Prečo majú republikáni slona a demokrati osla? Karikaturista, ktorý z posmeškov urobil symboly, skončil na mizine

Slon pre republikánov, osol pre demokratov. Symboly, ktoré v Amerike pozná každý, mali pôvodne zosmiešňovať. Muž, ktorý ich pred viac ako 150 rokmi preslávil, skončil na mizine a zomrel ďaleko od domova v Ekvádore. Ich príbeh je plný irónie a nečakaných zvratov.  

Osol a slon sa tento týždeň opäť objavovali všade, kde sa v Amerike bojovalo o kreslá v Kongrese, od mítingov až po volebné štáby. Kým na Slovensku strany rozoznávame podľa loga či skratky, Američanovi stačí pohľad na zviera.

Ani jedno z nich pritom nevymyslela reklamná agentúra. Osol sa zrodil z posmešnej prezývky v kampani pred takmer dvesto rokmi. Do povedomia oba symboly dostal nemecký prisťahovalec Thomas Nast, najobávanejší karikaturista svojej doby.

Osol pre tvrdohlavca

Príbeh osla sa začal v prezidentskej kampani v roku 1828. Odporcovia Andrewa Jacksona ho prezývali „jackass“, čo v angličtine znamená osla aj hlupáka. Jackson sa však neurazil a zviera si dal na vlastné volebné plagáty.

Voľby vyhral, porazil úradujúceho prezidenta Johna Quincyho Adamsa a stal sa prvým demokratickým prezidentom. Z posmešnej prezývky sa tak stala prednosť: tvrdohlavosť sa dala čítať aj ako vytrvalosť a pevná vôľa.

Po Jacksonovom odchode však osol z politiky na desaťročia takmer zmizol. Vrátil ho až muž, ktorý z neho urobil symbol celej strany.

Karikaturista, ktorého sa báli

Thomas Nast sa narodil v roku 1840 v nemeckom Landau a do New Yorku prišiel s rodinou ako šesťročný. V rokoch 1862 až 1886 kreslil pre populárny newyorský ilustrovaný týždenník Harper’s Weekly. Dodnes ho považujú za otca americkej politickej karikatúry.

Jeho kresby neboli rýchle vtipy. Ako pripomína text portálu o umení Artsy, ktorý v rámci spolupráce uverejnila aj CNN, išlo o husté, starostlivo popísané rytiny, ktoré fungovali ako argumenty a čitatelia ich rozoberali detail po detaile. Najznámejšia je jeho kampaň proti skorumpovanej newyorskej politickej mašinérii Tammany Hall a jej šéfovi Williamovi Tweedovi.

Nast pritom nedal Američanom len stranícke zvieratá. Moderná podoba Strýka Sama, zosobnenia Spojených štátov, aj bacuľatého Santa Clausa vychádza z jeho kresieb. Prvého demokratického osla nakreslil v roku 1870. Predstavoval v ňom protivojnovú demokratickú tlač, ktorá útočila na zosnulého Lincolnovho ministra vojny Edwina Stantona.

Slon na okraji priepasti

Slon prišiel o štyri roky neskôr. Na jeseň 1874, počas kampane pred voľbami do Kongresu, uverejnil Harper’s Weekly Nastovu kresbu „Panika z tretieho obdobia“. Reagovala na fámu, ktorú šíril newyorský denník New York Herald, naklonený demokratom.

Prezidentom bol vtedy republikán Ulysses Grant, víťazný generál Severu z občianskej vojny, ktorý úradoval už druhé funkčné obdobie. Odkedy sa George Washington po dvoch obdobiach vzdal moci, platilo v Amerike nepísané pravidlo, že prezident tretíkrát nekandiduje. Herald tvrdil, že Grant ho chce porušiť, a strašil čitateľov, že krajina smeruje k diktatúre. Ústavným dodatkom obmedzili počet období na dve až v roku 1951.

Nast nakreslil Herald ako osla prezlečeného do levej kože, ktorý strašidelnými historkami rozháňa ostatné zvieratá. Medzi nimi je mohutný slon s nápisom „Republikánsky hlas“. Dobový výtlačok kresby má vo zbierke Národné múzeum americkej histórie, ktoré patrí pod Smithsonov inštitút, najväčší komplex múzeí v USA. Podľa opisu múzea Smithsonian je slon neistý vlastnou váhou a trmáca sa po doskách straníckeho programu nad jamou. Demokratov na obrázku paradoxne nepredstavuje osol, ale líška.

Fáma sa nenaplnila. Grant sa v roku 1875 verejným listom tretieho obdobia vzdal.

Nast nebol prvý, kto republikánov spojil so slonom. Zviera sa v ich kampaniach objavilo už počas občianskej vojny, keď vojaci výrazom „vidieť slona“ označovali prvú skúsenosť s bojom. Nast bol však ten, kto zo slona urobil trvalú značku.

Výsmech, či kompliment?

Ako to Nast so slonom myslel, nie je jednoznačné. Ohio State University, ktorá spravuje rozsiahly archív jeho kresieb, uvádza, že si ho pre svoju stranu vybral zámerne pre jeho veľkosť, inteligenciu, silu a dôstojnosť. Iní autori zdôrazňujú, že ho kreslil ako vystrašeného nemotorného obra, ktorému veľkosť skôr škodí. Nast totiž rád zosmiešňoval aj vlastný tábor.

O oslovi pochybnosti nie sú. Pre Nasta, presvedčeného republikána, bol stelesnením hlúposti a tvrdohlavosti demokratov.

Strany si napokon oba obrazy prisvojili a prepísali ich význam. Osol dnes znamená vytrvalosť a pracovitosť, slon silu a dôstojnosť. Je tu však rozdiel. Republikáni majú slona v oficiálnej vizuálnej identite, demokrati osla formálne nikdy neprijali. Ich oficiálnym logom je modré písmeno D v kruhu, osol im však zostal na odznakoch, tričkách aj v memoch.

Na mizine spolu s prezidentom

Nastov príbeh má trpkú pointu, akú by sám nenakreslil lepšie. Muž, ktorý celý život bojoval proti podvodníkom, prišiel v roku 1884 takmer o všetky úspory pri krachu maklérskej firmy Grant & Ward.

Firmu viedol syn exprezidenta Granta spolu s finančníkom Ferdinandom Wardom, ktorý peniaze investorov presúval v podvodnej pyramídovej schéme. Pri jej páde skrachoval aj samotný Ulysses Grant, teda prezident, ktorého Nast v karikatúre so slonom bránil.

Pre Harper’s Weekly prestal kresliť v roku 1886 a ďalšie pokusy postaviť sa na nohy, vrátane vlastného časopisu, mu nevyšli. V roku 1902 ho prezident Theodore Roosevelt, obdivovateľ jeho diela, vymenoval za generálneho konzula v ekvádorskom prístave Guayaquil. Mesto krátko po jeho príchode zasiahla epidémia žltej zimnice. Nast na ňu zomrel 7. decembra 1902, mal 62 rokov.

Po Nastovi zostala aj legenda, že z jeho priezviska vzniklo anglické slovo „nasty“, teda odporný či zlomyseľný. Nie je to pravda, slovo je o stáročia staršie. Pri pohľade na jeho karikatúry by tomu však človek ľahko uveril.

Kohút, z ktorého vzišiel čierny panter

Slon a osol nie sú jediné zvieratá americkej politiky. Na hlasovacích lístkoch niektorých štátov majú strany vlastné symboly, ktoré mali pôvodne pomôcť voličom, ktorí nevedeli čítať.

Najtemnejší príbeh má kohút alabamských demokratov. Podľa Encyclopedia of Alabama ho strana používala od roku 1904 spolu s heslom „White Supremacy – For the Right“, teda nadradenosť bielych za správnu vec. Slová o nadradenosti bielych škrtla až v januári 1966 tesným hlasovaním 39 ku 32. Samotného kohúta sa zbavila až v roku 1996 a nahradila ho oslom.

Práve proti kohútovi vznikol jeden z najznámejších symbolov šesťdesiatych rokov. Alabamský zákon pre vysokú negramotnosť vyžadoval, aby mala každá strana obrázkový symbol, uvádza archív hnutia za občianske práva SNCC Digital. Keď černošskí obyvatelia okresu Lowndes na prelome rokov 1965 a 1966 založili vlastnú stranu, zvolili si vrčiaceho čierneho pantera ako protiváhu bieleho kohúta. Ešte v roku 1966 si pantera prevzala Strana čiernych panterov, ktorú v kalifornskom Oaklande založili Huey Newton a Bobby Seale.

Kohút sa podľa dostupných prehľadov na lístkoch v niektorých štátoch objavuje dodnes, napríklad v Indiane či Kentucky. Republikánov v niektorých štátoch zastupuje orol, v Kentucky zrub a demokratov v New Yorku hviezda. Slon a osol sú tak predovšetkým celonárodnou skratkou, ktorej rozumie každý.

Témy:
Americké voľby do Kongresu 2026
USA
demokrati
republikáni

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.