„Potrebujeme mobilizovať.“ Tieň vojny sa šíri Európou, Varšava varuje pred ďalšou kapitolou konfliktu

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski varoval, že Rusko môže pripravovať rozsiahlejšiu operáciu v Európe. Podľa neho by Moskva mohla hľadať zámienku na mobilizáciu prostredníctvom incidentu, ktorý by prezentovala ako útok na Rusko.  

„Myslím si, že Putin potrebuje zámienku na mobilizáciu, aby mohli vykonať útok pod falošnou vlajkou a povedať ruskému ľudu: ‚Sme pod útokom, a preto potrebujeme mobilizovať,‘“ povedal Sikorski podľa agentúry The Independent počas vystúpenia v Rade pre zahraničné vzťahy v New Yorku.

Poľsko sa už niekoľko rokov pripravuje na možnosť konfrontácie s Ruskom a upozorňuje spojencov na riziká zo strany Moskvy. Varšava v poslednom období zaznamenala sériu incidentov, ktoré označuje za súčasť širšieho tlaku zo strany Ruska.

Minulý týždeň ruský vojenský vrtuľník narušil poľský vzdušný priestor na 42 sekúnd. Varšava uviedla, že incident mohol byť skúškou pripravenosti poľskej protivzdušnej obrany.

V utorok večer Poľsko spolu s Rumunskom vyslalo stíhačky na ochranu svojho vzdušného priestoru počas ďalšieho ruského útoku proti Ukrajine.

Hrozba v „šedej zóne“

Európske vlády čoraz častejšie hovoria, že bezprostredným rizikom nie je iba klasický vojenský útok, ale aj takzvaná hybridná vojna – operácie na hranici medzi mierom a otvoreným konfliktom, ktoré majú oslabiť spojencov Ukrajiny a narušiť ich spoluprácu.

Medzi takéto aktivity patria kybernetické útoky, sabotáže, narúšanie kritickej infraštruktúry či informačné operácie.

Rusko odmieta tvrdenia o plánovaní útokov v Európe a pravidelne popiera zodpovednosť za sabotážne akcie. Európske štáty však tvrdia, že Moskva skúša hranice reakcie Západu a využíva nepriame metódy nátlaku.

Jedným z najvýraznejších incidentov bolo narušenie poľského vzdušného priestoru 19 ruskými bezpilotnými lietadlami v septembri. Išlo o prvý prípad od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022, keď boli ruské drony zostrelené nad územím NATO. Poľský premiér Donald Tusk vtedy uviedol, že situácia bola „najbližšie k otvorenému konfliktu od druhej svetovej vojny“. Rusko tvrdilo, že nemalo v úmysle zasiahnuť ciele v Poľsku.

V septembri poľské úrady tiež našli pri pobreží Baltského mora ruský dron, ktorý mal podľa dostupných informácií niesť bojovú hlavicu s detonátorom.

Sabotáže a kybernetické útoky

Poľská vláda obviňuje Rusko aj zo série údajných sabotážnych a kybernetických operácií. Podpredseda vlády Krzysztof Gawkowski označil požiar na stanici satelitného systému Starlink v strednom Poľsku za úmyselnú sabotáž.

„Hoci dnes všetko funguje, musíme uznať, ako nedávno povedal premiér Tusk, že ide o prvok hybridnej vojny,“ uviedol Gawkowski.

Podobné varovania v posledných mesiacoch vydali aj ďalšie európske spravodajské služby. Dánska vojenská rozviedka napríklad uviedla, že Rusko pravdepodobne zintenzívni hybridné operácie proti západným krajinám.

Poľsko zároveň posilňuje svoju východnú hranicu. Varšava obvinila Ruskom podporované Bielorusko z využívania migrácie ako nástroja politického tlaku, keď malo podľa EÚ od roku 2021 umožňovať migrantom smerovať cez svoje územie k hraniciam s Poľskom a pobaltskými štátmi.

Poľsko následne vybudovalo na hranici 180-kilometrový plot a v roku 2024 oznámilo plán investovať približne 2,5 miliardy dolárov do ochrany východnej hranice.

V júli poľská prokuratúra obvinila ukrajinského občana zo sabotáže a diverzných aktivít údajne vykonávaných v prospech ruských tajných služieb. Podľa obvinení mal poškodzovať pamätníky venované poľským obetiam historických konfliktov medzi Poliakmi a Ukrajincami s cieľom vyvolať napätie medzi oboma krajinami.

Spor o históriu a nárast dezinformácií

Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 prijalo viac ako milión ukrajinských utečencov. Hoci bola spočiatku reakcia verejnosti prevažne podporná, po rokoch vojny sa postoje časti obyvateľstva zmenili.

Varšava tvrdí, že Rusko sa snaží využiť existujúce napätia medzi Poľskom a Ukrajinou. Jedným zo zdrojov sporov sa stal krok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý pomenoval jednu jednotku špeciálnych síl po Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA).

Poľsko obviňuje UPA zo spáchania genocídy na etnických Poliakoch vo Volyni v rokoch 1943 až 1945. Poľské úrady uviedli, že po tomto rozhodnutí sa výrazne zvýšilo šírenie proruského a protiukrajinského obsahu na internete.

Podľa analýzy Poľského inštitútu pre medzinárodné záležitosti (PISM) vzrástlo množstvo protiukrajinského obsahu v poľskom jazyku na platformách X, Facebook, Instagram, TikTok a YouTube o viac ako 250 percent.

Výskumník PISM Filip Bryjka uviedol, že veľká časť tohto nárastu mohla byť spôsobená aktivitou botov, ktoré mali vytvárať dojem rýchlo rastúcej protiukrajinskej nálady.

Poľský koordinátor špeciálnych služieb Tomasz Siemoniak v júli upozornil, že Rusko podľa neho zintenzívnilo informačnú vojnu proti Poľsku a snaží sa „vytvoriť čo najväčšie napätie medzi Poľskom a Ukrajinou“.

Európa sa musí pripraviť na „temnú zimu“

Varovania na rastúce riziko operácií pod hranicou otvoreného vojenského konfliktu zaznievajú okrem Poľska aj z iných európskych krajín. Belgický minister obrany Theo Francken uviedol, že európske krajiny sa musia pripraviť na „temnú zimu“, keďže v nasledujúcich mesiacoch bude viac hybridných hrozieb zo strany Ruska voči európskym štátom. Podľa veliteľa holandských ozbrojených síl Onna Eichelsheima sa Európa síce snaží zrýchliť zbrojenie, no v najbližších rokoch zostane zraniteľná.

Vyjadrenia zazneli na podujatí Euronews Defence & Space Summit.

Francken uviedol, že Rusko má dlhoročné skúsenosti s hybridnými aktivitami, ktoré podľa neho komplikujú vyšetrovanie a reakciu západných štátov.

„Musíme posilniť našu protivzdušnú obranu a potrebujeme mať väčšie zásoby, zvýšiť výrobu. Všetko musí ísť rýchlejšie,“ povedal belgický minister obrany.

Veliteľ holandských ozbrojených síl Onno Eichelsheim pripustil, že európske štáty investujú do obrany a snažia sa rozšíriť svoje kapacity, no pripravenosť na súčasné bezpečnostné výzvy bude podľa neho trvať ešte niekoľko rokov.

Ak zlyhá odstrašenie, budeme musieť bojovať

„V tomto časovom okne musíme zabezpečiť, aby fungovala silná odstrašujúca sila, a ak tá zlyhá, budeme musieť bojovať,“ uviedol Eichelsheim.

Podľa neho by sa európske krajiny mali poučiť zo situácie na Ukrajine a zabezpečiť, aby ich obranné schopnosti zodpovedali novým formám konfliktu.

Veliteľ litovskej armády Raimundas Vaikšnoras upozornil, že hybridné útoky sa netýkajú iba štátov na východnom okraji Severoatlantickej aliancie.

Podľa neho Moskva využíva aktivity, ktoré zostávajú pod hranicou aktivácie článku 5 NATO o kolektívnej obrane. Medzi takéto hrozby zaradil narušenia vzdušného priestoru dronmi, sabotáže, podpaľačstvo, kybernetické útoky, rušenie signálu GPS či využívanie nelegálnej migrácie.

Vaikšnoras upozornil, že Európa by nemala predpokladať, že Rusko svoje kroky nebude ďalej stupňovať.

„Bude testovať naše limity. Bude sa približovať k našim červeným čiaram a nakoniec sa ich možno pokúsi prekročiť,“ povedal veliteľ litovskej armády.

Predstavitelia obrany zároveň zdôraznili potrebu rýchlejšieho posilňovania protivzdušnej obrany, výrobných kapacít a zásob vojenského materiálu, aby európske štáty dokázali reagovať na prípadné ďalšie bezpečnostné výzvy.

Témy:
vojna na Ukrajine
Radoslaw Sikorski
Poľsko
Varšava
NATO
Putinova vojna

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.