Politológ Lenč: Referendum sprevádza „nekampaň“. Ani úspešný výsledok podľa neho nemusí priniesť zmenu

Slovensko čaká v sobotu referendum, ktoré však podľa politológa Jozefa Lenča z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sprevádza skôr „nekampaň“ než skutočný politický súboj. Chýba výraznejší záujem politických strán aj médií, čo sa podľa neho pravdepodobne odrazí na nízkej volebnej účasti. V rozhovore pre ta3 sa venoval aj jesenným komunálnym a regionálnym voľbám, pri ktorých podľa neho ešte môže veľa zmeniť septembrová kampaň.  

Referendum bez kampane

Lenč označil predreferendové obdobie za netradičné. Podľa neho prakticky neexistuje verejná diskusia medzi podporovateľmi a odporcami referenda. „Pokiaľ viem, počas obdobia pred referendom nebola ani jedna politická diskusia, na ktorej by sa zúčastnili tí, ktorí referendum iniciovali, teda strana Demokrati,“ uviedol.

Podľa neho sú Demokrati jedinou stranou, ktorá vedie kampaň, no pre obmedzené finančné možnosti oslovujú najmä vlastných sympatizantov.

Keďže chýba kampaň za aj proti referendu, očakáva účasť na úrovni predchádzajúcich referend. Pripomenul tiež, že vyradenie otázky o predčasných voľbách pripravilo hlasovanie o hlavnú mobilizačnú tému. Zostávajúce otázky, týkajúce sa napríklad obnovy NAKA či Úradu špeciálnej prokuratúry, podľa neho nepredstavujú zásadnú zmenu a parlament ich môže riešiť aj bežným zákonom.

Preto si nemyslí, že samotný výsledok referenda prinesie zásadný obrat. „Nech referendum dopadne akokoľvek, nezmení nič, ak sa poslanci a poslankyne Národnej rady nerozhodnú riadiť jeho výsledkom,“ povedal s tým, že poslanci podľa ústavy hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia.

Nižšie kvórum ako riziko

Lenč odmieta aj návrhy na zníženie kvóra potrebného na platnosť referenda. Podľa neho by nižšie kvórum mohlo viesť k častejšiemu využívaniu referend, oslabeniu zastupiteľskej demokracie a väčšej nestabilite politického systému.

Rovnako skepticky sa stavia k návrhu Hlasu-SD umožniť skrátenie volebného obdobia parlamentu prostredníctvom referenda. Domnieva sa, že by to mohlo viesť k častejším pokusom o predčasné voľby a ďalšej destabilizácii politického prostredia. Zároveň predpokladá, že návrh na jeseň v parlamente nezíska potrebnú podporu.

September môže zamiešať karty

Druhá časť rozhovoru patrila komunálnym a regionálnym voľbám.

Prieskum agentúry SANEP zatiaľ ukazuje silné pozície viacerých súčasných lídrov. V Bratislavskom kraji vedie Juraj Droba s podporou takmer 48 percent, v Bratislave má Matúš Vallo vyše 41 percent. V Košickom kraji dominuje Rastislav Trnka s takmer 48 percentami, zatiaľ čo v boji o post primátora Košíc vedie Ladislav Lorinc pred Jaroslavom Polačekom o 7 percentuálnych bodov. V Žilinskom kraji sa črtá tesný súboj Eriky Jurinovej (28 percent) s Igorom Chomom (necelých 24 percent).

Lenč však upozorňuje, že prieskumy zachytávajú situáciu ešte pred uzavretím kandidátok. „Ešte nie sme v ostrej kampani a čokoľvek sa môže objaviť, odhaliť alebo naopak zmeniť,“ pripomenul.

Rozhodujúce podľa neho bude, či sa súperom podarí spojiť proti aktuálnym favoritom. Keďže ide o jednokolový väčšinový systém, na víťazstvo netreba získať nadpolovičnú väčšinu hlasov, ale stačí skončiť pred ostatnými kandidátmi.

Koniec nečakaných koalícií

Na rozdiel od minulosti už podľa Lenča nemožno očakávať netradičné spojenectvá strán, aké vznikali v komunálnych voľbách pred rokmi. Slovenská politika je dnes výrazne polarizovanejšia a koalície sa budú vytvárať najmä na línii súčasnej vládnej koalície a opozície.

Podľa politológa rastie aj záujem známych politikov kandidovať do samosprávy. Dôvodom môže byť snaha pomôcť vlastnej strane, predĺžiť si politickú kariéru alebo presadiť zmenu vo svojom regióne. Ako príklad uviedol Bratislavu, kde by prípadné víťazstvo kandidáta spájaného so Smerom znamenalo výrazné politické prekvapenie.

Na záver upozornil na dlhodobo nízku účasť v komunálnych voľbách. Podľa neho si mnohí voliči neuvedomujú, ako výrazne samosprávy ovplyvňujú ich každodenný život. Hoci spojenie komunálnych a regionálnych volieb malo účasť zvýšiť, zložitejší spôsob hlasovania podľa neho časť voličov skôr odrádza. Odhaduje preto, že účasť by sa tentoraz mohla pohybovať približne okolo 40 percent.

Témy:
referendum
komunálne voľby
Jozef Lenč

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.