Vážna diagnóza otriasla Vatikánom. Pápež sa už modlí, cvičí a pracuje. Ochorenie pľúc trápilo aj jeho predchodcov

Z nemocnice Gemelli v Ríme prichádzajú povzbudivé správy o zotavovaní pápeža. Vážne zdravotné problémy pritom sprevádzali viacerých jeho predchodcov. Niektorí bojovali s ťažkými chorobami celé roky, iní zostali vo funkcii až do posledných chvíľ.  

Najnovšie informácie o zdravotnom stave pápeža, ktorý je hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnini Agostino Gemelli v Ríme, zverejnilo tlačové stredisko Svätej stolice vo štvrtok 15. októbra popoludní, ako uvádza vatikánsky zdroj vatican news. Lekári informovali, že ranný röntgen hrudníka ukazuje „dobré zotavenie pľúca, na ktorom bola vykonaná operácia“. Pápež dokonca koncelebroval svätú omšu v nemocnici Gemelli na desiatom poschodí, v špeciálne upravenej miestnosti. Urobil tak už v stredu.

Ošetrujúci lekári Dr. Luigi Carbone a prof. Stefano Margaritora oznámili detailnejšie informácie týkajúce sa pápežovho pooperačného priebehu: “Svätý Otec dnes ráno absolvoval rutinné vyšetrenia, ktorých výsledky boli v norme. Röntgen hrudníka preukázal dobré zotavenie operovaných pľúc. Svätý Otec svoje každodenné činnosti vykonával samostatne. Fyzioterapeutické sedenie zahŕňalo komplexné pohybové cvičenia. Celkovo pooperačný vývoj prebieha bez komplikácií.“

Jeden z najmladších

Keď 13. októbra 2026 prišiel pápež Lev XIV. na operačnú sálu rímskej nemocnice Gemelli, nešlo o bežný chirurgický zákrok. Lekári mu mali odstrániť podozrivý uzol z pravého pľúca. Počas operácie sa potvrdilo to, čo naznačovali predchádzajúce vyšetrenia: pápež má zhubný nádor.

Sedemdesiatjedenročný Lev XIV. sa tak stal ďalšou hlavou Katolíckej cirkvi, ktorej pontifikát poznačilo vážne ochorenie. Zároveň však patrí medzi mladších pápežov novodobej histórie. Keď ho v máji 2025 zvolili, mal 69 rokov. Jeho bezprostredný predchodca František nastúpil ako 76-ročný a Benedikt XVI. ako 78-ročný.

Vyzeralo to tak, že terajší pápež v tomto veku povedie katolícku cirkev ešte dlhé roky. Historicky najmladším pápežom však Lev XIV. rozhodne nie je. V dávnejších storočiach sa na Petrov stolec dostali aj muži, ktorí ešte nemali tridsať rokov.

Prišiel o časť pľúc

Prípad súčasného pápeža je výnimočný okolnosťami objavenia choroby. Vatikán uviedol, že podozrivý uzol lekári zistili pri rutinných zdravotných vyšetreniach. Nešlo teda o hospitalizáciu, ktorej by predchádzalo náhle zlyhanie dýchania alebo iný dramatický stav. Samotný Lev XIV. oznámil pripravovanú operáciu verejnosti 11. októbra. Uviedol, že nález je malý, lokalizovaný a zachytený vo veľmi skorom štádiu. O dva dni neskôr absolvoval operáciu v nemocnici Gemelli.

Zaujímavým symbolom Vatikánu je samotná nemocnica Gemelli. Po atentáte v roku 1981 sa stala miestom opakovaných hospitalizácií Jána Pavla II. Využíval ju aj František a v októbri 2026 sa v nej lieči Lev XIV. Ján Pavol II. jej dokonca dal neoficiálnu prezývku „Vatikán III“.

Chirurgovia odstránili terajšiemu pápežovi dolný lalok jeho pravého pľúca. Zákrok vykonali s využitím video asistovanej chirurgickej techniky. Samotná operácia trvala približne 90 minút, pričom pápež strávil na operačnej sále asi tri hodiny. Vyšetrenie odobratého tkaniva potvrdilo adenokarcinóm pľúc, jeden z najčastejších typov pľúcnej rakoviny. Ten vzniká z buniek pľúcneho tkaniva a môže sa rozvíjať aj u ľudí, ktorí nikdy nefajčili.

Nefajčiar, športovec, matematik

Podľa dostupných informácií pápež nie je fajčiar. Ale ochorenie môžu ovplyvniť aj genetické zmeny, vyšší vek, radón, znečistené ovzdušie či pasívne fajčenie. Z toho však nemožno vyvodzovať, čo konkrétne spôsobilo nádor u súčasného pápeža. Dôležitá bola otázka, či sa nádor podarilo odstrániť celý. Kontrolné vyšetrenia mali očakávané výsledky, ale verejné audiencie sú zrušené do 20. októbra.

Lev XIV., vlastným menom Robert Francis Prevost, sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu v USA. Do pápežských dejín sa zapísal ako prvý pápež pochádzajúci z tejto krajiy a zároveň je prvý augustinián na čele Katolíckej cirkvi. Stal sa 267. hlavou Katolíckej cirkvi.

Pochádza z rodiny s francúzskymi, talianskymi a španielskymi koreňmi. Jeho otec pracoval ako učiteľ a riaditeľ školy, matka bola knihovníčkou. Vyštudoval matematiku a filozofiu na Villanovskej univerzite v Pensylvánii. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie a cirkevného práva v Ríme.

Misia a potom rýchla kariéra

V roku 1977 vstúpil do rehole augustiniánov a o 5 rokov mal kňazskú vysviacku. Významnú časť svojho života strávil v Latinskej Amerike. Od roku 1985 pôsobil ako misionár v Peru, kde sa venoval pastorácii, vzdelávaniu budúcich kňazov a cirkevnému právu. Po návrate do USA v roku 2001 ho zvolili za generálneho predstaveného celosvetovej rehole augustiniánov. Jeho pôsobiskom bol v tomto období predovšetkým Rím.

Do Peru sa vrátil v roku 2014, keď ho pápež František vymenoval za apoštolského administrátora diecézy, neskôr biskupa, dokonca získal peruánske občianstvo. Významný kariérny posun prišiel v roku 2023, keď ho pápež František povolal do Vatikánu a vymenoval za prefekta, ktorý vyberal nových biskupov vo viacerých krajinách sveta. V septembri toho istého roka ho pápež František vymenoval za kardinála. Nový pápež má dlhoročné skúsenosti z troch odlišných prostredí z USA, Latinskej Ameriky a Vatikánu. Okrem angličtiny ovláda španielčinu, taliančinu, francúzštinu a portugalčinu.

Na Slovensku ako augustián

Súčasný pápež Lev XIV. navštívil aj Slovensko a to najmenej štyrikrát, ešte pred svojím zvolením. Prichádzal v rokoch 2001 až 2013, keď pôsobil ako generálny predstavený Rádu svätého Augustína. Navštevoval predovšetkým túto komunitu v Košiciach.

Na Slovensko sa mal vrátiť aj v roku 2025. Ešte ako kardinál plánoval navštíviť Košice 1. júna, Nitru 5. júla a Levoču 6. júla. Po zvolení za pápeža 8. mája 2025 sa už jeho plánovaná cesta neuskutočnila.

Pápežský úrad osemdesiatnikov

Viacerí pápeži v minulosti zápasili so závažnými diagnózami a ich zdravotný stav ovplyvňoval jednu z najsledovanejších funkcií na svete. V 20. a 21. storočí sa pontifikáty opakovane končili smrťou mužov vo veľmi vysokom veku. Lev XIII. sa dožil 93 rokov, Ján Pavol II. zomrel ako 84-ročný, František ako 88-ročný a Benedikt XVI. sa dožil až 95 rokov, hoci posledné desaťročie života už nebol úradujúcim pápežom.

Najmladším zo zosnulých pápežov tohto obdobia bol Ján Pavol I., ktorý zomrel ako 65-ročný. Najstarším bol Benedikt XVI., ktorý sa dožil 95 rokov. Rozsiahla historicko-epidemiologická štúdia publikovaná v roku 2025 ukázala, že vek pri smrti pápežov stúpol približne z 53 rokov v prvom tisícročí na 78 rokov v modernom období.

Dlhovekosť ale neznamená dobré zdravie. Najmä v posledných desaťročiach sa pápeži čoraz častejšie dožívali veku, v ktorom sa hromadia chronické ochorenia, nádorové diagnózy, poruchy pohybového aparátu a kardiovaskulárne komplikácie.

Chorľavý, ale aktívny

Predchodca terajšieho pápeža sa tiež, celoživotne, trápil s pľúcami. František zomrel 21. apríla 2025 ako 88-ročný po viac než dvanástich rokoch vo funkcii. Už ako 20-ročný prekonal závažnú pľúcnu infekciu a lekári mu museli odstrániť časť pľúc. Tento zákrok prežil a ďalšie desaťročia vykonával duchovnú službu.

Až oveľa neskôr sa začali pridávať ďalšie zdravotné komplikácie rôzneho druhu. Posledná jeho zdravotná kríza prišla vo februári 2025. Františka hospitalizovali v rímskej nemocnici Gemelli pre vážne dýchacie ťažkosti. Vyšetrenia ukázali obojstranný zápal pľúc, ktorý sprevádzalo akútne respiračné zlyhanie. Počas 38-dňovej hospitalizácie potreboval intenzívnu liečbu, kyslíkovú podporu a lieky proti infekcii. Jeho stav sa postupne stabilizoval natoľko, že sa mohol vrátiť do Vatikánu. Napokon však nezomrel priamo na zápal pľúc. Oficiálny úmrtný list potvrdil, že 21. apríla 2025 utrpel mozgovú príhodu. František bol teda tým pápežom, ktorý napriek operáciám, chronickým ochoreniam a závažnej hospitalizácii pokračoval vo funkcii až do svojej smrti.

Prežil atentát

Poliak Ján Pavol II. sa v októbri 1978 stal pápežom a mal iba 58 rokov. Bol aktívnym mužom, ktorý športoval, chodil na turistiku a rád lyžoval. Len tri roky po zvolení sa však jeho život takmer skončil. Priamo na Námestí svätého Petra ho 13. mája 1981 ho postrelil Mehmet Ali Ağca. Guľky zasiahli brucho a v nemocnici nasledovala päťhodinová život zachraňujúca operácia. Pápež atentát prežil, jeho zdravotné ťažkosti však pokračovali vlastne celý pontifikát.

Popri iných ochoreniach a problémoch sa postupne rozvíjalo ochorenie, ktoré zmenilo verejný obraz pápeža, a tým bola Parkinsonova choroba. U Jána Pavla II. choroba postupovala až do štádia, keď len s veľkými ťažkosťami hovoril a pohyboval sa. Posledné roky boli preto poznačené výrazným utrpením. Aj tento pápež mal dýchacie problémy. Zomrel 2. apríla 2005 ako 84-ročný, ale na sepsu. Ján Pavol II. zostal pápežom až do smrti a stal sa symbolom, keď vykonával pápežskú službu aj napriek ťažkej a postupujúcej chorobe.

Pápež, ktorý odišiel živý

Benedikt XVI. sa v apríli 2005 stal pápežom a mal už 78 rokov. Už vtedy patril medzi najstarších mužov zvolených do úradu v novodobých dejinách. Postupne mu ubúdali sily a nestačil na vykonávanie každodenných povinností. Vo februári 2013 urobil rozhodnutie, ktoré prekvapilo svet. Benedikt XVI. oznámil, že dobrovoľne odstúpi. Mal vtedy 85 rokov.

Jedným z neobvyklých príbehov novodobej histórie zostáva ale prípad Jána Pavla I. Pápežom sa stal 26. augusta 1978 ako 65-ročný. V noci z 28. na 29. septembra 1978 náhle zomrel. Za sebou mal iba 33 dní vo funkcii. Ako pravdepodobná príčina smrti sa uvádzala akútna srdcová príhoda, pitvu však neurobili. A práve nedostatok presných informácií pomohol vzniku konšpiračných teórií. Objavili sa tvrdenia o otrave, vražde či údajných konfliktoch vo Vatikáne.

Stále nenahraditeľný

Pápež nie je len duchovným predstaviteľom katolíckej cirkvi. Stojí na čele inštitúcie, ktorá potrebuje každodenné rozhodovanie. Ak má vážne ochorenie, môže obmedziť program, delegovať pracovné úlohy alebo sa liečiť v nemocnici. Jeho úrad tým však nezaniká.

Kánonické právo umožňuje pápežovi slobodne rezignovať. Zložitejšia je však situácia, keď by upadol do dlhodobej kómy alebo úplne stratil schopnosť vyjadriť svoju vôľu. Na rozdiel od smrti alebo rezignácie neexistuje v súčasnom práve mechanizmus automatického odovzdania pápežských právomocí. Cirkev sa k takejto možnej situácii odmieta dlhé roky vyjadriť.

Večná cirkev mlčala

Ešte pred niekoľkými desaťročiami boli informácie o zdraví pápežov prísne strážené. Náhla smrť Jána Pavla I. a nedostatok lekárskych podrobností vytvorili priestor na špekulácie, ktoré pretrvávajú dodnes. Posun priniesol pontifikát Jána Pavla II. Jeho zdravotné problémy boli na očiach veriacich i neveriacich a verejnosť postupne získavala informácie o jeho operáciách a hospitalizáciách.

Za Františka sa pravidelné nemocničné správy stali bežnou súčasťou komunikácie Vatikánu. Počas jeho poslednej hospitalizácie v roku 2025 dostávala verejnosť podrobné informácie o priebehu liečby. Lev XIV. posunul tento prístup ešte ďalej tým, keď plánovanú operáciu verejne oznámil sám pred tým, ako odišel do nemocnice. Následne Vatikán zverejnil potvrdenú diagnózu adenokarcinómu, rozsah operácie aj priebeh rekonvalescencie.

Témy:
Lev XIV.
katolícka cirkev
adenokarcinóm
Vatikán

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.