Prečo sú ázijské deti v škole úspešnejšie? Ružička z OECD: Na Slovensku máme úplne inú kultúru

Slovensko podľa neho príliš dlho odkladalo zmeny, ktoré školstvo potrebovalo. Zástupca generálneho tajomníka OECD František Ružička v rozhovore pre Pravdu hovorí o tom, prečo sa výsledky žiakov nedajú vysvetliť iba kvalitou škôl, čo môže Slovensko získať kurikulárnou reformou a prečo sa pri porovnávaní so zahraničím nemôžeme pozerať iba na počet získaných bodov.  

Ako hodnotíte posun Slovenska od roku 2022?

Ja si myslím, že keď sa pozrieme na celkové výsledky a trendy, je možné hodnotiť ako pokrok, ako posun pozitívnym smerom. Ale treba si uvedomiť jednu vec – že PISA nie je súťaž o tom, kto má viac bodov. Skôr je to taká sonda, či tí žiaci vedia, rozumejú a akým spôsobom môžu vedomosti využiť.

Slovensko je napríklad v matematike dlhodobo nad priemerom OECD. Vo vede dosiahlo pokrok 12 bodov, čo, keď žijete v rámci napríklad regiónu, v rámci OECD krajín, je veľmi dobrý výsledok.

Čítanie zrejme súvisí aj s tou socioekonomickou spoločenskou štruktúrou Slovenska, zloženého z rôznych silnejších, slabších vrstiev, a nielen ekonomicky, ale aj jazykovo. Keď si vezmeme, ako je národnostne zložené Slovensko.

Ako vyzerajú slovenské výsledky v porovnaní s krajinami V4?

Ja sa rád porovnám aj s Portugalskom, nemám s tým problém. Nechcem, aby sme zostávali len v regióne, ale viem, že u nás je tradíciou porovnávať sa s Českou republikou, s Poľskom, s Maďarskom.

Zjednodušene môžeme povedať, že stále je tam rozdiel v porovnaní s Českou republikou a s Poľskom. Sme zhruba rovnako ako Maďarsko a trochu lepšie na tom, ako je Ukrajina, keď už berieme teda nejaký regionálny kontext.

Ale keby sme chceli zobrať aj Slovinsko, tak tam sme na tom v niektorých ukazovateľoch aj v tých výsledkoch lepšie.

Opäť hovorím, toto nie je porovnanie o tom, kto má väčšie svaly, ale skôr o tom, aký je ten trend a či sa tie opatrenia, ktoré boli prijímané v priebehu určitého obdobia, začínajú ukazovať aj v zlepšení pripravenosti detí na jednotlivé oblasti.

Myslím si, že v tomto napríklad pre slovenskou výhodou je to, že kým ostatné krajiny V4 klesali ďalej, pokračovali v poklese, teda s výnimkou Poľska, tak Slovensko si buď udržalo ten level rovnaký, alebo vo vede išlo hore.

V čítaní si Slovensko si udržalo ten level, respektíve stagnuje. Prečo je práve čítanie takou slabinou? Prípadne čo by sa s tým dalo robiť?

To my vieme len exaktne vyčísliť, že je slabinou. Viaceré krajiny, ktoré prechádzali cez PISA testy v oblasti čítania s porozumením, napríklad odrážajú prísun alebo prílev migrantov a detí migrantov, ktoré mali nižšiu úroveň porozumenia toho hovoreného jazyka, a tým pádom aj nižšiu úroveň miery pochopenia toho, čo čítajú.

Na Slovensku to môžu byť rôzne faktory. Sociálny faktor, znova hovorím, jazykový faktor, ktorý môže byť v niektorých regiónoch, lebo v tomto je Slovensko veľmi špecifické.

Ja nemám nejakú univerzálnu radu. Myslím si, že ministerstvo školstva si s tým dokáže poradiť.

Ale zase neočakávajme, že ten výsledok sa dostaví zajtra. Tam je potrebné zmeniť aj kurikulá a zmeniť aj prístup, ako nejakým spôsobom zainteresovať žiakov v tom, aby sa vrátili k čítaniu.

Lebo veľký problém, ktorý vnímame, je to, že žiaci tým, že dlhodobo existujú na elektronických prístrojoch, tak ich doba pozornosti sa znižuje na nejakých 20 sekúnd. A za 20 sekúnd neprečítate knižku, ani esej a dokonca ani poviedku.

Myslím si, že tá cesta k zvýšeniu tej literárnej gramotnosti je aj cez obmedzenie práve týchto pomôcok a zvýšenie priestoru na praktizovanie čítania a hlavne skúšanie porozumenia toho, či som rozumel tomu, čo som prečítal.

Na popredných priečkach rebríčka boli ázijské krajiny ako Čína alebo Singapur. Čo robia oni inak ako Slovensko?

Čína, Singapur a ázijské krajiny majú úplne inak nastavenú kultúru. Ja som nedávno navštívil Thajsko a bol som predtým viac-menej aj v Číne a v Indonézii.

Rozprávali sme sa aj o testoch. Mentalita a konkurencieschopnosť a živelnosť študentov, ako získať, absorbovať tie vedomosti, to sa nedá porovnať so Slovenskom. To sa nedá celkovo porovnať s Európou. Tá kultúra je tam úplne iná.

Neexistuje priama úmera medzi vyspelosťou štátu alebo medzi technologickou vyspelosťou štátu a výsledkami. Ako to sa ukazuje znova v našej správe, že medzi piatimi najlepšími krajinami, ktoré dosiahli najlepšie výsledky alebo najviac poskočili, je len jedna krajina z OECD. Ale medzi siedmimi krajinami, ktoré dosiahli horšie výsledky alebo si pohoršili, medzi siedmimi krajinami je len jedna krajina, ktorá nie je z OECD. Takže tá otázka je tu skôr spoločensko-kultúrna, vývojová, než to, že proste je niekto lepší alebo horší.

Od septembra prišla do prvých ročníkov slovenských základných škôl kurikulárna reforma. Ako ju hodnotíte?

Ono to nie je vždy jednoduché, lebo odporúčania nie sú vždy príjemné, ale dôležitá je odvaha reformy urobiť. A oblasť školstva je relatívne konzervatívna oblasť na zavádzanie nových metód.

To, že sme potrebovali kurikulárnu reformu, to vieme skoro už 30 rokov. Tam išla len otázka toho, že ju skoro nikto nešiel implementovať tak, aby odrážala aktuálne potreby spoločenského, politického a historického vývoja.

Preto sme tam, kde sme. V niektorých oblastiach, kde nemáme dostatok kritického myslenia a dokážeme sa oddávať určitým chiméram, ktoré nám prostredie poskytuje. Takže ja si myslím jednoznačne, je to krok dobrým smerom.

Reforma teda má priniesť aktivity, ktoré majú odľahčiť tlak, ktorý je na dieťa vyvíjaný. Napriek tomu sa stále robia takéto testovania. Majú potom zmysel?

Určite má. V národnom kontexte si vieme porovnať, kam sme sa posunuli za tri, štyri, päť rokov. V regionálnom kontexte sa vieme porovnávať s krajinami, ktoré sú približne rovnaké, s rovnakou históriou, rovnakými tradíciami. A v globálnom kontexte zase prečo sú tie ázijské krajiny na tom tak dobre v porovnaní s európskymi krajinami.

To nie je otázka toho, či je tam rozdiel štyroch bodov medzi Slovenskom a Českom. Lebo štyri body zo 600, veď to ani percento pomaly nemáte. To je na úrovni štatistickej chyby. To je otázka toho, či vidíte a viete zhodnotiť, či opatrenia, ktoré ste prijali v reforme, vedú k zlepšeniu úrovne poznania žiakov, či vedú k lepšiemu zaangažovaniu pedagógov a učiteľov pri implementácii nových prvkov a či vedú aj k tomu, že sa aj rodičia začnú trošku viacej edukatívne venovať deťom.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
ministerstvo školstva
kurikulárna reforma
PISA
V4
čítanie
školstvo

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.