News

Predák sudetských Nemcov Posselt nebude na zjazde v Brne hovoriť o Benešových dekrétoch, ale nesúhlasí s nimi

obchodnyregister 2026.05.12.

Sudetonemecký zjazd sa uskutoční od 22. do 25. mája v Brne, bude prvýkrát v Česku.  

Sudetonemecký zjazd sa uskutoční od 22. do 25. mája v Brne, bude prvýkrát v Česku, a to ako súčasť festivalu Meeting Brno. Česká vládna koalícia ANO, SPD a Motoristov ale navrhla Poslaneckej snemovni uznesenie, v ktorom chce, aby s organizovaním zjazdu sudetských Nemcov v Česku nesúhlasila. O uznesení sa bude po prerušení znovu rokovať vo štvrtok.

„Ja mám ohľadom tohto rovnaký názor, aký mal Václav Havel, ktorý dekréty kritizoval, pretože bol proti kolektívnej vine. Problémom Benešových dekrétov totiž je, že vznikli na princípe kolektívnej viny. Ale to je história. Už to nemôžeme zmeniť, avšak môžeme o tom diskutovať, v tejto chvíli o tom Česi diskutujú a spoločne s nami hovoria aj o mnohých ďalších veciach,“ povedal Posselt.

Benešove dekréty sú späť v politike, ohrozuje to Slovensko? V realite sa riešia majetky
Benešove dekréty sa po viac ako 80 rokoch stále objavujú vo verejnej debate – nielen ako historická téma, ale aj ako právny problém súčasnosti. Historik Róbert Letz pripomína ich povojnový vznik, princíp kolektívnej viny a zásadné zásahy do života nemeckej a maďarskej menšiny v Československu. Právnik Viktor Bugár upozorňuje, že v praxi dnes nejde o politiku ani o suverenitu štátu, ale o aktuálne zápisy starých konfiškácií do katastra nehnuteľností a ich dopady na dedičské a vlastnícke práva.

Združeniu podľa Posselta nejde o právnu a ani majetkovú debatu. „Nič také nechceme meniť, ide nám najmä o debatu historickú a morálnu,“ dodal.

Z Československa boli po druhej svetovej vojne odsunuté asi tri milióny Nemcov. Sudetskí Nemci proces označujú za vyhnanie. Prvý organizovaný transport odsunutých Nemcov odišiel do americkej okupačnej zóny 25. januára 1946. Podľa česko-nemeckej komisie historikov prišlo pri odsune o život 15 000 až 30 000 ľudí. Za predchádzajúcej viac ako šesťročnej nacistickej nadvlády zahynulo okolo 320 000 až 350 000 obyvateľov niekdajšieho Československa.

Odsun sudetských Nemcov z povojnového Československa dodnes patrí k najkontroverznejším udalostiam československej modernej histórie. Podkladom pre neho bol Ústavný dekrét prezidenta republiky z 2. augusta 1945 o úprave československého štátneho občianstva osôb národnosti nemeckej a maďarskej. Norma, ktorú prezident Edvard Beneš v skutočnosti podpísal o deň neskôr, odobrala drvivej väčšine príslušníkov spomínaných menšín československé občianstvo.

Nemecký historik Wolfgang Benz v minulosti uviedol, že sudetskí Nemci zohrali osudovú úlohu pri rozbití Československa nacistickým Nemeckom. Za Hitlerom podporovanú Sudetonemeckú stranu Konrada Henleina podľa Benza hlasovalo v roku 1935 asi 68 percent všetkých sudetských Nemcov. Tézu o kolektívnej vine sudetských Nemcov Benz ale odmietol a poukázal na to, že boli aj sudetonemeckí sociálni demokrati, ktorí Hitlera nepodporovali.

Vzťahy Čechov a sudetských Nemcov sa v posledných rokoch výrazne zlepšili. Prispela k tomu aj skutočnosť, že Sudetonemecké krajanské združenie zo svojich stanov vypustilo zmienku o úsilí o vrátenie majetku, ktorý bol sudetským Nemcom po druhej svetovej vojne skonfiškovaný. Z českej strany bol dôležitý okrem iného mníchovský prejav vtedajšieho premiéra Petra Nečasa (ODS), ktorý v roku 2013 vyjadril ľútosť Česka za príkorie spôsobené sudetským Nemcom pri odsune po druhej svetovej vojne.