlády.

Každý Slovák by sa určite potešil platu 5 000 eur za mesiac. Robert Kaliňák v tom však problém nevidí a tvrdí, že to už nie sú peniaze zo štátnej kasy, ale stali sa peniazmi strany Smer, s ktorými si môže strana robiť, čo chce. Hovorí o akejsi transformácii. Aké peniaze teda Michal Fico podľa vás poberá?

Prijíma verejné zdroje. Pozrel som si účtovné závierky strany Smer-SD. Politické strany sú financované nielen zo štátu, ale aj zo súkromných zdrojov, z členských príspevkov a darov. Problém je v tom, že výška členských príspevkov Smeru sa ročne pohybuje na úrovni 24 až 25-tisíc eur. To nepokrýva zrejme ani ročnú odmenu pre mladého pána Fica. Čo sa týka darov, strana od roku 2023 neprijíma od súkromných prispievateľov žiadne dary – hodnota je nula. Všetky ostatné peniaze, ktoré strana prijíma, sú predovšetkým verejné zdroje nás všetkých. Tieto peniaze majú byť vyčlenené v prvom rade na činnosť strany. Ak by sa mladý Fico staral napríklad o sociálne siete ako svojho času Erik Kaliňák, stále by sme to mohli volať nepotizmom, teda rodinkárstvom, kedy uprednostňujete rodinných príslušníkov na úkor iných. Iné politické strany si na to objednávajú externé firmy a profesionálov. U Michala Fica sme doteraz neidentifikovali žiadnu konkrétnu činnosť, ktorá by ho predurčovala na to, aby manažoval spoločnosť starajúcu sa o volebnú kampaň Smeru.

Je prirodzené, že predseda Fico chce mať financie strany v rukách ľudí, ktorým dôveruje, a syn požíva tú najväčšiu mieru dôvery. Akú logiku vidíte v tej “transformácii”, ktorú obhajuje Robert Kaliňák? V čom je to problém?

Problém je tam minimálne etický. V civilizovaných demokraciách sa spravidla nedeje, že si dosadíte rodinných príslušníkov a odvádzate im pomerne slušnú časť peňazí. Pán Kaliňák to volá transformácia, no kedysi sa tomu hovorilo tunelovanie – z verejného podniku vyberiete kasu do vlastného vrecka alebo do vrecka príbuzných. Otázne je aj to, či tam je mladý Fico skutočne zamestnaný, alebo je len nastrčenou figúrkou. Právnik by pravdepodobne povedal, že všetko bolo v súlade so zákonom, ale treba to vnímať v kontexte starších výrokov Roberta Fica. Keby boli podľa neho v minulosti rodinní príslušníci prijímateľmi verejných financií, tvrdil by, že by musel chodiť s vrecom na hlave, no on si ho dnes nedá a zrejme sa nehanbí.

Čiže ak hovoríme o verejných zdrojoch z daní nás všetkých, mali by sme vedieť, odkiaľ a kam putujú.

Presne tak. Pokiaľ máte záujem o transparentnosť, všetko uvediete na transparentnom účte a je jednoznačne vidieť, kam peniaze išli. Nemožno vylúčiť, že táto spoločnosť bola založená práve preto, aby sme si nemohli skontrolovať účel použitia peňazí. Argumentujú tým, že chránia svojich dodávateľov, no stále hovoríme o verejných zdrojoch. Ja na univerzite čakám mesiace, kým sa zrealizuje verejné obstarávanie na nákup počítača. Nevidím dôvod, prečo politické strany môžu takto obchádzať transparentnosť a kontrolu tých istých verejných peňazí. Nepotrebujú predo mnou nič skrývať, nie sú to predsa vojenské tajomstvá.

Oko za oko – Progresívne Slovensko vracia úder

Kauza odmeňovania syna Roberta Fica prichádza v čase, keď koalícia dlhodobo tlačí na lídra PS Michala Šimečku pre kauzu grantov jeho matky. Sú to porovnateľné kauzy?

Nie je to rovnaký problém. Pri občianskom združení pani Šimečkovej mohlo podľa medializovaných informácií skutočne dôjsť k podvodu, o ktorý by sa zaujímala súdna moc. Michal Fico, naopak, mohol byť legálne zamestnaný ako manažér, no z etického hľadiska a z pohľadu míňania verejných zdrojov to v poriadku nie je. Ani jeden z dvoch Michalov pravdepodobne nemal veľa spoločného s tým, ako to fungovalo. Vinu v prípade Fica by som videl v jeho otcovi a vo fungovaní celej strany. Strana Smer pripomína absolutistickú monarchiu – na čele stojí panovník, ktorý zabezpečí, aby vplyv a majetok zostali v rodine. Videli sme to u Kaliňákovcov a teraz to vidíme u Ficovcov.

Čo hovoríte na postup PS, ktoré v kontexte tejto kauzy vyťahuje aj premiérovu priateľku, pracujúcu ako koncipientku v advokátskej kancelárii Kallan Legal? Aj tejto spoločnosti totiž platí Smer. Nie je to zo strany PS už pritiahnuté za vlasy?

Ak sa Smer rozhodol pranierovať šéfa PS cez jeho rodinných príslušníkov, PS malo dve stratégie: nastaviť druhé líce a nechať sa fackovať, alebo poslať loptičku na druhú stranu. Urobili to druhé. Doteraz sa tvárili, že sú iní a občas sa zdalo, že sa chcú “premlčať k úspechu”. Ale pohár trpezlivosti asi pretiekol a povedali si, aký požičaj, taký vráť. Môžeme sa baviť o tom, či to je etické a či to má spoločné s vyššou politickou kultúrou, no prečo by sme si nad rodinkárstvom politikov mali zatvárať oči? PS vrátilo loptičku tvrdo a Smerákov to zneistilo.

Nahlodávanie dôvery v inštitúcie

Kolega Martin Turček z našej redakcie upozornil, že syn exministra za Smer Jána Richtera sedí v predstavenstve štátneho Transpetrolu. Dá sa aj tu hovoriť o rodinkárstve, hoci sa on bráni tým, že prešiel riadnym výberovým konaním a splnil všetky požiadavky?

Určite to majú napísané ako manuál, podľa ktorého sa majú vyjadrovať. Keby sme išli meno po mene, zrejme by sme u viacerých politikov našli dosadených ľudí. Stále je to nepotizmus – uprednostňovanie rodinných príslušníkov na úkor verejného záujmu. Najhoršie na tom je, že spoločnosť takto stráca dôveru v inštitúcie, ktoré títo ľudia riadia. A táto vláda sa ani nebráni tomu, že inštitúcie likviduje alebo ich obsadzuje ľuďmi na základe lojality, napríklad keď ochranu prírody zverí obžalovanému pytliakovi. Zdravé inštitúcie sú pritom základom každej dobre fungujúcej demokracie.

Pred súdom sa otvorila kauza Očistec, kde figurujú Norbert Bödör a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Pri druhom z takmer štyridsiatky plánovaných pojednávacích dní, kde sa čítala obžaloba, zaznelo z ich úst, že sa cítia nevinní. Aký potenciál vidíte v tejto kauze?

Zostávam pesimistický a myslím si, že spravodlivosť nezvíťazí, bez ohľadu na výsledok súdu.

Nedôverujete slovenským súdom?

Nedôverujem celému takto nastavenému systému. Nemusí to byť vina len súdnej moci. Od začiatku tohto volebného obdobia vidíme, že si vládna koalícia prispôsobuje zákony tak, aby jej vyhovovali – aby boli trestné činy premlčané alebo sa znížili sadzby. Chcú to stihnúť v tomto volebnom období. Vidím to tak, že to celé vyšumí a nedočkáme sa rozsudku, pri ktorom si povieme, že zvíťazila spravodlivosť. Bude to ako vo filme Vykúpenie z väznice Shawshank – aj tam bol každý nevinný.

Obžalovaný Tibor Gašpar je podpredsedom parlamentu a opozícia nechce chodiť na rokovania, keď ich vedie on. Vládna koalícia v reakcii na to chce odvolávať opozičného podpredsedu parlamentu. Čo to je za vizitku krajiny?

Je to veľmi zlá a škandalózna vizitka. Národná rada by mala byť srdcom našej demokracie a každý poslanec by ju mal chrániť. Nemali by sa podieľať na devalvácii parlamentarizmu. Nechať inštitúciu zneužívať na osobné problémy členov strany je hanba pre celý parlament. V zabehnutých demokraciách ľudia odstupujú už pri podozrení. Tu máme obžalovanie, no koalícia radšej prispôsobí legislatívu. V zakorenených demokraciách by sa pán Gašpar ani nestal poslancom, pretože by sa hanbil na kandidátku čo i len nastúpiť. Pre neho by bolo najlepšie odísť z politiky a nezávisle sa očistiť pred súdom, ak verí vo svoju nevinu.

Slabá alternatíva a transformácia na iliberálnu demokraciu

Krajina v týchto dňoch žije aj diplomatickými nomináciami Petra Kmeca a Miroslava Radačovského. Ako by sa pri nich mal zachovať prezident?

Prezident by sa mal postaviť pred mikrofón a jednoznačne povedať, že týchto dvoch pánov za veľvyslancov nevymenuje. Kompetenciu na to má. Je však otázne, či medzi koalíciou a prezidentom už neprebehli dohody. Pán Radačovský si to zrejme pokazil svojím posledným vystúpením v Národnej rade a vyzerá to tak, že Andrej Danko, ako aj vládna koalícia, by sa ho radi zbavili.

Prejdime ešte k opozícii. Milan Krajniak navrhuje spoločnú kandidátku KDH, Hnutia Slovensko, Maďarskej aliancie, Konzervatívcov a Za ľudí. Šéf KDH Milan Majerský to priamo nevylúčil a Igor Matovič to označil za “poslednú z možností”. Môže Milan Krajniak zamiešať karty v konzervatívnych vodách?

Môže ich zamiešať len asi tak, ako keď hodíte malý kamienok do mora – spraví to malú vlnku, no tá rýchlo zmizne. Igor Matovič má síce tendenciu spájať takéto mikrostrany, ale poslanecký klub OĽaNO bol jedným z najnestabilnejších. Paradoxne tu treba počúvať Roberta Fica, ktorý varuje strany, koho si berú na kandidátky. Podobný scenár odpísal od Matoviča aj Andrej Danko, zozbieral externistov a výsledkom je rozpadnutý poslanecký klub SNS. Ak niečo podobné urobí KDH alebo hnutie Slovensko, hrozí, že sa síce do parlamentu dostanú, no okamžite sa im to rozpadne.

„Ak sme ľudia nádeje, tak tu môže vyhrať aj iná sila ako Smer alebo PS. Aj konzervativizmus, ktorý bude racionálny, múdry a dá nabok aj korupciu, aj LGBT ideológiu“, za týmto výrokom je šéf KDH Milan Majerský. Je to želanie z radu reálnych?

Pán Majerský je na čele kresťanskodemokratického hnutia a veriť na zázraky je pre kresťanov prirodzené. Bol by to totiž skutočný zázrak. Smer už dávno nie je sociálnou demokraciou, je to de facto konzervatívna strana, ktorá na kultúrno-etických témach súťaží o toho istého voliča ako KDH.

Rozhovor sme začali konštatovaním, že sa nachádzame v perióde transformácie. K čomu sa Slovensko transformuje?

V politológii existuje výraz iliberálna alebo defektná demokracia. Svojho času sme takto označovali Orbánovo Maďarsko. V kontexte všetkého, čo sme rozobrali – nepotizmus, nominácie a prispôsobovanie zákonov – uvažujem, či neprechádzame transformáciou z liberálnej na iliberálnu demokraciu. Tá síce predpokladá voľby, ale chýba im prívlastok slobodné a férové. Svedčí to o tom, že k tej defektnej demokracii máme už veľmi blízko.

Znamená to, že by sme mali spozornieť…

Ostražití musíme byť vždy, za každého počasia a za každej vlády. O demokraciu treba bojovať každý deň, aby sme o ňu neprišli. Je však možné, že dnes musíme byť oveľa ostražitejší ako inokedy.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.