„Posledné klince do rakvy národniarov.“ Politológ ostro zhodnotil projekty Huliaka a Tarabu

Na slovenskej politickej scéne akoby sa roztrhlo vrece s projektmi, ktoré nesú mená konkrétnych politikov. Dokáže známa tvár pritiahnuť voličov aj bez silnej straníckej značky? Príklady z minulosti ukazujú, že odchod výrazného lídra môže strane uškodiť, no politológovia zároveň upozorňujú, že nových projektov je na scéne hotový „pretlak”.  

Najnovšie sa to deje hneď v niekoľkých prípadoch. Richard Sulík sa spája s projektom Sulíkovci na kandidátke Borisa Kollára, Strana vidieka si do názvu pridala priezvisko ministra športu Rudolfa Huliaka a aj exminister Tomáš Taraba pripravuje vlastnú stranu, ktorej názov nesie jeho meno.

Analytik prieskumnej agentúry NMS Michal Mislovič upozorňuje, že zakladanie strán okolo výrazných osobností nie je na Slovensku ničím nezvyčajným. V minulosti sa viacerým takýmto projektom podarilo dostať do parlamentu, pričom ich úspechu nahráva aj to, že podľa čísel z prieskumov sa časť voličov rozhoduje o tom koho bude voliť až počas posledných dvoch týždňov pred voľbami.

„Je zrejmé, že sila osobnosti je pre voliča na Slovensku podstatným faktorom,“ hovorí Mislovič. Pripomína tiež, že viaceré strany nedokázali prežiť svojich zakladateľov, hoci aj v tomto smere sa postupne objavujú výnimky.

Nové projekty podľa neho môžu osloviť aj voličov súčasnej koalície, ktorí sú sklamaní alebo váhajú, či vôbec prídu k voľbám. Ich šance na úspech však zatiaľ nemožno spoľahlivo odhadnúť. „Posledných niekoľko volieb rozhodovali nerozhodnutí alebo váhajúci voliči a tí budú s najväčšou pravdepodobnosťou držať kľúče od miešačky aj v nadchádzajúcich voľbách,“ dodáva.

Meno ako značka

Politologička Aneta Világi z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského upozorňuje, že hoci už v minulosti uspel aj politický subjekt Sme rodina Borisa Kollára postavený na jeho mene, strategickou výhodou podľa nej bolo, že jeho líder mohol vierohodne deklarovať, že nemá politickú minulosť. Túto výhodu však viaceré zo súčasných projektov nemajú, najmä ak ich lídri stále pôsobia vo vláde alebo boli donedávna jej súčasťou.

Živým príkladom je minister Huliak, ktorý v posledných parlamentných voľbách figuroval na poslednom mieste kandidátky SNS ako nezávislý kandidát. Vďaka viac ako 58-tisícom preferenčných hlasov sa mu podarilo prekrúžkovať priamo do Národnej rady. Huliak v lete 2025 prevzal stranu, ktorú v roku 2014 založil Sergej Kozlík pôvodne pod názvom Strana demokratického Slovenska, neskôr Národná koalícia, a premenoval ju na Stranu vidieka.

Začiatkom októbra sa s ňou rozhodol spojiť svoje meno. Predseda strany a minister cestovného ruchu a športu vysvetlil, že cieľom je zvýšiť jej rozpoznateľnosť, keďže podľa neho nemá na kampaň toľko peňazí ako iné strany. Huliak pritom nie je jediným známym politikom v jej vedení. Pôsobia v nej aj nezaradení poslanci parlamentu Ivan Ševčík, Pavel Ľupták a Roman Malatinec.

Pár dní dozadu oznámil začiatok zberu podpisov pre vznik vlastnej strany aj Tomaš Taraba, a do jej nazvu tiež zakomponoval svoje priezvisko. Na registráciu politického subjektu Taraba – Rozvoj Slovenska potrebuje najmenej 10-tisíc podpisov. Exminister pritom už v minulosti stál na čele strany Život – NS, po zvolení do Národnej rady ju však opustil.

Podobné pokusy o návrat podľa politológa zo Slovenskej akadémie vied Juraja Marušiaka spravidla nebývajú úspešné. „Vnímam ich skôr ako pokus o politické vydieranie, či už v parlamente, či už pred voľbami, kde daní jednotlivci, respektíve skupinky sa takto môžu vyhrážať odobratím niekoľkých percent či niekoľkých desatín percenta svojim ‚materským‘ zoskupeniam,“ hovorí.

„Strany, ktoré spomínate, majú ideologicky k sebe blízko a patria do konzervatívno-nacionalistického politického tábora, preto prirodzene budú loviť skôr vo vodách súčasnej vládnej koalície,“ odpovedá politologička z Univerzity Komenského na otázky Pravdy.

Kto komu vezme hlasy?

Tendencie zakladania nových strán sú podľa politológa závažné osobitne v prípade strán, ktoré sú na hranici zvolenia do parlamentu. SNS by pritom podľa posledného volebného modelu od agentúry NMS získala len jeden a pol percenta hlasov.

„Taraba s Huliakom budú veľkou konkurenciou SNS a sú povestnými poslednými klincami do rakvy národniarov v tomto volebnom období,“ hodnotí politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek. Súčasná opozícia sa podľa neho snaží o opačný proces – teda zjednocovanie, ale zatiaľ „veľmi nepresvedčivo“.

Richard Sulík, ktorý v minulosti založil a 15 rokov viedol SaS, sa po odchode zo strany dohodol s Borisom Kollárom na spoločnom politickom projekte. Hnutie Sme rodina chce do budúcoročných volieb ísť zo spoločnej kandidátky pod názvom Sme rodina a Sulíkovci.

Bývalý predseda SaS má byť v ich spoločnom projekte zodpovedný najmä za ekonomickú časť programu, Kollár chce klásť dôraz na sociálne témy. Na spoločnú kandidátku sa chystá aj nezaradená poslankyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá v minulosti pôsobila v SaS, no na jar ju vylúčili. Sulík svoj odchod zo strany odôvodnil jej hodnotovým posunom, s ktorým sa už nestotožňoval.

Podľa analytika agentúry NMS si nové strany budú voličov získavať najmä v rámci vlastného politického tábora. „Ak to veľmi zjednodušíme, tak tu máme rieku, kde na jednej strane brehu stoja voliči súčasnej koalície a na druhej strane voliči súčasnej opozície. Mosty medzi týmito brehmi takmer neexistujú. Na druhej strane v rámci jedného brehu sú prelivy intenzívne,“ vysvetľuje.

Nové projekty tak môžu odčerpávať hlasy predovšetkým súčasným koaličným stranám. O podobných voličov sa podľa Misloviča uchádzajú Smer, Republika, Právo na pravdu či Strana vidieka. Na opozičnej strane je zasa súťaž sústredená najmä medzi PS a SaS. „Aktuálne nemáme žiadneho hráča v straníckom systéme, ktorý by dokázal oslovovať voličov z oboch brehov, tak ako napríklad v uplynulých voľbách Hlas,“ dodáva.

„Pri žiadnej z týchto strán by som nepredpokladala potenciál väčší než 3 percentá hlasov,“ uvádza Világi. Vznik ďalších podobných projektov však odborníčka nevylučuje, i keď „vzhľadom na pretlak malých strán, ktoré sa na oboch stranách politického spektra pohybujú s podporou od jedného do piatich percent“, neočakáva, že ich výrazne pribudne.

„Môžu sa nájsť podobní politickí dobrodruhovia, ktorí niekoľko mesiacov nadobudnú aj z ničoho nič presvedčenie, že majú patent na riešenie všetkých politických problémov Slovenska. Ich šance na úspech sú prevažne mizivé,“ uzavrel Řádek.

Rudolf Huliak aj Tomáš Taraba kandidovali v posledných parlamentných voľbách na kandidátke SNS. Teraz budujú vlastné strany, ktorými môžu národniarom odobrať voličov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Richard Sulík
Boris Kollár
Strana vidieka
Rudolf Huliak
Tomáš Taraba
Sme rodina

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.