
Americkú domácu politiku čaká najbližšie roky zaťažkávajúca skúška. Kým doteraz sa mohol republikánsky prezident Donald Trump spoliehať aj na Kongres, po jednoznačne prehratých voľbách preberajú jeho vedenie demokrati. Patovú situáciu však Wall Street paradoxne privítala s otvorenou náručou.
Trump príde o oporu v Kongrese. Politológ nevylučuje ani ďalší impeachment
Politológ Branislav Kováčik pre ta3 vysvetľuje, ako môže demokratická väčšina v Kongrese obmedziť Trumpovo vládnutie.
Americký prezident Donald Trump utrpel v utorok zdrvujúcu porážku. Po voľbách zaplavila Kongres takzvaná modrá vlna. Demokrati jednoznačne ovládli obe jeho komory, teda Senát aj Snemovňu reprezentantov.
Pre Trumpa to znamená stratu jednotnej republikánskej kontroly nad federálnou vládou. Biely dom síce zostáva v rukách republikánov, ale zákonodarnú moc v oboch komorách preberajú jeho politickí oponenti.
Ich víťazstvo mu tak zrejme výrazne skomplikuje vládnutie na domácej scéne. Môže priniesť intenzívnejšie vyšetrovanie jeho administratívy, náročnejšie rokovania o rozpočte či blokovanie jeho nominantov. Reálna by mohla byť aj hrozba jeho odvolania, takzvaný impeachment.
„Význam víťazstva demokratov však nemožno preceňovať. Trumpovi stále zostávajú prezidentské právomoci vrátane práva veta a značného vplyvu na obchodnú politiku,“ uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
„Demokrati preto nemôžu jednoducho zrušiť jeho clá ani presadiť vlastný hospodársky program. Novozvolený Kongres navyše začne fungovať až v januári budúceho roka,“ podotkol vzápätí.
Akcie rástli, ropa nie
Na druhej strane, trhy privítali výsledky so značnou dávkou optimizmu. V stredu 4. novembra zakončili obchodovanie po sérii zlých dní v čiernych číslach všetky tri kľúčové americké indexy. Širší index S&P 500 narástol o 1,60 percenta, technologický Nasdaq o 1,44 percenta a Dow Jones dokonca o viac ako tri percentá.
Táto rely pritom prišla len pár dní po tom, ako sa burzy odeli do červena kvôli neistote v súvislosti s umelou inteligenciou. Dôvod je jednoduchý, burziáni očakávajú väčšiu mieru stability.
„Politický pat je priateľom finančných trhov. Bez ohľadu na to, čo teraz hovorí ktorákoľvek zo strán, čokoľvek, čo nie je absolútne nevyhnutné, má v nasledujúcich dvoch rokoch len veľmi malú šancu na schválenie. To zvyšuje predvídateľnosť prostredia pre investorov,“ uviedol pre agentúru Reuters hlavný trhový stratég spoločnosti Nationwide Mark Hackett.
Zaujímavý vývoj sme mohli sledovať aj v Európe. Pozitívna nálada spoza Atlantiku sa totiž u nás prejavila ešte výraznejšie. Index Euro Stoxx 50, ktorý sleduje výkonnosť 50 najväčších spoločností z eurozóny podľa trhovej kapitalizácie voľne obchodovaných akcií, v stredu zmohutnel o viac ako dve percentá.
Nemecký DAX či francúzsky CAC 40 boli na tom rovnako. A podobne potešujúce čísla svojim investorom doručil aj taliansky index FTSE MIB či britský FTSE 100.
Začiatok štvrtkovej obchodnej seansy v USA však už taký pozitívny nebol. Krátko po 19:00 nášho času sa S&P 500 nachádzal v strate takmer štyroch percent. Dow Jones si odpisoval necelé tri percentá a najhoršie bol na tom technologický Nasdaq s poklesom približne o päť percent. Na trhoch totiž opäť prevládli obavy z budúcnosti investícií do umelej inteligencie, ktoré vyvolali rozsiahly výpredaj technologických akcií.
Kým po voľbách akcie rástli, úplne opačným smerom sa vydala ropa. Barel Brentu počas stredajšieho obchodovania zlacnel o takmer deväť percent. A aj keď počas štvrtka časť strát vymazal, stále sa predáva pod hranicou 100 dolárov, na ktorou sa držal v podstate celý október. Aktuálne na trhoch stojí asi 97 dolárov.
„Demokratická kontrola Kongresu by mohla obmedziť aj americké vojenské výdavky na Blízkom východe a ešte viac zvýšiť pravdepodobnosť skoršieho uzavretia mierovej dohody,“ vysvetlil pohyby na trhu rovnako pre agentúru Reuters senior viceprezident pre obchodovanie v americkej finančnej spoločnosti BOK Financial Dennis Kissler.
Poľavia inflačné tlaky?
Lacnejšia ropa a predovšetkým nastolenie poriadku pri preprave komodity cez Hormuzský prieliv by zase mohli znížiť inflačné tlaky. To by americkú centrálnu banku, známu ako Fed, mohlo motivovať k uvoľneniu menovej politiky.
Minimálne by ju to mohlo odradiť od jej ďalšieho sprísňovania. Samotné sadzby sa aktuálne nachádzajú v pásme 3,75 až 4,00 percenta. Naposledy ich šéf Fedu Kevin Warsh zvýšil o 25 bázických bodov počas septembrového zasadnutia.
Takéto úvahy sa preliali aj do výnosov amerických štátnych dlhopisov, ktoré v stredu poklesli o 1,2 percenta. Platí totiž, že nižšie úroky znižujú ich výnosy a naopak. Aktuálne desaťročný dlhopis ponúka výnos 4,9 percenta.
A ani tu sa dosahy prehratých volieb nekončia. Opačným smerom ako dlhopisy s pečiatkou Washingtonu sa logicky vydalo zlato. Keďže neprináša pravidelný výnos, nižšie výnosy dlhopisov zvyšujú jeho atraktivitu u investorov.
V priebehu stredy a štvrtka získalo dokopy 4,6 percenta a jedna unca sa opäť predáva za viac ako 4 000 dolárov, konkrétne za asi 4 100 dolárov.
„Zlato ťažilo z poklesu výnosov dlhopisov a oslabenia dolára. Dôvodom je názor, že politický pat, ktorý môže vzniknúť medzi výkonnou a zákonodarnou mocou v USA, by mohol spomaliť rast vládnych výdavkov,“ okomentoval tieto pohyby pre Reuters senior analytik finančných trhov v spoločnosti Capital.com Kyle Rodda.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Donald Trump
demokrati
republikáni
Kongres
Fed
burzy
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

